15.03.2018 18:10


Rozhovor: Na začiatku som si myslela, že ma stáž nemá čo naučiť, že to ja idem učiť ich, hovorí prezidentka organizácie AIESEC

Autor: Veronika Verešová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Organizácia AIESEC ročne pošle do zahraničia viac ako dvesto študentov. Tí majú možnosť nie len cestovať a spoznávať danú krajinu, ale jej tiež v určitej oblasti pomôcť. Učia deti angličtinu, točia videá, aby pomohli s cestovným ruchom alebo pomáhajú v rôznych neziskových organizáciách. O svojej stáži, členstve a ceste k prezidenstvu hovorila prezidentka študentskej organizácie AIESEC Barbora Wagnerová. 

Barbora Wagnerová. Foto: Veronika Verešová

Brno - Prostredníctvom organizácie AIESEC majú študenti možnosť vycestovať do zahraničia, kde pomáhajú danej komunite. Okrem toho sa vďaka AIESEC dostanú zahraniční študenti na české školy, kde deti učia anglicky, alebo im hovoria o svojej kultúre a prispievajú k medzi kultúrnemu porozumeniu. Človek však nemusí vycestovať, aby sa stretol s organizáciou AIESEC. Tiež sa môže stať jej členom. Barbora Wagnerová si vyskúšala obe cesty. Najskôr išla na stáž do Egypta a následne vstúpila do AIESEC, kde sa tento rok stala prezidentkou a vedie celú pobočku. 

Mohli by ste nám vysvetliť, o čom je organizácia AIESEC?

AIESEC (Assiciation Internationale des Étudiants en Sciences Économicues et Commerciales, pozn. red.) je organizácia pre mladých ľudí od osemnásť do tridsať rokov. Rozvíja ich cez stáže, ktoré sprostredkúva a vytvára. Po celom svete, asi v 126 krajinách, fungujú dobrovoľníci, ktorí sa združujú v tejto organizácií a otvárajú buď pracovné, alebo dobrovoľnícke príležitosti. Ľudia môžu vďaka AIESEC cestovať, pomáhať danej komunite v zahraničí a okrem toho rozvíjať seba po osobnej stránke.

Ako presne AIESEC rozvíja mladých ľudí?

Môžem to vysvetliť cez svoju vlastnú stáž, pretože ešte predtým ako som vstúpila do AIESEC, bola som na stáži v Egypte v roku 2013. Bola som prváčka na práve. Išla som tam s tým, že už som predtým trochu cestovala a že je to vec, v ktorej si verím. Tiež som chodila na tábory a bola som si istá, že sa viem o seba postarať. Čiže to nemala byť pre mňa veľká výzva a idem tam primárne  za tým, aby som pomohla deťom. Učila som deti v škôlke angličtinu. Toto bola moja vízia, že ich tam pôjdem zachrániť. Avšak potom som tam prišla a zistila, že som úplne mimo svoj komfort. Všetci stážisti sme boli ubytovaní spolu na byte, vonku bolo strašne rušno, neskutočne teplo a neporiadok. Bývali sme v obyčajnom paneláku v obyčajne štvrti. Bolo veľmi problematické hocičo sa dozvedieť. Nevedeli sme, ako funguje doprava, ako fungujú určité veci, takže som zrazu stála pred obrovskou výzvou. Musela som zistiť, ako tam budem pohodlne žiť a to som vôbec nečakala. Predtým som si hovorila, že aká budem hviezda. Všetko zvládnem a zrazu bolo všetko inak. Takže osobnostne ma to v tomto veľmi posunulo. Začala som si veľmi vážiť bežných vecí, ktoré tu v Česku máme a berieme ich za samozrejmosť, či už sa to týkalo dopravy alebo vybavenia domácnosti.

Nemal vám práve v takýchto situáciách pomôcť AIESEC?

