22.03.2019 05:42


Rozhovor: Vedecká práca je veľmi podobná biznisu, musíte sa vedieť predať, hovorí výskumníčka

Autor: Diana Huslíková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Univerzita

Slovenka Michaela Šedovičová, ktorá študovala v Brne, pracuje v Londýne a skúma životnú spokojnosť migrantov v európskych krajinách. V rozhovore hovorí o tom, či sú ženy v akademickej obci stále podceňované, ako ju ovplyvní Brexit a čo má výskum spoločné s biznisom.

Brno – Michaela Šedovičová je výskumníčkou pracujúcou v Londýne. Rozpráva o tom, akou cestou sa rozhodla rozbiť sklenený strop výskumu. 

 

Vo svojom výskume sa venujete životným podmienkam a spokojnosti migrantov. Stretávate sa s nepochopením toho, prečo je táto téma dôležitá?

Stretávam sa s rôznymi negatívnymi komentármi. Často sú od ľudí, ktorí si neuvedomujú, že som sama ekonomická migrantka. Som Slovenka, ktorá študovala v Česku, pracujem v Londýne a žijem z peňazí daňových poplatníkov, keďže môj výskum sponzoruje britská vláda. Dokonca aj v Británii sú často imigranti a imigrantky, ktorí sú proti ostatným migrantom. Nerozumiem, prečo by poľský imigrant mal byť lepší alebo horší ako napríklad taká Egypťanka.


Čo takýmto ľuďom hovoríte?

Keď cítim, že by mala diskusia zmysel, hovorím o tom, že spokojnosť migrantov a migrantiek znamená lepšiu ekonomiku a prostredie hosťujúcej krajiny celkovo. Migranti s dobrou životnou úrovňou majú menej chorôb, rýchlejšie sa zotavia keď ochorejú, rýchlejšie si nájdu prácu. Keď však diskusia zmysel nemá, poviem len, že ich spokojnosť je dôležitá pre našu bezpečnosť.


Ako ste sa dostali na doktorát do Londýna?

Myslela som, že keď skončím sociológiu na Masarykovej univerzite, pôjdem do nejakého náhodného think tanku a budem robiť výskum. Takto to ale nefunguje ak raz chcete robiť svoje vlastné projekty. Je tam sklenený strop. Keď nemáte rešpekt v komunite, nemôžete byť garantmi výskumu, nemôžete pracovať samostatne.  Výskum je posledná pevnosť, ktorá si drží dôležitosť formálneho vzdelania. Je jedno či máte 20 rokov praxe, pracovali ste projektoch po celom svete, ak nemáte PhD., tak to pre vás bude veľmi náročné. Rozhodla som sa teda, že si doktorát spravím. V Brne ani v Bratislave v tej dobe nebol nikto, kto by sa venoval mojej téme, preto som šla do Londýna.


Ste s týmto rozhodnutím spokojná?

Je to nutný krok k tomu, aby som raz mohla byť samostatnou výskumníčkou. Bez titulu nemôžem viesť vlastné projekty. Neuvedomovala som si, že výskum nie je len o tom, že sedím niekde v kancelárii, programujem v štatistickom programe, čítam knihy a produkujem vlastné texty. Vedecká práca je veľmi podobná biznisu, musíte sa vedieť predať.

Veľkou súčasťou mojej práce je aj networkovanie.


Prečo sa veda podobá biznisu?

Nekonečnou otázkou, ktorú máme všetci je, ako si zabezpečiť financovanie. Istotu v príjme majú len akademickí pracovníci, zamestnanci univerzity. Tí sú ako jednorožci. Všetci o nich hovoria, ale nikto ich nevidel. Pre nás ostatných, ktorí ešte nemáme trvalý pracovný pomer je hrozne dôležité networkovanie. Ja s mojimi kolegami a kolegyňami často organizujeme a navštevujeme konferencie. Rovnako ako v iných odvetviach je dôležité, koho poznáte. Musím vedieť, keď profesorka taká a taká dostane z európskej komisie trojročný grant na niekoľko miliónov eur, má možnosť zamestnať niekoľko ľudí a bude to robiť na určitých univerzitách. Musím vedieť, o čo sa zaujíma, kde pôsobila. Takéto vedomosti môžu pre mňa alebo mojich známych byť kľúčové k zaisteniu práce.


Nechcete sa teda stať tým jednorožcom?

Nechcem zostať na univerzite, akademický život ma neláka. K tomu je aj ťažšie byť v akadémii v Česku a na Slovensku ako v zahraničí.


Prečo?

Asi sme stále kontextuálne neprekonali niektoré predstavy o tom, čo majú robiť ženy a muži a kam patria. Vnímam to tak, že je akadémia stále trochu prostredie starších pánov vo svojich kanceláriách. Stále niekde panuje predstava toho, že ženy sa chodia rozprávať s matkami a do osád, zatiaľ čo štatistika je pre chlapov. V našich krajinách tiež funguje striktnejšia hierarchia medzi rôznymi pracovníkmi.


