09.01.2021 22:04


"S mamičkami mám dôverný vzťah, nechajú si poradiť," približuje svoju prácu najmladšia omama

Autor: Eva Štefanková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Omamy pochádzajúce z vylúčených komunít, pomáhajú deťom vzdelávať sa a rozvíjať ešte pred nástupom do školy. Zároveň učia ich matky ako deti ďalej rozvíjať. Projekt realizuje organizácia Cesta von. Cieľom iniciatívy je zvýšenie vzdelanosti vylúčených rómskych komunít. 

 

Markušovce, Považská Bystrica- Projekt Omama má pomôcť zvýšiť životnú úroveň rómov. Omamy sú priamo z komunít, preto poznajú ich ťažkosti. Do rodín chodia pomáhať rozvíjať predškolské deti a učia matky, ako s deťmi efektívnejšie pracovať. Projekt zastrešuje organizácia Cesta von. Momentálne fungujú v dvanástich komunitách. Zapojených je sedemnásť omám, ktoré učia 282 detí, vo veku niekoľko mesiacov až päť rokov. Pre redakciu Stisk priblížila svoju prácu omama Nikola Pechová.

Čo vás viedlo k tomu stať sa omamou a kde pôsobíte?   

Ja som sa k tomu dostala celkom náhodne. Pôvodne do projektu oslovili moju mamu. Ona ale učí na základnej škole a tak by to časovo nezvládala. Navrhla mi či nechcem ísť na výberové konanie namiesto nej.Od júla tak pracujem s rodinami v Markušovciach, keďže sama odtiaľ pochádzam. 

Takže ste museli prejsť výberom. Ako prebiehal?

S riaditeľom organizácie Cesta von, Pavlom Hricom, sme mali ústny pohovor.

Spomenuli ste, že vaša mama učí na základnej škole. Ako je to vo vašej rodine z pohľadu vzdelania a práce ? Kládli vaši rodičia dôraz na vzdelanie?

Ja mám ukončenú hotelovú akadémiu aj s maturitou. Bratia síce maturitu nemajú, ale sú vyučení. Mamina pracuje ako učiteľka už trinásť rokov. Čo si pamätám, aj otec mal vždy prácu. U nás bola škola aj práca dôležitá.

Omamy na začiatku pracujú na polovičný úväzok s deťmi do troch rokov. Keď sa osvedčia, začnú učiť aj predškolákov. S akými deťmi momentálne pracujete vy?

Navštevujem trinásť rodín, ktoré majú dieťa vo veku od sedem mesiacov do dvoch rokov.

Ako omama ste prešli školením od mentorky, ktorá nepochádza z rómskej komunity. Ako toto hodnotíte?

Mala som veľké šťastie na mentorku. Naozaj si rozumieme. Naučila ma ako s deťmi pracovať, aké aktivity robiť. Aj teraz s ňou môžem všetko konzultovať.

Kde školenie prebiehalo?

Stretávali sme sa v sídle organizácie Cesta von. Najskôr len my nové omamy, neskôr sme sa zoznámili aj s tými čo už pôsobia aj dva roky.

Jedným z častých problémov rómskych detí po nástupe do školy býva, že nevedia a nerozumejú dobre po slovensky. Akým jazykom na ne hovoríte?

Na deti vždy po slovensky a s matkami sa rozprávam po rómsky.

Kto vám vyberal rodiny na spoluprácu? Prihlásili sa samé?

Keďže som sama z Markušoviec rodiny celkom poznám. Nejaké som si vytipovala a potom som ich oslovila.

Projekt je založili ľudia nepochádzajúci z rómskej komunity. Stretávate sa preto s negatívnou spätnou väzbou alebo nedôverou?

Bohužiaľ, musím povedať, že prevažujú negatívne reakcie. Problém je ale skôr to, že ja sama zatiaľ nemám deti a tak mi matky neveria. Pýtajú sa, že čo ja chcem ich poučovať a vzdelávať im deti, keď ja žiadne nemám. Asi si nemyslia, že im mám čo nové ukázať. Niektorí si zas myslia, že to robím len preto, že za ich deti dostávam peniaze.

Bol aj prípad, že sa rodina zapojila ale po čase sa rozhodli, že to nie je pre nich?

Zatiaľ som mala problém len s jednou mamičkou. Začala som chodiť k nim domov, najskôr to bolo v poriadku. Zrejme ju ale ovplyvnila širšia rodina a známi a spolupráca prestala fungovať. Mamička si moje rady neosvojovala. Konzultovala som to s vedením a nakoniec rodina z projektu vystúpila.

Ako často rodiny navštevujete a ako také stretnutie prebieha?

Každý týždeň si dohodneme hodinové stretnutie. Pomáham deťom rozvíjať napríklad kognitívne či komunikačné zručnosti ale aj hrubú motoriku. Mentorky nám ukázali hry a cvičenia, ktoré máme s deťmi hrať. Takže sa hodinu hráme. Mamičkám dávam slovnú konzultáciu a cvičenie, ktoré majú aj oni samé s dieťaťom robiť.

Aké hry napríklad?

Napríklad kartičky, na ktorých sú farebné tvary. Deti sa učia, čo to je. Niekedy triafajú podpivníky do pripravenej nádoby. Máme aj taký tunel cez ktorý preliezajú. Ak ešte nevedia chodiť, pomáham im v tom. Inokedy navliekajú tvary alebo hádžu korálky do nádoby.

Predpokladám, že veľa rodín má aj staršie deti. Zapájajú sa do aktivít aj oni?

Niekedy áno. Napríklad, ak dieťatko nechce spolupracovať, poprosíme jeho súrodenca, aby aktivitu urobil. Mladší lepšie reaguje keď vidí, že to robí aj jeho starší súrodenec.

Máte len dvadsaťpäť rokov. Ako na vás reagujú matky v rodinách? Máte rešpekt?

Je pravda, že som najmladšia zo všetkých omám. S mamičkami ale mám veľmi dobrý vzťah. Pýtajú si radu aj ohľadne iných vecí. Vôbec nepociťujem, že by ma nerešpektovali.

Pre pandemickú situáciu ale od jesene rodiny nenavštevujete. Máte s nimi aspoň nejaké telefonické alebo online konzultácie?

Nie, pretože sa to nedá. Väčšina rodín nemá internet ani počítač. Čo sa týka mobilu, často ho má zo všetkých členov rodiny len otec.

Berú ľudia u vás v komunite pandémiu vážne?

Veľmi. Už keď sa situácia začala znovu zhoršovať mi niektoré mamičky hovorili, že by som možno radšej nemala k nim chodiť. Keď rodiny, zapojené do projektu, dostávali darčekové balíčky, mali na výber jedlo, hračky alebo hygienické potreby. Moje všetky rodiny si vybrali hygienu.

 

Nikola Pechová má dvadsaťpäť rokov. Vyštudovala päťročnú hotelovú akadémiu. Počas štúdia pracovala ako čašníčka. Neskôr odišla za zamestnaním do zahraničia. Pre pandémiu sa cez leto vrátila na Slovensko a odvtedy pracuje ako omama v rodných Markušovciach.

Klíčová slova: rómske komunity, vzdelanie, omama, cestavon

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.