14.03.2017 10:41


Rozhovor: Kvalita vzdelania u nás a v Brazílii je porovnateľná

Autor: Jakub Vaverka | Kurz: Stisk | Kategorie: Studentský servis

Dostať sa na Erasmus do zahraničia je pre študenta obrovský úspech. Študentke psychológie na Masarykovej univerzite Dominike Malejčíkovej sa podarilo dostať hneď na dva študijné pobyty za dva roky. Postupne si vyskúšala život v Portugalsku aj v Brazílii. Hovorí, že Erasmus je neopakovateľný zážitok, ktorý nie je iba pre študentov s výborným prospechom. 

Audio

    Audio Dominika Malejčíková
         
    Autor: Jakub Vaverka

Dominika Malejčiková má 23 rokov a v tomto ročníku pracuje na svojej diplomovej práci na Masarykovej univerzite. Posledné dva roky jej život zmenili od základov. Najprv bola vybraná na študijný pobyt v Portugalsku, kde strávila desať mesiacov, a rok na to vycestovala na ďalší pobyt, tento raz do Brazílie. Sympatické dievča z Košíc, ktoré bez väčších diskusií vie, čo chce, sa s nami porozprávalo o nezameniteľných skúsenostiach predovšetkým z Južnej Ameriky.

Dominika Malejčiková | Autor: Jakub Vaverka

Aké boli vaše prvotné dojmy po tom, čo ste sa dozvedela, že idete na Erasmus do Brazílie?

Bola som šťastná, tešila som sa na novú krajinu. Bola to pre mňa výzva, pretože som vedela, že Brazília bude niečo úplne iné, ako som doteraz zažila. Lákalo ma to. Chcela som to vyskúšať, spoznať nových ľudí. Vyskúšať nový spôsob života.

Pobyt v Brazílii bol vaším druhým Erasmom za dva roky. Prekvapilo vás to?

Nedá sa povedať, že by som to očakávala, ale verila som, že by sa mi to mohlo podariť. Keď som sa na pobyte v Portugalsku naučila tamojší jazyk, vedela som, že je to dobrý predpoklad na to, aby som sa dostala do Brazílie. Nemala som však veľké oči, pristupovala som k tomu pokorne.

Ako by ste zhodnotili svoje študijné pobyty v Portugalsku a v Brazílii?

Spoznala som veľké množstvo nových ľudí, skúsila som nové spôsoby výučby. Otvorilo mi to nové obzory, mala som možnosť precestovať veľa  miest a krajín. Je to pre mňa skutočne vynikajúca skúsenosť a ťažko by som hľadala nejaké negatíva.

Pripravovali ste sa na Erasmus nejakým špeciálnym spôsobom? Či už po študijnej alebo súkromnej stránke?

Nedá sa povedať, že by som sa pripravovala nejako špeciálne. Snažila som sa pripraviť hlavne po jazykovej stránke. Taktiež som hľadala vhodné ubytovanie a vybavovala všetky administratívne veci, čo je v Brazílii dosť zdĺhavé. Osobnostne som odchod extrémne neriešila, brala som to tak, ako to bolo. Pred odchodom do Južnej Ameriky som musela z bezpečnostných dôvodov absolvovať všetky potrebné očkovania.

Aká bola samotná cesta do Brazílie?

Cesta bola naozaj vyčerpávajúca. Samotný let trval desať hodín, no ušiel pomerne rýchlo, pretože sme cestovali v noci a čas sme si krátili napríklad pozeraním filmov. Následne z letiska nebol problém dostať sa na privát. Overili sme si, že keď má človek k dispozícii mapu mesta, nemá problém nájsť prakticky čokoľvek.

S čím ste mala najväčšie problémy počas prvých dní v Južnej Amerike?

Pomerne dlho mi trvalo, kým som si zvykla, že si musím dávať vonku väčší pozor. Bezpečnosť je v Brazílii naozaj diskutovanou otázkou. Človek si musí dať veľký pozor. Napríklad nás varovali, že na verejnosti nemáme nosiť žiadne šperky, alebo aby sme si nevyberali žiadne telefóny ani elektroniku. Taktiež je riskantné chodiť v noci osamote, preferujú chodenie v skupinách.

Pocítila ste nebezpečenstvo na vlastnej koži?

Našťastie nie, mne konkrétne sa nestalo, že mi ma niekto prepadol alebo okradol. Mojím spolužiakom sa to však stalo, nebolo to nič príjemné. Paradoxom je, že v Brazílii som obišla bez ujmy, za to v Portugalsku mi ukradli telefón z kabelky za bieleho dňa.

Ako by ste porovnala život v Brne so životom na opačnej strane zemegule?

Brazílčania majú na všetko veľmi veľa času. Aj samotné vyučovanie začínalo pravidelne o dvadsať minút neskôr. Dá sa povedať, že tam prevláda uvoľnenejší spôsob života, ľudia sa vedia viac zabávať. Užívajú si život, na uliciach hrá hudba. Každú voľnú chvíľu trávia na pláži. Zdá sa mi, že ľudia v Brazílii sa celkovo menej stresujú ako Európania.

Je kvalita vzdelania vyššia v Európe alebo v Južnej Amerike?

Myslím si, že kvalita vzdelania u nás a v Brazílii je porovnateľná. Požiadavky sú pomerne podobné, akurát, prístup študentov mi príde o niečo rozdielnejší. Študenti sa aktívne zapájajú do priebehu hodín. V Česku sú snahy o to, aby študenti boli taktiež aktívni, no často je problém, aby sa vyjadril čo i len jeden. Tam je to prirodzené.

Ako sa pozerajú ľudia v zahraničí na Slovákov a Čechov?

Stretla som sa s tým, že ľudia boli veľmi zmätení z toho, kde sa vôbec Slovensko a Česko nachádza. V lepšom prípade vedia, že existovalo Československo, teda myslia si, že stále existuje. Horšie je, keď sa ma pýtali, ako sa mi žije pod velením Ruska. Musela som im vysvetľovať, že pod Sovietsky zväz sme nikdy nepatrili. Ľudia z Európy sú pre domácich atrakciou, chcú nás spoznať.

Vedela by ste si predstaviť život v Brazílii natrvalo?

Myslím si, že nie. Je vynikajúce vyskúšať si tamojší život na určitý čas, avšak z môjho pohľadu mi taký životný štýl nevyhovuje.

Odporučila by ste mladším študentom programy Erasmus a Erasmus+?

Jednoznačne áno. Treba využívať príležitosti ako sú tieto, kým sme na škole a kým sú k dispozícii. Keď už nebudeme na škole, dostať sa do sveta nemusí byť také jednoduché ako pod taktovkou Masarykovej univerzity.

Medzi študentmi panuje dogma, že výberovým konaním prejdú hlavne tí s výborným prospechom.  Čo si o tom myslíte vy?

Dobrý prospech určite zohráva pri výberovom konaní úlohu. Podľa môjho názoru sú však dôležitejšie aspekty ako prospech. Napríklad kvalita motivačného listu či celková motivácia štúdia v zahraničí. Preto keď máte horšie známky, nezúfajte, šťastie sa môže usmiať aj na vás.

Ako by ste dvoma slovami opísala skúsenosť zo zahraničného pobytu?

Neopakovateľný zážitok. 

Klíčová slova: rozhovor, Erasmus, Brazília, Brno, Rio

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Nový komentář