Ako funguje hierarchia v Británii?

Je to tam jednoduchšie. Oslovujeme sa prvým menom, ale stále sú ľudia s určitým titulom vyššie na spoločenskom rebríčku. Dostávanie titulov sa veľmi oslavuje, pretože je spravidla  viazané na pozície na univerzitách. Stále tam však nejaká hierarchia je. Neexistuje, aby asistent profesora dostal napríklad väčšiu finančnú podporu pre svojich študentov na návštevu konferencií, ako študenti profesorov.


Môže sa stať, že dostanete vízum, na ktoré si môžete vziať len jedného ďalšieho človeka

Aké sú najväčšie úskalia v živote výskumníčky?

Jedna z najzložitejších je logistika presúvanie sa za prácou. Ak žena vie, že chce dieťa a že v tridsiatke dokončí doktorát, musí si to dobre naplánovať. Predstavme si, že najbližšie tri roky strávi napríklad v Londýne, potom sa presunie na ďalšie dva roky niekam inam a plánuje sa vrátiť naspäť do Londýna. Tomuto sa často musí prispôsobiť jej partner, musia vymyslieť kde bude jej dieťa chodiť do školy, ako často sa bude sťahovať a podobne. Môže sa tiež stať, že dostane vízum, na ktoré si môže vziať len jedného ďalšieho človeka.


Čím vás ovplyvní Brexit?

Predpokladá sa, že Británia stratí 30% financií, ktoré idú do výskumu. Mňa financuje Británia, môj výskum je financovaný na 3 roky, takže mňa to neovplyvní. Veľa ostatných ľudí sa rozhoduje nad tým, že odídu, a tým pádom si so sebou vezmú aj grantové financie.


Čo by ste chceli odkázať ženám a mužom, ktorí sa chcú dostať do výskumu podobne ako vy?

Doktorát nie je len pre akademikov a akademičky. Je ťažšie dostať sa na do akademickej sféry ako v nej nakoniec ostať, ale ak chcete robiť vedu, celý život zostávať v akadémii nemusíte.

 

Medailón:

Michaela Šedovičová je absolventkou sociológie na Masarykovej univerzite, s ktorou je však naďalej afiliovaná. Po skončení magisterského štúdia šla na rok do Ríma. Absolvovala tam program pre mladých výskumníkov a výskumníčky European Doctoral School of Demography, kde nabrala vedomosti o tom, ako funguje svet vedy. Neskôr nastúpila na London School of Economics and Political Science, kde momentálne pracuje na svojom doktoráte a skúma životné podmienky a spokojnosť migrantov a migrantiek v Európe. Rozhovor vznikol v rámci prednášky Women in Business.

Vo svojom výskume sa venujete životným podmienkam a spokojnosti migrantov. Stretávate sa s nepochopením  toho, prečo je táto téma dôležitá?

Stretávam sa s rôznymi negatívnymi komentármi. Často sú od ľudí, ktorí si neuvedomujú, že som sama ekonomická migrantka. Som Slovenka, študovala som v Česku, pracujem v Londýne a žijem z peňazí daňových poplatníkov, keďže môj výskum sponzoruje britská vláda. Dokonca aj v Británii sú často imigranti a imigrantky, ktorí sú proti ostatným migrantom. Nerozumiem, prečo by poľský imigrant mal byť lepší alebo horší ako napríklad taká Egypťanka.

Čo takýmto ľuďom hovoríte?

Keď cítim, že by mala diskusia zmysel, hovorím o tom, že spokojnosť migrantov a migrantiek znamená lepšiu ekonomiku a prostredie hosťujúcej krajiny celkovo. Migranti s dobrou životnou úrovňou majú menej chorôb, rýchlejšie sa zotavia keď ochorejú, rýchlejšie si nájdu prácu. Keď však diskusia zmysel nemá, poviem len, že ich spokojnosť je dôležitá pre našu bezpečnosť.

Ako ste sa dostali na doktorát do Londýna?

Myslela som že keď skončím sociológiu na Masarykovej univerzite, pôjdem do nejakého náhodného think tanku a budem robiť výskum. Takto to ale nefunguje ak raz chcete robiť svoje vlastné projekty. Je tam sklenený strop. Keď nemáte rešpekt v komunite, nemôžete byť garantmi výskumu, nemôžete pracovať samostatne.  Výskum je posledná pevnosť, ktorá si drží dôležitosť formálneho vzdelania. Je jedno či máte 20 rokov praxe, pracovali ste projektoch po celom svete, ak nemáte PhD., tak to pre vás bude veľmi náročné. Rozhodla som sa teda, že si doktorát spravím. V Brne ani v Bratislave v tej dobe nebol nikto, kto by sa mojej téme venoval spôsobom akým som chcela ja, preto som šla do Londýna.