Myslela som si, že mal. Vinila som AIESEC za to, ale bola to len nejaká moja vlastná neschopnosť. Oni sa o mňa starali. Mala som zabezpečené všetko, čo mi sľúbili, ale ja som stále mala pocit, že je toho málo. Že sa o mňa málo starajú a že som tam úplne sama. Na začiatku som si myslela, že ma tá stáž nemá čo naučiť, že to ja tam idem učiť ich. V tom som bola tak trochu namyslené dieťa.

Čo vás potom priviedlo do AIESEC?

K samotnému AIESEC som sa dostala až po roku. Aj keď bola tá stáž ťažká, brala som ju ako dobrodružstvo, ktoré mi dalo veľa. Preto som ju odporučila kamarátke a ona šla o rok neskôr a následne sa hneď pridala do AIESEC, pretože z toho bola veľmi nadšená. Keď som videla, ako je člen a raz som s ňou a stážistami išla von, bola som aj ja unesená. Boli to perfektní ľudia, ktorí prišli do Česka inšpirovať mladých ľudí a to ma nadchlo, tak som sa pridala. Strávila som jeden semester v oblasti, ktorá sa stará o prichádzajúcich stážistov, čiže som mala na starosti projekt EDISON (Education. Drive. Internacionality. Students. Oppurtunity. Network., pozn.red.).

Môžete priblížiť projekt EDISON?

V projekte EDISON ide hlavne o medzi kultúrne porozumenie. Stážisti neučia anglickú gramatiku. Angličtina je len prostriedok komunikácie. EDISON má cieľ iný. Ide hlavne o kultúrne porozumenie. Aby sa deti stretli s ľuďmi zo zahraničia. Aby videli, že je úplne v poriadku, keď majú iné zvyky a každá kultúra je pestrá. Zároveň ich to má priviesť k tomu, aby aj oni sami boli hrdí na českú kultúru a vedeli ju stážistom odprezentovať. Decká sa teraz učia všetko veľmi teoreticky. Či už sú to hlavné mestá, pohoria alebo rieky. Počas EDISONU si môžu vypočuť prezentáciu od niekoho, kto tam žije. Môžu vidieť, akí tí ľudia sú a to je pre detí veľmi inšpirujúce. Vidia, že za hranicami to nemajú ľudia jednoduchšie ako u nás. Často práve naopak, že situácia je tam horšia. Deti si tak tvoria motiváciu, aby s tým možno v budúcnosti niečo robili.

Ako prebiehal EDISON, keď ste ho organizovali?

Prišlo nám osem stážistov. Pracovali sme na tom štyria. Bola to obrovská skúsenosť. Vtedy bolo mojím cieľom dokázať stážistom, že my v Česku to robíme dobre. Pretože som ešte stále mala pocit, že oni v Egypte sa o mňa dosť nestarali. Ale naši stážisti to mali úplne rovnaké ako ja vtedy. Tiež v jeden moment nadobudli pocit, že sa o nich dosť nezaujímame a nemajú sa dobre. A to je práve to, čo im aj mne stáž mala dať. Je to šesťtýždňová skúsenosť, počas ktorej sa človek dostane na obe strany pólu.

Aké ďalšie projekty v AIESEC robíte?

Tu v Brne ponúkame stážistom prísť sem pracovať na pracovné pozície vo firmách, kde sú našimi hlavnými partnermi napríklad Notino alebo Kiwi. Čo sa týka dobrovoľníckych stáží, tak okrem EDISONU je to ešte SPEAK! a SpeakUP, kde stážisti učia angličtinu študentov na stredných a základných školách. Tam už viac ide aj o gramatiku.

Tieto stáže sú napojené na ciele udržateľného rozvoja. Mohli by ste priblížiť, čo presne tieto ciele znamenajú?

Je to hlavná tendencia OSN pracovať na systematickom zlepšovaní sveta v určitých problémoch. V roku 2015 ich bolo zostavených šestnásť, ktoré majú cieliť na problémy vo svete. Sú zamerané rovnako na rozvojové krajiny ako na industriálne mestá či oblasti. Nejde napríklad len o chudobu, hlad a vzdelávanie, ale aj o udržateľný rozvoj, zodpovednú spotrebu a výrobu. Tento projekt je naplánovaný na pätnásť rokov, kedy v rámci sedemnásteho cieľa je zapojiť doňho čo najviac ďalších organizácií. A my sme sa k nim tiež pridali.

