Študenti sa kvôli pandémii nasťahovali späť k rodičom

BRATISLAVA – Tereza Miklušová je študentkou tretieho ročníka architektúry na Vysokém učení technickém (VUT) v Brne. Z dôvodu pandémie nového koronavírusu sa musela po takmer roku a pol života na internáte vrátiť domov k rodičom a mladšej sestre do Bratislavy. „Prvý týždeň to bolo doma zvláštne. Väčšinu času sme trávili zavretí doma a mala som obavy, že sa nebudem mať ako učiť, keďže mám izbu so sestrou,“ povedala Miklušová. Problém pre ňu predstavovalo aj množstvo plagátov, výkresov a modelov, ktoré musela vypracovať do školy a v zdieľanej izbe na ne nemala dostatočný priestor.

Kvôli pandémii sa veľa študentov vrátilo zo zahraničia či z internátov späť domov k rodičom. Po kratšom, či dlhšom čase osamostatnenia sa, sa tak museli znova naučiť spolunažívať s rodičmi a prípadne so súrodencami v jednej domácnosti. Takáto náhla zmena spoločne s momentálnou situáciou môže nepriaznivo vplývať na mentálne zdravie študentov. Taktiež sa stretávajú s problémami ako nemožnosť navštevovania univerzitných knižníc či zložité riešenie školských záležitostí cez internetovú poštu.

Vzťahy v rodinách sú taktiež rôzne. Zatiaľ čo niektorí mladí ľudia dokážu vychádzať s rodičmi priam ukážkovo, iní nedokážu nájsť spoločnú cestu a tvorí sa medzi nimi napätie. Počas pandémie sa na študentov valí taktiež nová vlna stresu v podobe hrozby z pobytu vonku a školských komplikácií. „Je otázne, ako sú jednotlivci odolní voči stresu. Doma sa stretávame s členmi rodiny, ktorí tiež nejako vnímajú aktuálnu situáciu. Môže to byť stresujúce pre obe strany,“ vyjadrila sa k tejto téme psychologička Ivana Václaviková pre internetový portál Ateliér.

Tvrdou prekážkou v spolunažívaní s rodičmi môže byť zanedbaná komunikácia či rozličné názory. Študenti sú navyknutí na istý režim, ktorý sa ich rodičom nemusí pozdávať, a tak im doň zasahujú. „Je správne viesť s rodičmi diskusiu. Hovoriť im, že si ich vážime, no niekedy je dobré im vysvetliť, že niektoré veci dokážete vyriešiť aj sami. Je dôležité nachádzať kompromisy,“ dodala Václaviková pre Ateliér.

Študenti sa ale museli prispôsobiť novej situácii a nájsť spôsob, ako znova bývať s rodičmi tak, aby spoločne vychádzali a rozumeli si. Mnohí nabrali nové záľuby a koníčky, a tým si vyplnili prázdne miesta vo voľnom čase, a to hlavne počas letných mesiacov. „Našla som si nový režim. Začala som pravidelne cvičiť, behať a počúvať podcasty. S rodičmi sme si vôbec neliezli na nervy. Niekedy sa dokonca moja mama ku mne pridala aj na bicyklové výlety či nákupy a mali sme tak možnosť opäť sa zblížiť,“ povedala študentka Miklušová.