17.11.2015 21:08


Zachránil si život, o všetko ostatné ale prišiel. Osud, ktorý poznajú mnohí Sýrčania

Autor: Lucia Tupá | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Na prvý pohľad vyzerá pán Yako ako bežný Čech. Presvedčivá je taktiež jeho čeština, ktorú sa naučil v čase štúdií. Len v niektorých chvíľach možné si všimnúť, že pán Yako nerozpráva svojím materinským jazykom. Patrí totiž do etnika asyranov, kresťanskej komunity, podľa ktorej je pomenovaná Sýria. Tá je dnes miestom, odkiaľ utekajú milióny.

V čase, keď sa konflikt v Sýrii ešte len začínal, teda v roku 2011, mala rodina pána Yaka najdôležitejšie veci zbalené len v malom kufríku. To, že majú osobné doklady vzďy pripravené, poskytovalo celej rodine pocit bezpečia –  to najdôležitejšie majú po ruke. Možnosť, že by kufrík skutočne využili, totiž nepovažovali za reálnu. Bolo to totiž v čase, keď bol pre nich len "kufríkom zemetrasenia". Zemetrasenie však v roku 2012 prišlo. Vtedy sa nepokoje Sýrskej občianskej vojny s rok a pol dlhým oneskorením dostali aj do mesta Al-Thsawra, v ktorom s rodinou bývali.


Keď váš domov už patrí niekomu inému

V tom čase sa miesto, ktoré sa nachádza na povodí rieky Eufrat, zmenilo na nepoznanie. Z oblasti, ktorá stála za vznikom civilizácie, sa postupne stávaly ruiny. To, čo aj pán Yako pomáhal budovať, sa rozpadalo na prach. Výbuchy zaznievali čoraz hlasnejšie, únosy sa diali častejšie. V tom čase pán Yako ešte stále pracoval. Ako stavebný inžinier cestoval na desiatky kilometrov vzdialené stavby. Z desiatok kilometrov sa v priebehu niekoľkých mesiacov stali len desiatky metrov, z núdzového kufríka zemetrasenia päť kufrov pre celú rodinu. V momente, kedy sa streľba pred ich domom ozývala celú noc, nebolo možné ostať. Jediným spôsobom, ako zachrániť život sebe a svojej rodine, bolo opustenie domova. "Bolo to akoby som stál vo vlastnom dome, ktorý už nie je môj. Susedom sme odovzdali kľúče a odišli sme," rozpráva pán Yako.

Situácia v meste Al-Thawra sa však stále vyostrovala. V neďalekom Al-Raqqah po prevzatí moci protivládnymi silami v roku 2013 stúpal vplyv prívržencov vznikajúceho Islamského štátu. Práve v Al-Raqqah si radikálni islamisti vytvorili svoje hlavné sídlo, v dôsledku čoho do oblasti prádili tisícky ďalších bojovníkov – nebezpečných radikálov, ktorí vtrhli do domovov miestnych. Podobne ako mnoho ďalších rodín sa ani rodina pana Yaka už do svojho domu vrátiť nemôže. Býva tam totiž bojovník Islamského štátu z Uzbekistánu. Takisto aj dom, kde predtým bývala matka pána Yaka, neostal neobývaný. Namiesto nej tam žije Turecký džihádista, ktorý prišiel bojovať svoju vojnu z Nemecka.

V oblasti, kde pán Yako býval, je v súčasnosti Islamský štát. Fotografia z archívu Georgea YakaHľadanie bezpečia

V tom čase bola však rodina pána Yaka na novom mieste. Na chvíle sťahovania spomína so smútkom. "Keď sme utekali z domova, videl som ľudí prúdiť dvomi smermi. Na miesto, odkiaľ sme utekali, prúdil dav ľudí, ktorí utekali pred vojnou. Každý z nás si myslel, že na tom druhom mieste bude bezpečnejšie," hovorí. Rodina sa tak pridala k niekoľkým miliónom vnútorných migrantov. V Sýrii sa im podarilo ostať ďalší rok, počas ktorého deti pána Yaka mohli chodiť do školy. Vo vojnou zmietanej zemi však podmienky neboli ako predtým. V horách, kde sa rodina uchýlila, nedostatok pociťovali ešte výraznejšie. Chýbajúce kúrenie nahradzovali teplými kabátmi, vodu a elektrinu však bolo ešte ťažšie nahradiť. Syn pána Yaka, ktorý bol v tom čase v maturitnom ročníku, sa do školy pripravoval zabalený v dekách, na knihy si mohol svietiť len sviečkami. "Voda v tom čase šla raz za desať dní, eletrina dve hodiny denne," hovorí pán Yako. Nielen zlé podmienky, ale aj pohyblivá bojová fronta a nástup Al-Nusry do oblasti (ktorá je sýrskou odnožou Al-Káidy) nakoniec donútili rodinu opätovne hľadať prístrešie inde.

Rodina najskôr skúšala žiť v Libanone. V oblasti je však nielen vysoký počet utečencov a s tým spojená nemožnosť nájsť prácu, problémom je aj prepad Sýrskej meny. Pred konfliktom totiž stál dolár necelých päťdesiat sýrskych lýr, dnes je to tristo tridsať. Tento sedemnásobný pokles zapríčinil, že aj rodina dvoch stavebných inžinierov mala s nákladmi na živobytie problém. Vtedy sa pán Yako rozhodol, že skúsi nový život v Česku – časť rodiny má totiž aj tu. Na pozvanie svojho najstaršieho syna, sa mu preto podarilo získať víza a dostať sa na zoznam žiadateľov o azyl. Zvyšku rodiny sa to nepodarilo tak ľahko. V Libanone preto čakali niekoľko mesiacov, kým pán Yako dostane azyl a úrady povolia aj im pricestovanie do krajiny.

Hoci sú dnes všetci v bezpečí, vojna ich pripravila o veľa. Pán Yako nebol so svojou matkou keď zomierala v Sýrii. Takisto nemohol byť so svojou rodinou, keď prežívala ťažké chvíle v Libanone. Boje ich pripravili o dom, o kariéru, celoživotné úspory. Dnes pán Yako pomáha českej polícii ako tlmočník z arabštiny, avšak stále verí, že sa vojna skončí a že návrat domov bude zase možný.

Klíčová slova: utečenci, uprchlíci, Sýria

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.