Ktorým cieľom udržateľného rozvoja sa venujete v Česku?

Našim hlavným cieľom je práve kvalitné vzdelávanie. Učenie angličtiny aj medzi kultúrne porozumenie patria práve sem.

Prečo práve kvalitné vzdelávanie?

Nejde len o to, že by sme v Česku mali medzery vo vzdelávaní, ktoré je potrebne riešiť. To si nemyslím. Hlavný problém je, ako je nastavená naša spoločnosť. Stále sme poznamenaní históriou a nie sme otvorení pre ostatné kultúry. Nie sme na to zvyknutí a nie je to pre nás bežné ani vo veľkých mestách. Čiže stážisti a ľudia zo zahraničia sú u nás naozaj potreba a môžu nám ponúknuť veľa vrátane angličtiny. V Česku je celá generácia, ktorá sa nestretala s inými štátmi alebo len vo veľmi malej miere, takže nevedia po anglicky. Teraz sa decká k tomu jednoduchšie dostanú.

Okrem týchto projektov, kedy stážisti prichádzajú k nám, môžu Česi vycestovať do zahraničia. V čom je to však iné než Work and Travel?

Pridaná hodnota AIESEC je, že sa snaží rozvíjať potenciál v mladých ľuďoch po osobnej stránke. Človek pozná seba, zistí čo by chcel zlepšiť a potom na tom pracuje už počas stáže. Pre mňa AIESEC bolo prvé miesto, kde som vôbec počula niečo ako sebapoznanie a seba rozvoj. Vďaka AIESEC si dokážem viesť svoj život ako chcem a plánovať si ho podľa seba.

Máme tu teda študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia. Čo avšak dáva AIESEC svojim členom, ktorí necestujú von, ale pracujú pre pobočku?

Myslím si, že veľké plus tejto organizácie je, že má veľmi širokú škálu ponúk. Študenti si môžu vybrať, čomu sa chcú venovať a čo sa chcú naučiť. Tým, že AIESEC funguje ako samostatná organizácia a nemá takmer žiadnu podporu zvonka, všetko si zabezpečujú študenti sami. Ak sa chce človek učiť marketing, môže robiť marketing. Ak sa chce učiť komunikovať so stážistami, môže robiť to. Môže si skúsiť organizovať projekty, predávať naše produkty firmám. Máme veľa partnerstiev a firmy s nami chcú spolupracovať. Človek sa teda dostane aj do toho firemného sveta. Najlepšie je, že si člen môže za pomerne krátky čas skúsiť veľa oblastí a zistiť, čo ho skutočne baví. Pol roka je nováčik a potom ďalšieho pol roka môže viesť svoj tím. A ďalší pol rok už môže byť vo vedení celej pobočky. Napríklad naša pobočka v Brne má šesťdesiat členov, čo vyžaduje veľké organizačné schopnosti a zodpovednosť. Členovia sa veľa naučia a ak sú schopní, vedia sa k tomu celkom jednoducho dostať.

Vy ste prezidentka AIESEC. Aká bola vaša motivácia stať sa prezidentkou?

Po prvé to bol veľmi silný vzťah k organizácii, pretože sa veľmi stotožňujem s víziou AIESEC. Čo znamená, že práve prostredníctvom stáží a rozvoja mladých ľudí sa snaží dosahovať mier a naplnenie ľudského potenciálu. A za to sa dokážem osobne veľmi postaviť. Súhlasím s ňou ako takou. Druhá bola veľmi dôverný a osobný vzťah k pobočke. Chcela som ju ďalej rozvíjať a robiť to po svojom. Počas roka, čo som bola v AIESEC som videla veci, ktoré by som chcela robiť inak a mohli by sme ich zlepšiť a tá dôvera a možnosť robiť si veci po svojom bola veľmi lákavá. V neposlednom rade to bol obrovský seba rozvoj. V AIESEC som pracovala a iśla na stáž vždy z nezištných dôvodov, ale napokon mi obe veci dali veľmi veľa. Vedela som, že aj táto pozícia ma veľa naučí. A tiež som si hovorila, že budem mať ešte rok, aby som si ujasnila, čo chcem v živote robiť. Študujem právo a pričuchla som si aj k HR a iným oblastiam, takže musím zistiť, čo je tá moja cesta.

