Slovensku euro pomohlo, Česko o euro nemá záujem

Bratislava/Praha – Slovenská republika je členom eurozóny vyše osem rokov. To je dostatočný čas na to, aby bolo preukázateľné, či bol prechod na novú menu správny, alebo nesprávny ťah. S príchodom eura na Slovensko bolo zaznamenaných množstvo výhod. Euro so sebou prinieslo menovú stabilitu, taktiež zníženie transakčných výdajov a vyššiu úverovú kredibilitu krajiny v porovnaní s okolitým svetom. Spomínané transakčné výdaje a ich odstránenie je zrejme najväčšou výhodou, ktorú slovenskí občania pocítili.

Firmy ani jednotliví obyvatelia totiž od roku 2009 nie sú vystavení častým kurzovým výkyvom a zmenám, ich zahraničné platby prebiehajú rýchlejšie a celkovo sú jasnejšie. Taktiež poplatky za zmenu meny sú minulosťou, čo sa prejavilo hlavne v obchodovaní so štátmi ako Rakúsko, Nemecko alebo Francúzsko. Slovenský trh je pre zahraničných investorov dostupnejší. Medzi plusy patrí aj prevzatie fiškálnej politiky z Bruselu. Slovenská republika musela pred prijatím eura splniť prísne konvergenčné kritéria, a teda dala svoju ekonomiku do poriadku.

Jednalo sa napríklad o maximálny schodok verejných financií, limit verejného dlhu, hranice inflácie alebo požiadavku menovej stability. Brusel vyvíja tlak na národné ekonomiky aj po zavedení eura, stav financií na Slovensku je teda monitorovaný z viacerých strán. Pri vymenovávaní pozitív treba spomenúť aj to, že Slovenská republika má u veriteľov väčšiu dôveru ako štáty, ktoré nemajú zavedené euro. Taktiež sa znižuje celkový dlh krajiny. „Euro bolo správny krok. Slovensko zo zavedenia novej meny profitovalo, výrazne to pocítili aj banky,“ myslí si Tibor Petráš, riaditeľ jednej z pobočiek OTP Banky Slovensko.

Každá minca má dve strany, rovnako je to aj s prijatím eura. Slovensko s odsúhlasením spoločnej meny stratilo časť suverenity a samostatnosti, taktiež je už niekoľko rokov povinné platiť účty za krajiny ako Grécko, Španielsko, Írsko či Portugalsko, ktoré so svojimi financiami hospodária nezodpovedne. Slovensko taktiež stratilo možnosť reagovať na ekonomickú situáciu zmenou kurzu svojej meny. „Netreba odvracať zrak od negatívnej stránky slovenského pôsobenia v eurozóne. Podieľanie sa na spoločných mechanizmoch Európskej únie vytvára Slovensku značné náklady,“ tvrdí Igor Barát, ktorý bol jedným zo splnomocnencov prijímania eura v Slovenskej republike.

V tom sa plynulo dostávame k problematike zavedenia eura v Českej republike. Česko sa už dlhé roky bráni prijatiu spoločnej meny a momentálne vstup do eurozóny odložili českí predstavitelia na neurčito. Česká národná banka z toho ťaží, tlačí na nízky kurz domácej koruny, aby povzbudila domácich exportérov. Faktom je, že Česko mohlo z prijatia eura profitovať podobným štýlom ako Slovensko pred niekoľkými rokmi, potvrdzuje to rovnaký charakter krajín a podobná geografická poloha. Česká republika takpovediac nemá záujem, čo potvrdzujú českí vrcholoví politickí predstavitelia v posledných rokoch. Skupina tých, ktorí sú za zavedenie eura je značne užšia ako zoznam odporcov.

Analytik J&T banky Stanislav Pánis má na euro svojský názor. „Spoločná mena je v prvom rade politický projekt, ktorý sa dá označiť za experiment. Má nejasný výsledok, je to určitý nástroj na spojenie európskych štátov,“ pozerá sa Pánis na často diskutovanú menu kritickým pohľadom. Od eura je v súčasnosti silnejšia iba libra, stále má výhodnejšiu pozíciu ako americký dolár. Vývoj meny však dopláca na nelichotivú finančnú situáciu v štátoch ako napríklad Grécko, ktorých ekonomika je nestabilná a slabo produktívna.