04.12.2020 19:43


Štátnicoval som zbláznený, spomína peer konzultant liečiaci sa na schizofréniu

Autor: Eva Štefanková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Duševná choroba nie je len vecou genetiky. Pracovné preťaženie počas štúdia spustilo u Václava Rolenca schizofréniu. Dnes je už niekoľko rokov stabilizovaný a pomáha aj ostatným ľuďom s rovnakou diagnózou prebudiť sa zo sna. 

Václav Rolenec je jedným z prvých peer konzultantov pre ľudí diagnostikovaných so schizofréniou v Česku. Okrem toho tento tridsaťpäť ročný mladý muž v spoluprácii so združením Psychobranie prednáša o duševnej chorobe po celom Česku. A koho si predstaviť pod pojmom peer konzultant? Pre duševne chorých je akýmsi radcom či sprievodcom. Je to priateľ, ktorý im vie dobre poradiť, pretože presne vie, čo prežívajú. On sám má v zdravotnom zázname diagnózu schizofrénie.

Nikoho z ľudí, ktorí dnes stretli Václava Rolenca v autobuse alebo na ulici, by pravdepodobne nenapadlo, že trpí paranoidnou schizofréniou. Tento vysoký, dobre stavaný mladý muž patrí medzi tých šťastnejších. Od jeho posledného relapsu ubehlo už niekoľko rokov. Žije spokojný život, ničím sa nevymykajúci priemeru. Kým sa však dostal do tohto rovnovážneho stavu, nie raz sa prevážil zo strany na stranu. Misky váh sa pár krát aj takmer vysypali.

Schizofrénia mu ako nežiaduca návšteva vtrhla do života keď mal dvadsaťštyri rokov. „V tom čase som študoval chemicko-potravinársky odbor na Mendelovej univerzite v Brne. Naložil som si toho na plecia priveľa. Predmety z dvoch semestrov som chcel zvládnuť za jeden. Z toho tlaku a stresu som sa jednoducho zbláznil,“ začína svoje rozprávanie Rolenec.

Začal žiť v akomsi snovom svete, ktorý je ťažké popísať. Rád hrával počítačové hry a zrazu v jednej žil. „Bol to jeden veľký sci-fi mish mash,“ spomína. Vyrovnaný a pokojný tón hlasu, akým odkrýva zákutia svojej mysle značí, že je so sebou a svojou históriou úplne stožnený. Pacient najskôr netuší, že myšlienky, ktoré sa mu víria hlavou, nie sú reálne. Akoby mu niekto vymenil očnú šošovku. Človeku sa vedia zhmotniť jeho vnútorné túžby.

Ubehli tri roky, kým sa Václav Rolenec prebral zo sna. Kým pochopil, že má vymenené šošovky. Aj keď s ročnou prestávkou pre hospitalizáciu na psychiatrii, štúdium sa mu podarilo úspešne dokončiť. Že to znie neuveriteľne? „Ja som ešte aj týždeň pred štátnicami skončil na psychiatrii v Černovicích. Odišiel som na revers a štátnicoval zbláznený,“ smeje sa nad okolnosťami svojho štúdia. Humor. Sympatické, ako sa tento mladý muž neprestáva brať s humorom. Po pátraní v rodinnej histórii nenašiel nič, čo by jeho ochoreniu dodalo genetický pôvod. Výživnú pôdu schizofrénii tak pripravili pravdepodobne vysokoškolský životný štýl a stres.

Len čo sa mu podarilo dostať svoj zdravotný stav pod kontrolu, rozhodol sa pomáhať iným ľudom s diagnózou paranoidnej schizofrénie. V tom čase bolo povolanie peer konzultanta v Česku ešte jedna veľká neznáma. Práve on bol jeden z prvých, kto sa na toto podujal. Kariéru, na ktorú ho smerovala vysoká škola, tak posunul do úzadia.

Začať s niečím novým, bolo ako lyžovať v čerstvo napadanom snehu. Najskôr si treba krvopotne vyjazdiť cestičku. Odborné články si hľadal a stránkach v angličtine. Aj česká Youtube scéna s tematikou duševného zdravia bola v tom čase scifi predstava.

Rolenec ako konzultant pracoval napríklad s mužom, ktorého vášňou boli Napoleonské vojny. Sám seba považoval za napoleónskeho generála.Okrem kariérneho uspokojenia sa možno práve vďaka schizofrénii stretol aj so svojou partnerkou. „Spoznali sme sa práve v práci,“ pousmieva sa Rolenec. Aj ona sa lieči na schizofréniu. 

Či je spolunažívanie dvoch ľudí s duševným ochorením náročné? Možno práve naopak. Jeden druhého dokážu lepšie pochopiť. „Keď mala manželka naposledy epizódu, myslím, že som jej dokázal efektívne pomôcť,“ približuje mladý muž.

Podľa výskumu Národného ústavu duševného zdravia počas prvej vlny pandémie výrazne narástol dopyt po  antipsychotikách, teda liekoch na liečbu psychóz. Václav Rolenec z pohľadu pracovníka s duševne chorými tvrdí, že ho to neprekvapilo. „Aj dlhodobo stabilizovaným pacientom sa za posledneé mesiace zhoršil stav,“ dodáva k aktuálnej situácii. 

On sám je teraz spokojný. Vyrovnaný. Je to počuť aj na jeho hlase. S manželkou majú malého synčeka a aj to je jeden z dôvodov prečo sa chystá obmedziť svoju prácu. Chce sa viac venovať rodine. Ľudia s diagnózou schizofrénie sú často zavrhovaní spoločnosťou. Odpísaní. Peer konzultant Václav Rolenec je však živým príkladom toho, že psychické ochorenie neznamená život prežitý v budove psychiatrie.

 

 

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.