09.03.2016 21:15


Volebná učasť stúpa, napriek tomu mladí voliť nechodia

Autor: Martina Štefániková | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Napriek veľkej snahe prilákať k slovenským parlamentným voľbám čo najväčší počet voličov, neprišlo v sobotu vyjadriť svoj názor až 40% Slovákov. Prečo sa mladí voliči dobrovoľne rozhodli neprísť vyjadriť svoj názor?

Martina Štefániková. Foto: Hana Drahokoupilová.Sobotné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky prilákali k volebným urnám 59,8% oprávnených voličov. Toto číslo zodpovedá európskemu priemeru, kde sa volieb v západných krajinách účastní približne šesťdesiat percent občanov. Stále však ostáva otázka, prečo sa viac ako 40% Slovákov rozhodlo nevyjadriť svoj názor?

Dianie ma nezaujíma a politika ma nijako neovplyvňuje! Toto je najčastejšia odpoveď na otázku, prečo mladí ľudia nevolia. Napriek výrazným predvolebným iniciatívam v podobe kampaní, mítingov politických strán a koncertov to mladých k voľbám neťahá. Často majú pocit, že sa ich politika netýka a nijako ich zloženie vlády alebo parlamentu neovplyvní. Zabúdajú, že mnoho rozhodnutí na politickej scéne ovplyvňuje, či už priamo alebo nepriamo aj ich životy. Poplatky u lekárov, školské osnovy, podoba maturitnej skúšky alebo cestovanie vlakom zadarmo. Toto všetko ovplyvňuje aj tých, ktorí si to neuvedomujú.

Môj názor aj tak nič nezmení

Málokto si v dnešnej dobe uvedomuje slobodu v akej žijeme. V demokracii máme právo si slobodne vybrať zástupcov z ľudu, ktorí budú prezentovať a hájiť naše záujmy. Dnes považujeme všeobecné volebné právo za samozrejmosť, zabúdame však, že toto právo máme až od roku 1920. Napriek tomu mnoho občanov si dobrovoľne vyberie možnosť nezúčastniť sa volieb a teda nevyjadriť svoj názor. Mladí zabúdajú, že hlas každého je dôležitý a môže zamiešať karty.

Problémom je, že mladí ľudia nemajú záujem sledovať politické dianie. Debaty o hospodárskej kríze, zdravotníctve a dôchodkoch ich nudia. Pre mladých ľudí by malo byť dôležité získavať všeobecný ale aj politický prehľad, na druhej strane môžeme tento nezáujem hodnotiť ako nedostatky samotných politických strán, ktoré nie sú schopné priklákať pozornosť mladého voliča. Príklad by sme si mohli zobrať zo susedného Rakúska, kde bola v roku 2007 znížená veková hranica aktívneho volebného práva na šestnásť rokov, s cieľom zvýšiť politické povedomie u mladých.

Nikto ma neoslovil a nechcem voliť menšie zlo, je ďalší dôvod opakovaný medzi mladými nevoličmi. Volebné povedomie prvovoliča sa ešte len vytvára, preto sú mladí ľudia ľahši ovplyvniteľní. Majú tendenciu pri voľbách podporiť extrémistické strany, ktorých volebný program je zameraný proti establišmentu. Práve toho sme boli svedkom pri slovenských parlamentných voľbách, kde sa strana, ktorej hlavným volebným heslom je “Spravíme poriadok so zlodejmi v kravatách aj parazitmi v osadách”, získala podporu viac ako dvestotisíc občanov. Mladí ľudia, ktorí nesledujú televíziu a nečítajú noviny sú najviac ovplyvnení sociálnymi sieťami. Práve to šikovne využil Marián Kotleba, ktorého silu môžeme pozorovať práve na facebooku. Podľa sobotných výsledkov Exit pollu, Ľudovú stranu Naše Slovensko volilo 23% prvovoličov, teda mladých ľudí do 22 rokov.

Otázkou teda ostáva, či v takomto prípade považujeme za správne voliť extrémizmus alebo nevoliť vôbec.

Klíčová slova: voľby, Slovensko, parlament

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.