14.04.2020 14:10


Za hodinu ušijem desať rúšok. Pri písaní bakalárky si so spolužiakmi navzájom fotíme knihy, hovorí študentka

Autor: Radka Rybnikárová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Študentka Markéta Braunová za niekoľko dní odovzdáva bakalársku prácu a skladá štátnu skúšku. Napriek tomu sa po skončení kontaktnej výuky na Masarykovej univerzite rozhodla zapojiť do šitia rúšok.

Brno – Markéta Braunová je študentkou tretieho ročníka sociálnej pedagogiky a voľného času na pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity. V posledných týždňoch rozdeľuje svoj čas medzi písanie bakalárskej práce a šitie rúšok v dielni Savore Džene. U dobrovoľníkov šijúcich rúška vníma hrdosť na ich prácu. „Priala by som si, aby politici pochválili dobrovoľníkov za solidaritu,“ hovorí študentka.

Niekoľko dní po skončení kontaktnej výučby išla prvýkrát do šicej dielne Savore Džene, ktorú jej otvorili pár metrov od domu. Ešte predtým však niekoľko dní dospávala spánkový deficit zo školy. „Jedno ráno som otvorila Facebook a zistila som, že mám šiciu dielňu za rohom. Brala som to ako znamenie, že je treba vstať z postele a ísť pomáhať,“ smeje sa Braunová. Pre šitie sa rozhodla, pretože ho považovala za dôležité. „Keby bolo potrebné zapojiť sa do inej pomoci, tak robím niečo iné,“ konštatuje študentka, ktorá za hodinu ušije desať rúšok.

Keďže sa s organizátorkou šicej dielne Savore Džene poznala, rovno jej zavolala a dohodla sa, kedy môže prísť. „Myslím si, že je jednoduchšie kvôli kapacitám dielne vždy koordinátora osloviť, než do dielne ísť nanečisto. Veľa pracovísk tiež používa Doodle, kde sa môžu dobrovoľníci zahlásiť,“ hovorí študentka, ktorá dielňu jedno obdobie navštevovala denne. Po príchode do Savore Džene si vydezinfikovala ruky, telefón a išla šiť.

Kapacita dielne je maximálne desať ľudí, ktorí môžu šiť na šiestich strojoch, pracovať na overlocku či strihať látky. Prvý týždeň s dobrovoľníkmi v dielni strihala látky, neskôr už dostávali látky narezané a zašité. „Atmosféra je skvelá. Vtipkuje sa a počúvame hudbu. Ľudia sú radi, že odišli z domu a môžu byť medzi ďalšími ľuďmi,“ popisuje Braunová. Stroje v dielni hučia, takže dobrovoľníci sa môžu porozprávať hlavne cez prestávky, pri ktorých dodržujú bezpečné odstupy. „Rúško si mením každé tri hodiny. Mám počas šitia pripravené dve uzatvárateľné vrecúška. Jedno je s vyžehlenými rúškami a druhé je na použité rúška,“ vysvetľuje.

Ešte pred vznikom šicích dielní sa registrovala aj medzi dobrovoľníkov Masarykovej univerzity a myslela si, že vďaka svojmu štúdiu bude doučovať alebo strážiť deti. „Týždeň po tom, ako som začala šiť sa mi ozvali dobrovoľníci z Masarykovej univerzity s konkrétnymi požiadavkami. Mala som pripraviť žiaka na prijímacie skúšky na gymnázium. Po rozhovore s jeho otcom som ale bola presvedčená, že sa v tejto oblasti neorientujem,“ rozpráva študentka. Odporučila preto otcovi s chlapcom ďalších ľudí, na ktorých by sa mohli skúsiť obrátiť. Neskôr sa jej dobrovoľníci z univerzity ozvali ešte raz. „Zavolal mi dobrovoľník s prosbou na šitie rúšok, ale tomu som povedala, že už šijem v dielni,“ upresňuje. 

Keď Braunová nešije rúška, píše bakalárku, ktorú o niekoľko dní odovzdáva. Kvôli karanténe jej však chýba režim. „Nie som dobrá v organizovaní si času, pokiaľ mám celý deň voľno. Ťažko sa mi ráno stáva, keď ma nič nečaká,“ konštatuje. Zastavením kontaktnej výuky sa pre ňu veľa nezmenilo, keďže jej predmety mali začať až v apríli. „Zásadne ma ale ovplyvnilo zavretie knižníc kvôli bakalárke, pretože ju nemám kde písať. Našťastie som mala veľa knižiek požičaných,“ vysvetľuje. Pomáhajú jej tiež elektronické zdroje aj E-prezenčka. „Medzi mojimi spolužiakmi funguje solidarita. Fotíme si knižky medzi sebou navzájom,“ dodáva Braunová.

Štátnicovať bude pravdepodobne na konci mája. „Mám zo štátnic strach ale hlavne preto, že sa budem musieť celé dni učiť z počítača. Bola by som rada, keby škola otvorila do štátnic aspoň knižnice,“ hovorí Braunová. Budúcnosť promócií tiež nevidí ružovo. „V ročníku máme skvelé vzťahy so spolužiakmi a tešila som sa, ako promócie spolu prežijeme. Chcela som tu mať tiež plačúcu mamu a babičku,“ smeje sa. Dúfa, že sa štátnice presunú na jeseň.

Na sociálnych sieťach aj v šicej dielni vníma, že sú dobrovoľníci veľmi pyšní na šitie pre doktorov, pre sociálne služby či pre ubytovne. „Páči sa mi naša česká vlastnosť, ktorú sme pravdepodobne získali vďaka minulému režimu. Sme schopní čokoľvek opraviť a vyrobiť,“ hovorí Braunová.  Nepáči sa jej ale, že štát nedokáže využiť textilné firmy na šitie. „Stále počúvame od politikov, ako máme dodržiavať pravidlá, ale chýba mi pochvala dobrovoľníkov za to, že nie sme ľahostajní,“ konštatuje. Je rada, že je veľa ľudí, ktorí nepolemizujú o práci na rúškach: „Proste to robia, lebo je to treba,“ uzatvára.


Klíčová slova: študentka, koronavírus, šitie rúšok, sociálna pedagogika

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.