22.10.2014 20:20


V Detskom centre si deti zašportujú do sýtosti

Autor: Veronika Hunyadiová | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Športovanie s deťmi vyžaduje poriadnu dávku energie, odhodlania a nadšenia. Hodinu sa s deťmi naháňat za loptou, to dá človeku naozaj zabrať. Inak tomu nie je ani v Detskom centre Teen Challenge v Brne, kde sa každý utorok o piatej koná športové poobedie pre deti. 

Futbal si radi zahrajú chlapci aj dievčatá Foto: Veronika Hunyadiová

Pred bránou Detského centra postávajú dve nervózne mamičky, ktoré sa márne pokúšajú dostať do vnútra. Prišli sa uistiť, či bude o ich ratolesti postarané a či si ich majú vyzdvihnúť z centra ako obvykle o šiestej večer. Chvíľku si ma nedôverčivo prezerajú a bez okolkov sa opýtajú, koľko mám rokov. S úsmevom odpovedám, že mám dvadsaťdva, a rýchlo vchádzam cez veľkú bránu, ktorú medzi časom prišiel otvoriť pracovník centra v sprievode troch detí. Cestou po schodoch do centra sa ma udivené deti pýtajú, kto som a ako sa volám. Pre dnešok som ich novou pani učiteľkou. Hneď sa cítim o pár rokov staršia. Z centra sa ozýva množstvo detských hlasov a krik. Je mi jasné, že detí dnes prišlo akosi veľa. V duchu si vravím si, že to bude veselé. 

Neistým krokom smerujem do telocvične. Po vstupe do pomerne malej miestnosti sa okolo mňa zbehne tucet detí a moje prekvapenie z ich množstva a neistota zo zvládnutia situácie naďalej pretrváva. Ale zostávam optimistkou a verím, že to dnes nejako zvládnem.

Deti majú veľa zvedavých otázok. „Prečo si taká malá?“ neváha sa opýtať jeden z chlapcov po tom, čo sa dozvedá môj skutočný vek. Trochu humoru na úvod nezaškodí. Môžeme prejsť k vzájomnému predstavovaniu sa. Moja snaha zapamätať si čo najviac mien detí končí pri štvrtom mene. Ešteže si niektoré deti vymysleli prezývky ako Jennifer Lopez alebo De Gusto. Na otázku Aký šport si chcú zahrať, padá jednohlasná odpoveď „futbaaal“. Je teda rozhodnuté, zahráme si futbal. Natešené a aktívne deti behajú sem a tam, hrajú sa s loptou, a prinútiť ich počúvať pokyny a udržať ich pozornosť je náročné. Kolega „učiteľ“ sa snaží rozlietanú skupinku detí umierniť a rozdeliť ich do troch tímov. Rozdeľovanie sa nezaobíde bez reptania. „S ním hrať nebudem,“ sťažuje sa jeden z chlapcov. „Chcem byť s nimi,“ dožaduje sa iných spoluhráčov malé dievčatko.

Trvá to niekoľko desiatok minút, ale nakoniec sa nám úspešne podarí poskladať tímy a zahájiť futbalový zápas. Ja hrám samozrejme tiež a môj tím je nabudený a naladený na víťaznú vlnu. Dávame do toho všetko! Odvážne sa staviam do provizórnej brány zo žinienky a čelím nepríjemným strelám. Kvôli víťazstvu musí ísť človek neraz aj cez bolesť. Šikovní chlapci predvádzajú rôzne kľučky, vymýšľajú zaujímavé akcie a prihrávky a pália na bránu ako silno iba vedia. Dievčatá sa väčšinou len tak motajú a márne sa dožadujú prihrávky. Ale keď už s ak lopte dostanú vedia prihrať aj vystreliť na bránu.

Ako v každom futbale, ani tu nechýbajú fauly, okopávanie nôh spoluhráčov, ktoré som okúsila nie raz aj ja, a môžem povedať, že je to miestam ozaj bolestivé. Rozvášnení chlapci sa postrkujú pred bránou alebo v rohoch, keď bojujú o loptu. Pár chlapcov končí na zemi, iní kričia na rozhodca, že ich niekto fauluje. Učiteľ v roli rozhodcu má však všetko pod dohľadom a upokojuje situáciu. Za opakované fauly posadí hráča aj napriek protestom na lavičku. Alex sa môže rozčuľovať koľko chce, do hry na pár minút nezasiahne. Bez klasických bránok, je niekedy ťažké určiť či padol gól, alebo nie. Jeden tím tvrdí, že to gól bol, ten druhý zase kričí, že to bola tyčka a gól nesmie platiť. Ešteže máme rozhodcu, ktorý to má pod kontrolou a dilemu bez debaty vyrieši.  

Pri vybíjanej je potrebné sa sústrediť a premýšľať. Foto: Veronika Hunyadiová

Po jednom z faulov nasleduje penalta, ktorej ale predchádzajú debaty o tom, kto z hráčov pôjde do brány a kto bude penaltu kopať. Končí to tak, že ide kopať najlepší hráč tímu. Penaltu ale nepremieňa a v hre sa pokračuje ďalej. Deti sediace na lavičkách občas vedome, ale aj nevedome zasiahnu do hry a kopnú do lopty. To sa pochopiteľne hráčom nepáči. Po jednej z takýchto situácií aktívne dievčatko z jedného z hrajúcich tímov berie riešenie do vlastných rúk a pribieha k lavičke. „Dajte si nohy na bok!“ upozorňuje svojich kamarátov a kamarátky. Každý jeden hráč prežíva futbalové zápolenie inak a líšia sa aj oslavy gólov. Jeden z mojich spoluhráčoch robí po každom góle od radosti oslavné mlynské kolá, ďalší zase radostne poskakujú alebo pobehujú. Okrem toho moji spoluhráči po každom góle pribehnú a nadšene si so mnou plácnu. 

Po niekoľkých minútach túžobne očakávam koniec zápasu, aby som si mohla na chvíľu oddýchnuť a zaujať rolu pozorovateľa. Chcela by som mať toľko energie koľko majú všetky deti okolo. Ale našťastie mi to ich nadšenie a radosť z hry časť chýbajúcej energiu dopĺňajú. 

Po sérii desaťminútových futbalových zápasov sa ide hrať vybíjaná s veľkou mäkkou penovou loptou. Na moje prekvapenie to deti baví ešte viac ako futbal. Na vybíjanú už ale ja silu nemám. Radšej si užívam pohľad na rozradostenú skupinku detí, ktoré sa snažia všemožne vyhnúť letiacej lopte skákaním, váľaním sa po zemi, a na oplátku potom vybiť z hry svojho súpera. Do telocvične prichádza otec jedného z detí a po krátkom pozorovaní hry upozorňuje, že už je šesť hodín a čas ísť domov. Vybíjané sa teda končí a deti sa bežia prezliecť. Aj po ostatné deti si už prichádzajú rodičia a je čas športové poobedie ukončiť. Malé dievčatko ma pred odchodom ešte milo požiada o zaviazanie šnúrok a zapnutie kabáta. „Ona je naša nová pani učiteľka,“ vysvetľuje svojmu otcovi. A potom už je čas rozlúčiť sa a prisľúbiť moju opätovnú návštevu ďalší týždeň.  

Klíčová slova: detské centrum, šport, športové poobedie, deti

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.