29.04.2019 21:45


Severokórejčania si neuvedomujú, že žijú v klamstve. Nemajú internet a rádio sa nedá preladiť, hovorí koreanistka Nina Špitálníková

Autor: Viktor Hamšík | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Do Severnej Kórei išla študovať bez toho, aby vedela, ako bude výuka prebiehať. Keď sa Nina Špitálníková snažila zistiť viac zo života bežných Severokórejčanov, porušila niekoľko pravidiel. Bola vypočúvaná na tajnej polícii, nakoniec sa ale mohla opäť voľne pohybovať po krajine. Po návrate do Európy si oveľa viac váži slobodu a demokraciu.

Nina Špitálníková, Autor: Viktor Hamšík

Nina Špitálníková navštívila počas svojho štúdia koreanistiky Severnú Kóreu celkom dvakrát. Jej prvá cesta do Pchjongčchangu bola nezvyčajná, pretože desať rokov pred ňou nikto z Česka na podobný študijný pobyt nešiel. „Nevedela som, ako bude výuka prebiehať, ani čo budem študovať. Keď som sa bola pýtať na severokórejskom veľvyslanectve, tak mi len povedali, že ak sa stane niečo zlé, môže za to počasie,“ spomína Špitálníková. Ani táto skúsenosť ju ale neodradila od záujmu kultu osobnosti vodcov Kim Ir Sena a Kim Čong-ila. Pred cestou si ale veľmi neuvedomovala, do čoho sa pustila. „Prvý krát som spanikárila v Číne a z kufra som zjedla polovicu zásob. Keď som nakoniec dorazila do Kórey, tak som si pripadala ako komixová hrdinka.“

Po vstupe do krajiny si začala uvedomovať rozdiely a narazila na úplne iný životný štandard. Severná Kórea ma výrazné nedostatky v zdravotníctve a hygiene. „To, že netečie teplá voda je v poriadku, ale to, že netečie voda vôbec aj tri dni je problém.“ Počas svojich pobytov sa snažila byť zdravá, lieky si človek oficiálne nemôže priniesť a v prípade potreby sa dajú zohnať len na čiernom trhu. Našťastie túto možnosť nemusela využiť. Na čierno si ale zamenila peniaze, pretože cudzinec oficiálne nemôže používať miestnu menu.

Denne dostávala prídel jedla a vody, peniaze využila napríklad na nákup v poloprázdnych obchodoch. Tovar navyše často býva po záruke, čo ju prvotne zarazilo. „Po čase si človek hovorí, že na tú Snickersku má fakt chuť, tak si ju kúpi. S kamarátkou sme zistili, že Snickerska je do dvoch rokov úplne v pohode, ale dvojročná Fanta bola problém.“ Na podobné skúsenosti si zvykla natoľko, že po návrate do Česka nebola schopná mesiac nakupovať. „Zrazu príde sloboda a ten skok je náročný,“ hovorí Špitálníková.

Hoci striktný režim drží ľudí pod kontrolou, nie vždy to tam funguje ako na papieri. „Severokórejčania veľmi pijú, je to pre nich únik z reality,“ zistila Špitálníková, keď jeden večer nedodržala prísny režim kolejí a vrátila sa o štvrtej ráno. „Človeka na kolejích sme podplatili alkoholom a cigaretami Camel. Keďže boli americké, mal pred nami rešpekt,“ spomína Špitálníková a dodáva: „V Severnej Kórei sa dá podplatiť takmer každý, čo je fajn.“

Netypickým zážitkom ale bolo, že sa mohla otvorene baviť s každým, lebo sa navzájom vnímajú ako seberovní. „V diplomatickej štvrti som sa rozprávala s vysoko postaveným úradníkom o tom, že mám hnačku. On mi dal plienky, s odôvodnením že mu ešte nejaká zostala. Všetci sú tam veľkí kamaráti.“

Výsluch v Severnej Kórei

Nina Špitálníková sa snažila zistiť zo života bežných Severokórejčanov čo najviac, preto prekračovala niektoré pravidlá.  „Raz sa mi to nevyplatilo. Keď som sa šla prejsť do jednej z vedľajších uličiek, zadržala ma severokórejská tajná polícia.“ Nasledoval náročný výsluch, ktorý trval niekoľko hodín. „Nedostala som prídel jedla ani vody. Výsluch skončil tak, že mi odobrali pas a foťák a niekoľko dní sa riešilo, čo bude ďalej.“ S pomocou českej ambasády sa však v krajine mohla stále voľne pohybovať.

Touto skúsenosťou zmenila pohľad na historky z výsluchov z obdobia komunizmu v Československu. „Ja som odsudzovala ľudí, ktorí niečo na niekoho iného povedali. Považovala som ich za ľudí bez morálky, za tých najhorších. Pokiaľ človek žaluje hoc i zo strachu, možno to nie je správne, ale v týchto situáciách je to pochopiteľné,“ ozrejmuje Špitálníková.

Zarážajúcim zistením z jej pobytov je ako vlastne Severokórejčania vnímajú svet. „Oni si neuvedomujú, že žijú v klamstve. Nemajú internet a rádio sa nedá preladiť. Ak sa aj podarí niektorým utiecť do Južnej Kórey, tak absolvujú šesťmesačný program, kde sa učia, ako žiť v kapitalizme a ako pracovať s peniazmi.“ Sú tiež výrazne sledovaní. „Jeden večer som ležala na posteli a nahlas vyriekla: Keby tu bol ventilátor, tak to by bolo dobré! Na druhý deň som sa vrátila zo školy a na izbe bol ventilátor. Po návrate si preto začala výraznejšie vážiť slobodu. „Pokiaľ sa v Európe bavíme o tom, ako veľmi sme sledovaní, tak to vôbec nie je pravda. Odkedy som sa vrátila, výraznejšie zastávam demokraciu.“

Klíčová slova: Severná Kórea, Špitálníková, propaganda, výsluch, koreanistika

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.