03.04.2018 16:16


Velikonoce/ Veľká noc v Česku a na Slovensku: Všetci sú už starí a nikomu sa nechce

Autor: Kristián Xavér Kirnág | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Kultura

Veľkonočný pondelok je na Slovensku známy tradíciami spojenými s oblievaním, šibaním. V posledných rokoch sa však objavuje menší a menší počet šibačov. V historickej dedine Strečno neďaleko Žiliny sme sa boli pozrieť, ako veľkonočná šibačka prebieha na Slovenskej dedine.

Strečno- Budím sa do kriku, výskania a otráveného stonania. Otec sa zakradol do izby a polieva svoje tri dcéry malým pohárom vody. Z vedľajšej izby počujem hlas jednej z mladších dvojičiek. „Mám vodu až v uchu,” sťažuje sa. Je pred ôsmou hodinou ráno, trávim Veľkonočný pondelok u kamarátky v historickej dedine Strečno.

Veľkonočná výzdoba

Netrvá dlho a na dvere klope sused so synom. Vchádzajú, sused má v jednej ruke veľký korbáč s farebnými stužkami, v druhej veľká fľaša vody s vrchnákom na striekanie. Prechádza okolo mňa do izby dievčat, nevenuje mi pozornosť, jeho syn ma len letmo pozdraví. Opäť počujem len krik a výskanie. Dievčatá sa snažia ujsť, ale muž je rýchlejší a strieka na ne obsah fľaše, nedbajúc na dlážku ani drevené steny. Po obliatí a len symbolickom šibaní odchádzajú za mamou do kuchyne po chlebíčky a výslužku. Zdržia sa len chvíľku, syn pri odchode smutne ohlási: „aj ja som z toho mokrý.“ Dievčatá sa zatiaľ prezliekli a s mokrými vlasmi utierajú dlážku, ktorú sused zamočil. Mama vchádza do izby a sleduje dcéry, ako utierajú. „Ja som sa postavila na ich vyzuté topánky, tak si dávali pozor,“ chváli sa so smiechom.

V dedine je pokoj. Vonku je ešte chladno, v noci vraj aj trochu snežilo. Do pol hodiny je všetko ako predtým, len oblečenie je iné. Chlebíčky a stužky na korbáče zdobia stôl, čakajú na ďalších šibačov. „Všetci sú už starí a nikomu sa nechce,“ ozýva sa jedna z dvojičiek vyzerajúca na ulicu z okna, v hlase cítiť úľavu ale aj sklamanie. Vyťahujú sa karty, aby rýchlejšie prešlo čakanie na ďalšie obliatie.

Prichystaný stôl pre šibačov, chlebíčkami sa občerství každý

Hru prerušujú siluety za oknom izby. Dievčatá spozornejú, spoznávajú hlavy za oknom, identifikujú ich ako bývalých spolužiakov zo základnej školy. Klopú na dvere a volajú dvojičky von. Staršia sestra zatiaľ vybehla na poschodie a snaží sa skryť. Dvojičky sú do minút obliate z troch plastových kýblikov, s úsmevom a drkotajúcimi zubami piatich chlapcov v čiernych bundách ponúkajú chlebíčkami a poldeci koňaku, na korbáče im priväzujú nachystané ružové stužky.

Staršia sestra spravila chybu. Myslela si, že už ju oblievať nebudú, keď už dostali odmenu. Jeden z chlapcov ju zbadá za oknom a kričí: „vnútri je ešte jedna!”. Ďalší chlapec, priezviskom Jánošík vchádza do dverí. „Môžem aj obutý?“ pýta sa. Mama súhlasí, dovnútra vchádza Jánošík spolu s ryšavým chlapcom a ťahajú staršiu sestru von. Tá bojuje, ale bez úspechu, z vonku počuť už len krik a hlasy chlapcov, ako recitujú „šibi ryby“.

Partia mladíkov navšetvovala bývalé spolužiačky

Slnko začína svietiť, no vonku je stále dosť chladno a ženy sa trasú od zimy. Rozlúčia sa s chlapcami, tí si plnia kýbliky studenou vodou a pokračujú ďalej za ostatnými spolužiačkami. Premočené dievčatá vchádzajú dovnútra a bežia objať otca, aby sa mu aspoň trochu oplatili za ranné zobudenie, na zemi po nich zostávajú mokré stopy. Znova sa opakuje utieranie, sušenie a prezliekanie do suchého oblečenia. Opäť sa vyťahujú karty, prerušená hra pokračuje ďalej.

S posledným ťahom hry sa ozýva jemné klopanie na dvere a vchádza vysoký rodinný známy Marián s ešte trochu vyšším synom Kubkom, obaja skláňajú hlavu aby prešli cez dvere. Slušne zdravia, dievčatá ich s úsmevom zdravia, neboja sa, vedia čo presne majú očakávať. Muži dievčatá symbolicky postriekajú troškou vody a streknú na nich parfém. Usádzajú sa do obývačky, dostávajú za pohár vína. Stužky nedostali, prišli bez korbáčov.  

V televízií pri stene beží kanál, na ktorom ľudia v krojoch spievajú ľudové piesne. Dospelí sa zahľadia na televízor a povzdychnú. „Kedysi to aj tak bývalo. Dnes už je to iné, ľuďom sa nechce, akurát tak symbolicky za rodinou a známymi,“ prehovára Marián. Syn prikyvuje. „Už ani korbáče sa nám neoplatia. To akurát keď som bol mladší,“ dodáva. Témy rozhovoru sa neustále menia. Škola, počasie, minulosť. Opäť sa vrátili k veľkonočným tradíciám. Smútok dospelých z miznúcich tradícií kontrastuje s úľavou dievčat, že nie sú premočené a šibané každú pol hodinu. Marián so synom sa po asi desiatich minútach dvíhajú, ešte stále zostáva pár známych. Lúčia sa a s doplnenými zásobami striekačiek odchádzajú.

Mladík v kroji po domoch chodil len s vedrom a korbáčom

Dlho nič. Poobede sa zjaví vo dvore posledný šibač, v kroji a s veľkým čiernym širákom. Klope najprv u susedov, tí ale neotvárajú. K nám už klopať nemusí, dvojičky známeho z dediny zdravia s otvorenými dverami. Dievčatá sú nachystané a pripravené na obliatie a šibanie. Oblievania je veľa, za dve vedrá každá, šibania je menej, len symbolicky. Po obliatí dievčat sa s nimi ešte chvíľu rozpráva. Vraj nemal chodiť úplne sám, plánoval chodiť s kamarátmi. Ale včera boli na zábave a všetci okrem neho to trochu prehnali a je im doma zle. Chcel si však uctiť tradície a tak aspoň chodí sám. Mladík v kroji bol posledný, kto prišiel. Dievčatá vyzerajú šťastne, že už nikto nechodí, na rodine je vidieť trochu sklamania. Hromadná dedinská akcia sa nekoná, prišlo len pár nadšencov alebo známych. „Všetci sú už starí a nikomu sa nechce,“ opakujú.

Klíčová slova: Veľká noc, reportáž, Slovensko

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.