06.05.2013 12:03


Slovenka či Češka? Je mi to jedno

Autor: Eva Lalkovičová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Byť či aspoň sa cítiť Čechoslovenkou vobec nie je out. Dokonca, v zahraničí pre to majú ľuda viac pochopenia ako by sa mohlo zdať. Predsa len, vysvetliť cudzincovi kde leží Sovensko sa často nepodarí bez dodatku „Prague“.

Keď mi ako účastníčke žurnalistického kongresu FEJS v Utrechte prišiel posledný mail pred cestou, bola v ňom výzva pre všetky národné delegácie, aby nezabudli priniesť niečo typické pre svoju krajinu. Organizátori si však dali s upozornením skutočne načas a mne, bez možnosti otočiť to za dva dni na Slovensko a naspäť do Brna, neostalo nič iné ako sa popozerať po čomsi v Brne. Do Utrechtu som napokon odcestovala s knižkou Bohumila Hrabala v anglickom preklade a s pomyslením, že Closely observed trains boli predsa napísané ešte za spoločnej česko-slovenskej éry. Nebude to predsa trefa úplne mimo!

Občas mávam taký pocit, že neviem kam presne patrím. Narodila som sa v roku 1991, v záverečnej fáze česko-slovenského experimentu. Moja stará mama je Češka, žijem celý život na Slovensku, od malička čítam knižky takmer výlučne v českom jazyku, milujem bryndzové halušky a študujem v Brne. Všetko to sa mi nikdy nezdalo byť protichodné, práve naopak, úplne prirodzené. Vďaka dnes prebiehajúcim diskusiám o takzvanej európskej národnosti a identite sa v mne vynárajú otázky, ako to so mnou vlastne je a kto som.

Pri prihláškach na rôzne zahraničné workshopy píšem názov Masarykovej univerzity, pri vypĺňaní dokumentov zadávam slovenskú adresu (pre drogériu Teta tú českú, potrebujem kartičku na zľavy). Pri otázke „Odkiaľ si?“ odpovedám, že zo Slovenska.

V Utrechte sme dostali za úlohu prezentovať v rámci delegácií jednotlivé tradičné produkty a doniesť na farewell party tri národné pesničky. Hudbu som doniesla slovenskú, Hrabala som prezentovala spolu s českou kolegyňou. V momente, keď si od nás organizátori pýtali kontakt na aspoň jedného člena delegácie, sme sa rozhodli napísať môj – pod kolonku Czech republic.

Niekedy mám trochu problém odpovedať na otázku odkiaľ vlastne som. Niekedy sa mi to už nechce vysvetľovať. Aha ty si teda zo Slovenska ale študuješ v Česku? A rozumiete si či si sa musela česky naučiť?

Ako sa v našich dvoch krajinkách máme stavať k otázke európskej identity? Sme Európania, ale západní či východní? Sme Češi alebo Slováci? Sme v prvom rade Slováci alebo Európania?

Nebude nasledovať žiadna pointa  som Slovenka alebo Čechoslovenka a dokonca sa cítim byť aj Európankou. A viete čo? Som s tým spokojná.

 

Ilustrační foto: sxc.hu

Klíčová slova: identita, komentár, Československo

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.