Čo presne teda znamená byť prezidentom AIESEC?

Znamená to viesť tú miestnu pobočku. Čiže komplexné vnímanie oblastí a jednotlivcov. Nie je to len o tom, že sedím za počítačom, ale musím poznať pobočku, poznať ľudí, pýtať sa ich, čo potrebujú a ako sa majú. Potom je to vedenie šesťčlenného tímu. Naša pobočka sa delí na oblasti, ktoré som tu už tak priebežne možno aj spomínala. Je to HR, marketing, financie a potom zariaďovanie konkrétnych projektov. A ja ich vediem, čo znamená, že je to veľmi intenzívna spolupráca. Musia mať pocit nejakého osobného rozvoja a osobného prínosu, pretože pracujú okolo dvadsiatich hodín týždenne zadarmo. Musia cítiť tiež odbornú podporu, musia mať určitú znalosť a prostriedky, aby ich oblasti mali výkon. Tiež sa musím starať o fungovanie tímu. A v neposlednom rade reprezentujem pobočku.

Máte svoj tím, ktorí tvoria rôzni ľudia s inými potrebami. Ako ich motivujete?

Musím rozmýšľať individuálne nad tým, čo sa tí ľudia chcú naučiť. Čiže ak je niekto, kto sa chce naučiť dobre prezentovať a nebáť sa stáť pred ľuďmi, budem na to myslieť a keď príde príležitosť doručiť nejaký workshop, posuniem to naňho. Takto sa snažím napĺňať ich ciele. Nie je to až také zložité, pretože keď potrebujem niečo spraviť, aspoň viem na koho sa obrátiť a ten človek to bude chcieť spraviť, lebo sa v tom chce zlepšiť.

Čo je najťažšie na vedení tímu?

Pre mňa osobne je to asi boj so svojimi vlastnými vlastnosťami a svojím vodcovským typom. V niektorých veciach viem byť rázna avšak nie je to úplne v mojej povahe. Nemám rada, keď vznikne nejaký konflikt. Nedokážem ho otvorene pomenovať a nejako sa s ním vysporiadať. Toto je pre mňa jedna z najväčších výziev pri vedení tímu. Druhý veľký problém pri vedení tímu je pre mňa, že si predstavujem úplne harmonický tím. Nemám rada, keď ľudia spolu nevychádzajú, ale oni sú úplne iní, takže je prirodzené, že niekedy spolu nebudú vychádzať. Toto bolo pre mňa najťažšie.

Aký má AIESEC dopad na spoločnosť?

Je to vždy o tom, že stážista sa snaží zlepšovať danú komunitu. Môže to byť v škole, ale kľudne aj v nejakej neziskovej organizácií. Napríklad v Česku sme začali robiť v roku 2017 taký menší projekt, v ktorom spolupracujeme s rómskymi neziskovými organizáciami. Snažia sa začleniť rómskych občanov do spoločnosti a pomôcť im prekonať bariéry. Jedná z bariér je práve jazyk. My im teda nájdeme stážistu, ktorý pracuje s rodinami a učí ich angličtinu. V tomto projekte je naším cieľom udržateľného rozvoja redukcia nerovnosti. Môžu to byť avšak rôzne organizácie. Kamarátka bola teraz v Indonézii, kde pomáhala ľuďom chorým na HIV. Aktuálna vízia AIESEC v Česku je o tom, aby sme do svojej činnosti zahrnuli štyri percentá českých mladých ľudí, ktorí to následne budú posúvať spoločnosti, v ktorej pôsobia.

Klíčová slova: AIESEC, EDISON, študentská organizácia, stáž

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.