24.03.2015 08:01


V únikovej hre majú súťažiaci jediný cieľ – dostať sa z miestnosti čo najrýchlejšie von

Autor: Pokrievková Zuzana | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Ekonomika

Únikovú hru BrainFAQ v Brne založila a vymyslela len dvadsaťdvaročná študentka informatiky Barbora Skřivánková spolu s absolventom informatiky Martinom Urbanom po tom, ako si niekoľko podobných hier zahrali v iných mestách. Doposiaľ si ich hru BrainFAQ zahralo v Brne viac než sto tímov.

Brno – V únikovej hre BrainFAQ má tím skladajúci sa z maximálne piatich osôb za úlohu ujsť z miestnosti v časovom limite šesťdesiat minút. Fenomén únikových hier pochádza pôvodne z Japonska a na svete je známy pod označením escape room. Svoju vlastnú únikovú miestnosť plnú hádaniek a hlavolamov vytvoril v Brne v decembri minulého roka aj mladý pár, Barbora Skřivánková a Martin Urban.  

Ako ste prišli s nápadom založiť únikovú hru?

Veľmi nás bavilo hrať takéto hry. Vraveli sme si, že je veľká škoda, že v Brne nič také nie je. Keď sme odišli na Erasmus, hrali sme tam ďalšie hry a zakaždým nás to nadchlo viac. Mali sme veľa času na vymýšľanie hádaniek a po návrate do Brna sme si uvedomili, že máme dosť nápadov na začatie vlastného projektu. V tom čase už jedna úniková miestnosť v Brne vznikala. Únikovej hre sa stíhajú venovať aj popri práci a štúdiu. Foto: Zuzana Pokrievková

Ako dlho trvala príprava miestnosti?

Asi tri až štyri mesiace. Väčšinu vecí sme našli u našich babičkách na pôjde, niečo sme mali doma, zvyšné veci sme nakúpili. Najťažšie bolo nájsť priestory, ktoré by sedeli do nášho príbehu. Asi šesť týždňov sme niečo montovali, ale keďže sme našich známych chceli použiť na testovanie, nemohli sme nikomu nič povedať. Bolo to veľmi náročné. Od rána do večera sme tu pobiehali s vŕtačkami, po škole či po práci sme prišli sem a do polnoci sme tu niečo montovali.

Boli ste nútení počas testovania hry urobiť veľa zmien?

Behom prvých desiatich hier sme po každej hre sadli do auta a šli do obchodu, aby sme niečo prerobili. Pre prvý tím to bolo príliš ľahké. Kvôli našim chybám preskočili veľkú časť hry, ale nakoniec sa jednou úlohou, ktorá sa našou chybou dala len veľmi ťažko zrealizovať, zabavili na dobrú trištvrte hodinu. Prví oficiálni návštevníci prišli, až keď sme vedeli, že je minimálna šanca sa na niečom zaseknúť. Potom sme už robili iba drobné zmeny, niečo sme domaľovali, namontovali závesy a podobne.

Koľkým tímom sa už doteraz podarilo z miestnosti utiecť?

Mali sme tu už približne sto tímov a približne osemdesiat percent z nich utieklo včas. Úspech tímov záleží občas aj na tom, či je víkend, aké je vonku počasie, či je to partia kamarátov, čo ide na pivo alebo už z piva a podobne. Sú týždne, kedy sa podarí utiecť všetkým, a niekedy naopak takmer nikomu.

Stane sa, že je nejaký tím úplne bezradný a nevie sa pohnúť ďalej?

Áno, vtedy to regulujeme nápoveďami. Každý tím je úplne iný. Ak vidíme, že je tím šikovný a členovia tímu dokážu dobre spolupracovať, neradíme im vôbec. Takéto tímy sú schopné prejsť našu hru bez nášho zásahu. Ale sú tímy, ktoré nie sú skúsené v takýchto typoch hier, prípadne sa vydajú vo svojich myšlienkach úplne opačným smerom, a tým radíme.

Dokážete sa na tom aj po toľkých hrách zabaviť?

Áno, stále nás to veľmi baví. To napätie v posledných sekundách prežívame s nimi. Máme natrénované vety, ktoré stále používame. Vždy ich ale obmieňame podľa toho, ako to tímu ide. Častokrát sa aj my dvaja pohádame, či poradiť alebo ešte nie. Treba mať akýsi cit a dosť odmoderovaných hier, čo je aj dôvod, prečo nemáme brigádnika. Najlepšie je, keď príde niekto známy, a nevie, že sme to my. Zaujímavé sú aj páry, vtedy sa hra vyvíja väčšinou veľmi ostro. Vo väčších tímoch je to iné. Niekedy v nich býva človek, ktorý počas toho, ako celý tím pracuje na hádanke, odíde s tým, že je to blbosť. A zvyšok tímu ju zakaždým hneď nato vyrieši. Preto sa toho človeka snažíme zabaviť, aby tiež na niečo prišiel a zažil radosť z otvorenia zámku. Je to akýsi sociálny experiment, pozorujeme správanie ľudí.

Dostávate od súťažiacich spätnú väzbu?

Áno, zatiaľ sme však nedostali žiadnu negatívnu. Mali sme dva tímy, ktoré neutiekli a boli z toho zle naladení. Potom sú tímy, ktoré to berú ako prestíž napríklad medzi kolegami, ktorí tu boli predtým a stihli uniknúť za kratší čas. Keď tím neunikne, vždy tam je niekto, koho to mrzí najviac. Ostatní sa aj tak tešia z úloh, ktoré sa im podarilo vyriešiť. Väčšina tímov je ale po hre v pozitívnej nálade, aj keď sa im uniknúť nepodarí. Raz sme tu dokonca mali ruský pár, ktorý cestoval po Európe iba po únikových hrách. Prišli do mesta, zahrali si hru a šli do iného. Vo veľkých mestách je viacero hier, v Budapešti je ich dokonca okolo tridsať.

Stíhate prácu na vašej únikovej hre aj popri práci a štúdiu?

Nie je to jednoduché. Každú voľnú chvíľu vymýšľame, ako hru zlepšiť a zaujať čo najviac ľudí. Sme tým veľmi nadšení. Nestačí, že máme miestnosť v Brne. Sú tu ešte tri iné, my chceme byť najlepší.

Sú pre vás teda ostatné únikové hry v Brne veľkou konkurenciou?

Na únikových hrách je jedna skvelá vec  konkurencia neexistuje, lebo každá hra sa dá zahrať len raz. Keď niekto hrá jednu hru a zapáči sa mu to, chce hrať ďalšiu, takže si jednotlivé hry robia reklamu navzájom. Aj my sa po hre snažíme vždy odporučiť súťažiacim, kam by tu v okolí mohli ísť, a povedať im aj nejaké novinky zo sveta únikových hier.

Plánujete vytvoriť ďalšiu miestnosť?

Áno, teraz vymýšľame už nejaké hádanky, kreslíme návrhy. Cez leto chceme mať voľno, ale na jeseň by sme sa tomu chceli venovať viac. Nemáme už toľko času ako počas Erasmu, no vždy keď vidíme nejakú zaujímavú vec, rozmýšľame, ako ju napasovať do našej hry. Stačí, že varíme špagety. Niečo nám napadne a hneď rozmýšľame, ako to zrealizovať.

Klíčová slova: úniková hra, BrainFAQ

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.