Znovuotvorené farmárske trhy? Taký nával si ani nepamätám, hovorí predavač

Brno - V utorok už po druhýkrát farmárske stánky nariedko posiali Zelný trh. Niektorí ľudia stoja v radoch, iní sa prechádzajú po slnkom zaliatom námestí alebo posedávajú na fontáne a vychutnávajú si teplé počasie, niektorí aj s téglikom zmrzliny v ruke. Z balkónu hotelu Grandezza prúdi spev v cudzom jazyku, padá dole na námestie a vypĺňa nezvyčajne veľké rozostupy medzi ľuďmi. Človeku by sa mohlo zdať, že je na dovolenke v akomsi stredomorskom mestečku.
 
Ale nie je to tak. Do reality návštevníka uvádzajú veľké tabule s nariadeniami proti šíreniu nákazy, ktoré stoja pri vchodoch na trhovisko. Kvôli nim sú stánky od seba ďalej ako po predošlé roky a na stoloch sa vynímajú dezinfekcie s označením anti-COVID-19. Predavači a predavačky sa na zákazníkov usmejú len spoza rúška a nákup, v tomto čase predovšetkým sadeničky, im podávajú rukami v rukaviciach. Nie sú povolené žiadne ochutnávky a zmrzlinárka vám studený kopček naberie iba do papierovej misky.
 
Aj keď sa to pri pohľade na poloprázdny Zelný trh nezdá, zákazníci nechýbajú. Je len niečo málo pred druhou, no väčšina debničiek v stánkoch je prázdna. „Valí sa to, oba dni som sa ani nezastavil. Ráno ešte ani všetko nevybalím a už je tu fronta. Otvoril som o šiestej, prvú cigaretu som mal o dvanástej,“ opisuje živým hlasom predavač Petr Červínka. Na Zelňáku predáva už piaty rok a takýto záujem si nepamätá. Pritom remeselníci, ktorí spustili svoje prevádzky v rovnaký deň, nemajú takmer žiadnych zákazníkov. „V tomto čase všetci sadia a sú rokmi zvyknutí tu nakupovať, preto keď sme konečne otvorili, je taký nával,“ spokojne vysvetľuje Červínka cez ružové rúško
 
Predavačka Miluše Marečková je s odbytom spokojná. Ľudia by si teraz podľa nej mali sami dopestovať viac potravy ako po minulé roky. „Polia sú suché, ovocné stromy pomrzli. Španielsko a Taliansko, ktoré nás zásobujú plodinami, silno poškodila korona,“ vyratúva ujmy na tohtoročnej úrode.
 
Červínkovi hygienické obmedzenia neprekážajú ani sa nebojí nákazy. „Neriešim to, ak ochoriem, tak ochoriem. Nuž, snáď zajtra nebudem maród a zas ráno vyložím sadeničky,“ smeje sa, zatiaľ čo si balí vykúpený stánok.
 
Nákaza nedesí ani nakupujúcich. Lenka Gajdušková si prišla kúpiť sadeničky jahôd a je rada, že sa trhy znovu otvorili. „Nakupovat na čerstvom vzduchu je isto lepšie, než sa tlačiť v nejakom záhradníckom obchode. Keď sa dá, radšej zájdem sem,“ teší sa, zatiaľ čo aj s kočíkom čaká v rade.
 
Zdeněk Softič, ktorý si po bylinky prišiel na bicykli, si myslí to isté. „Nebojím sa, je to menšia hrozba, než nakupovať v OBI alebo Hornbachu. Tak či tak, pochybujem, že sa tomu vyhnem, nakaziť sa niekde musím,“ dodáva mladík so smiechom. Pochvaľuje si, že mesto konečne aspoň trochu žije.
 
Mladý pár ukazuje na speváčku na balkóne. „Tá robí náladu! Všetci sú tu nezvyčajne pomalí, nikam sa neponáhľajú a tá hudba do toho...“ vytešuje sa Julie Hvižďová. „Cítim sa tu tak dovolenkovo. A to som si prišiel len po sadeničky na záhradku,“ pridáva sa jej priateľ Samuel Kišík, zatiaľ čo platí za kari, šaláty a ďalšie  rastlinky.
 
Opálený pán v tielku s výzorom južana sa rezko obracia pri svojom stánku a skvelo zapadá do prímorskej dovolenkovej atmosféry. Pôvodom je z Chorvátska a češtinou obohatenou o jadranský prízvuk vysvetľuje, že práce má veľa a hygienické opatrenia mu ju ešte sťažujú. „Ľudia nesmú tovar vyberať, to musím ja, takže okolo stánku stále lietam. Predtým mi všetko doniesli a ja som to už len zabalil,“ sťažuje sa predavač z Jadranu, ktorý nechcel byť menovaný. Na druhú stranu je rád, že majú konečne odbyt. Za mesiac a pol dlhý zákaz predaja šlo veľa rastlín, do ktorých investovali, len tak do kompostu. „Teraz sa môžeme trochu zahojiť. Hlavne aby nás zase nezatvorili,“ uzatvára a opäť sa vrhá do práce.