12.10.2015 12:13


Stopovanie v Nórsku s kamarátmi otestuje fyzičku aj bránicu

Autor: Martinková Helga | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Pavel Martaus je študentom Vysokého učenia technického v Brne a časť svojho leta sa rozhodol stráviť so svojimi kamarátmi stopovaním v južnom Nórsku. Aby ušetrili, čo najviac peňazí v drahej krajine, prespávali v stanoch aj napriek mrazivým nociam. Precestovali krásnu škandinávsku prírodu, spoznávali domácich a ich zvyky, prešli sa po horách a napriek náročnosti si to všetko spolu užili v dobrej nálade.

Kjerag Autor: David Byrtus„Fakt, že v našej partii nikto nikdy nestopoval skĺbený s informáciou, že v Nórsku sa veľmi ťažko stopuje predznamenával iba jedno – veľké dobrodružstvo.“ Pavel s kamarátmi kúpili letenku, nakúpili všetko potrebné pre prežitie v severskom prostredí a z Katowic leteli do Nórska. Cestovanie nízkorozpočtovými leteckými spoločnosťami má samozrejme svoje úskalia, napríklad, že pristanete na letisku poriadne ďaleko od hlavného mesta. „Nám to bolo jedno, za lacné letenky jednoducho musíte trocha trpieť,“ súdi Pavel. Budúcich stopárov teda Oslo po pristátí vôbec nezaujímalo, jeho navštívenie si naplánovali cestou späť. Mesto Kristiansand bolo prvou výzvou, Pavel sa s kamarátmi postavili na strategické miesto, kde autá môžu zastaviť, zdvihol do vzduchu palec, papier s názvom mesta a čakal na spásu. „Boli sme neskutočne unavení, ale držali sme si nadšenie a úsmev, nikto nezastaví zamračeným stopárom, aspoň tak nám hovorili,“ tvrdí Pavel. Pár hodín čakania bol taký menší očistec, o to väčšia bola radosť partie, keď pristavilo prvé auto. A potom druhé, tretie, štvrté, piate na ďalších miestach, stopár sa málokedy dostane do ďalekého cieľa jedným autom. Po príjazde do mesta ešte kamaráti nemali vyhraté, museli nájsť miesto, kde hlavu zložiť a postaviť stan a to opäť zabralo hodiny. „Akonáhle sme miesto našli, patrične sme to oslávili poldecákom, povečerali surovú klobásu a nie zaspali, ale takmer upadli do poldňovej kómy," osvetľuje situáciu Pavel.

Kým v strednej Európe boli v dobe ich odchodu neznesiteľné horúčavy, v Nórsku sa teplota pohybovala okolo desiatich stupňov. „Každý jeden, kto nás viezol nám nezabudol oznámiť, že toto leto je najchladnejšie aké v Nórsku zažili, sebavedomo si vravíme, že v pohode, sme vybavení, ale poviem to takto, baby nariekali pár nocí a hnali sa kúpiť svetre v sekáči,“ spomína Pavel. O ďalšiu tepelnú vrstvu bohatší sa vydali na dlhú cestu do mesta Stavanger. Stopovanie nebol pre Pavla a kamarátov iba spôsob prepravy, bol to ich jediný blízky stret s domácimi, od ktorých sa dozvedeli o Nórsku a hlavne Nóroch veľa. „Niekto nadával na Nórsku vládu a vysoké dane, ďalší sa rozplýval ako cez víkend pôjde na lov a vypáli si vlastný alkohol a iný do hĺbky vysvetlil rivalitu medzi Nórskom a Švédskom, Nóri majú všetko lepšie a Švédi závidia,“ okomentoval svojich vodičov Pavel. Stavanger je nielen príjemné prístavné mesto s malebnými farebnými uličkami, ale aj prvé miesto, kde si Pavel s partiou objavili kúzlo lacných potravín. V Nórsku si veľa priplatíte, za všetko. Dovtedy žili na sušených mäsách, hotdogoch a polotovaroch, ktoré si doviezli so sebou. „Konečne sme mali chlieb a nórska nutella je rovnako dobrá ako originál a hlavne, bola za pár šupov,“ hovorí Pavel s nefalšovanou detskou radosťou v očiach.

Zo Stavangeru prešli trajektom do mestečka Tau, odkiaľ začínala výprava pomedzi slávny nórsky fjord Lysefjord, ktorý okrem nádhernej prírody a množstvá vodopádov potešil aj tuleňmi lenivo plávajúcimi pri brehoch. Partia v priebehu troch dní absolvovala výstup na prírodou zrezaný útes Preikestolen a vrch Kjerag, ktorý je známy balvanom Kjeragbolten, ktorý je zaseknutý medzi dvoma skalami a je obľúbenou atrakciou pre skutočne odvážnych turistov. „Nebolo nám všetko jedno, keď sme dorazili pod Kjerag a uvideli sme strmú skalu a reťaze, ktorých sa máme pridržiavať a samozrejme pršalo, potom prišli ďalšie strmé úseky, ale už bez reťazí, tak sme išli po štyroch," spomína Pavel.

Ďalších výstupov ale aj krásnych výhľadov si užili aj v mestečku Odda, z ktorého nasledovala cesta do ospevovaného Bergenu. „Z vrchu Ulriken bol nádherný výhľad na Bergen, zima však podstatne skrátila čas, ktorý sme mohli stráviť mimo stanu a spacích vakov, cez deň sme si ho ale celý prešli, navštívili veľký rybí trh a ochutnali losí burger, zaujímavá skúsenosť,“ spomína Pavel. Po Bergene už zostávalo sa dostať do Osla, cesta je to ďaleká, stopári však mali obrovské šťastie. „Kamaráti stopli chlapa, ktorý ich odviezol až do Osla a ešte im zaplatil drahú večeru. A nám zastavil chalan, čo keď videl, akí sme zničení nás nechal samých prespať v jeho dome, že on ide za frajerkou. Takmer sme plakali od šťastia, posteľ po dvoch týždňoch bola pre nás veľká vec,“ rozplýva sa Pavel. V horore by takýto scenár skončil asi veľmi zle, v realite sa Pavel konečne poriadne vyspal. V Osle si Pavel s kamarátmi obehali všetko, čo mesto ponúkalo, samozrejme jedine to, čo bolo zadarmo, prípadne za symbolickú sumu, múzeum armády, designu, galérie. „Oslo malo zvláštnu atmosféru, architektúrou miestami pripomínalo stredoeurópske metropole, zároveň si však držalo svoje škandinávske čaro, ktoré sme pozorovali hlavne v menších mestách, “

Pavel sa do Nórska plánuje vrátiť, chce preskúmať aj sever a losy, o ktorých toľko počúvali a dokonca ich aj jedli. „Všetci sme boli milo prekvapení z priateľského prístupu k Nórov, stopovanie vôbec nebolo také problematické, nechali nás u seba spať, ponúkali nám jedlo, boli k nám prívetiví. O nórskej prírode je známe, že je nádherná, ja môžem len potvrdiť. A stopovanie určite o rok opäť, nezabudnuteľný zážitok,“ s úsmevom uzatvára Pavel.

Klíčová slova: Nórsko, stopovanie,

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.