Ste s týmto rozhodnutím spokojná?

Je to nutný krok k tomu, aby som raz mohla byť samostatnou výskumníčkou. Bez titulu by som celý život musela pracovať s niekým iným, nemohla by som však viesť vlastné projekty. Neuvedomovala som si, že výskum nie je len o tom, že sedím niekde v kancelárii, programujem v štatistickom programe, čítam knihy a produkujem vlastné texty. Vedecká práca je veľmi podobná biznisu, musíte sa vedieť predať.

Veľkou súčasťou mojej práce je aj networkovanie.

Prečo sa veda podobá biznisu?

Nekonečnou otázkou, ktorú máme všetci je, ako si zabezpečiť financovanie. Istotu v príjme majú len akademickí pracovníci, zamestnanci univerzity. Tí sú ako jednorožci. Všetci o nich hovoria, ale nikto ich nevidel. Pre nás ostatných, ktorí ešte nemáme trvalý pracovný pomer je hrozne dôležité networkovanie. Ja s mojimi kolegami a kolegyňami často organizujeme a navštevujeme konferencie. Rovnako ako v iných odvetviach je dôležité, koho poznáte. Musím vedieť, keď profesorka taká a taká dostane z európskej komisie trojročný grant na niekoľko miliónov eur, má možnosť zamestnať niekoľko ľudí a bude to robiť na určitých univerzitách. Musím vedieť, o čo sa zaujíma, kde pôsobila. Takéto vedomosti môžu pre mňa alebo mojich známych byť kľúčové k zaisteniu práce.

Nechcete sa teda stať tým jednorožcom?

Nechcem zostať na univerzite, akademický život ma neláka. K tomu je aj ťažšie byť v akadémii v Česku a na Slovensku ako v zahraničí.

Prečo?

Asi sme stále kontextuálne neprekonali niektoré predstavy o tom, čo majú robiť ženy a muži a kam patria. Vnímam to tak, že je akadémia stále trochu prostredie starších pánov vo svojich kanceláriách. Stále niekde panuje predstava toho, že ženy sa chodia rozprávať s matkami a do osád, zatiaľ čo štatistika je pre chlapov. V našich krajinách tiež funguje striktnejšia hierarchia medzi rôznymi pracovníkmi.

Ako funguje hierarchia v Británii?

Je to tam jednoduchšie. Oslovujeme sa prvým menom, ale stále sú ľudia s určitým titulom vyššie na spoločenskom rebríčku. Dostávanie titulov sa veľmi oslavuje, pretože je spravidla  viazané na pozície na univerzitách. Stále tam však nejaká hierarchia je. Neexistuje, aby asistent profesora dostal napríklad väčšiu finančnú podporu pre svojich študentov na návštevu konferencií, ako študenti profesorov.

Môže sa stať, že dostanete vízum, na ktoré si môžete vziať len jedného ďalšieho človeka


Aké sú najväčšie úskalia v živote výskumníčky?

Jedna z najzložitejších je logistika presúvanie sa za prácou. Ak žena vie, že chce dieťa a že v tridsiatke dokončí doktorát, musí si to dobre naplánovať. Predstavme si, že najbližšie tri roky strávi napríklad v Londýne, potom sa presunie na ďalšie dva roky niekam inam a plánuje sa vrátiť naspäť do Londýna. Tomuto sa často musí prispôsobiť jej partner, musia vymyslieť kde bude jej dieťa chodiť do školy, ako často sa bude sťahovať a podobne. Môže sa tiež stať, že dostane vízum, na ktoré si môže vziať len jedného ďalšieho človeka.

Čím vás ovplyvní Brexit?

Predpokladá sa, že Británia stratí 30% financií, ktoré idú do výskumu. Mňa financuje Británia, môj výskum je financovaný na 3 roky, takže mňa to neovplyvní. Veľa ostatných ľudí sa rozhoduje nad tým, že odídu, a tým pádom si so sebou vezmú aj grantové financie.

Čo by ste chceli odkázať ženám a mužom, ktorí sa chcú dostať do výskumu podobne ako vy?

Doktorát nie je len pre akademikov a akademičky. Je ťažšie dostať sa na do akademickej sféry ako v nej nakoniec ostať, ale ak chcete robiť vedu, celý život zostávať v akadémii nemusíte.

Michaela Šedovičová je absolventkou sociológie na Masarykovej univerzite, s ktorou je však naďalej afiliovaná. Po skončení magisterského štúdia šla na rok do Ríma. Absolvovala tam program pre mladých výskumníkov a výskumníčky European Doctoral School of Demography, kde nabrala vedomosti o tom, ako funguje svet vedy. Neskôr nastúpila na London School of Economics and Political Science, kde momentálne pracuje na svojom doktoráte a skúma životné podmienky a spokojnosť migrantov a migrantiek v Európe. Rozhovor vznikol v rámci prednášky Women in Business.


Klíčová slova: veda,

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.