15.05.2018 22:25


ROZHOVOR: Baví ma pretaviť myšlienku v reálny projekt, hovorí zakladateľ Dobrokávy

Autor: Veronika Verešová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Dvadsaťsedemročný Libor Hoření začal podnikať už v šestnástich. Jeho prvým projektom bola webová stránka Toprecepty.cz, ktorá je aktuálne najnavštevovanejšou online kuchárkou v Česku. Dnes ho môžeme zaradiť medzi filantropov. Založil projekt Dobrokáva, pojazdnú kaviareň, v ktorej si zákazník môže kúpiť kávu za dobrý skutok. Vo svojom voľnom čase rád cestuje a momentálne plánuje výlet na Aljašku.

Brno - Libor Hoření predáva dobrokávu na Zelném trhu už druhú sezónu a aktuálne je kaviareň otvorená druhý týždeň. Záujemci môžu stánok navštíviť od deviatej do pol piatej popoludní. Rozprávali sme sa o Dobrokáve, podnikaní a živote s Liborom Hořením.

Mohli by ste opísať svoju cestu k podnikaniu?

Môj príbeh začína u mojich rodičov, kedy som od nich v jedenástich rokoch dostal počítač. Povedali mi, že sa na ňom môžem hrať počítačové hry maximálne hodinu a inak musím robiť len niečo užitočné. To ma ako chalan veľmi štvalo, ale dnes som svojim rodičom s odstupom času veľmi vďačný. Keďže som chcel byť na počítači dlhšie ako hodinu, hľadal som, čo užitočné by som na ňom mohol robiť. Začal som sa teda v jedenástich učiť programovať a robiť grafiku vo Photoshope. Následne som od trinástich pracoval pre menšie webové agentúry, malé webové stránky a známych. V šestnástich som si povedal, že už nechcem svoju prácu len odovzdávať a nevidieť, čo sa s ňou ďalej deje, kto sa o ňu stará a kam sa ten web rozvíja. Zároveň som chcel trochu slobody, keďže človek v práci trávi podstatnú časť svojho života. Nechcel som, aby mi niekto určoval, o koľkej mám ráno vstávať, kedy môžem ísť domov, čo bude náplňou mojej práce a koľko budem zarábať peňazí. Povedal som si, že vytvorím vlastný projekt.

Ako ste teda pokračovali?

Zobrazil som si vtedy sto najnavštevovanejších stránok v Česku. Klikal som na jednu po druhej a hľadal som stránku, ktorá bude fakt škaredá. Nebude kvalitná a budem v nej vidieť potenciál na zlepšenie. Našiel som dve najväčšie stránky s receptami, ktoré sú dnes druhé a tretie za Toprecepty.cz. Neboli dizajnovo pekné a ani nemali funkcie, ktoré by boli modernizované. Ľudia v diskusii nadávali, že tam niečo nefunguje a nikto s tým nič nerobí. Povedal som si teda, že vytvorím lepšiu stránku s receptami. Našiel som programátora, ktorého som vtedy nemohol zaplatiť, lebo som v sedemnástich nemal peniaze. Sľúbil som mu podiel v projekte, ktorý spolu vytvoríme. Spoločne sme to naprogramovali a spustili. Takto vznikol môj prvý projekt Toprecepty.cz, čo je dnes najväčšia online kuchárka v Česku. Varí podľa nás dva a pol milióna ľudí za mesiac.

Máte vzťah k vareniu?

Bolo to čisto pragmatické rozhodnutie. Nemám vzťah k vareniu. Dodnes nedokážem uvariť ani vajíčka so slaninou na raňajky. Je to však portál, kam ľudia nahrávajú svoje recepty, takže ja nemusím vedieť variť, aby som ju mohol spravovať. Musím však vedieť zadávať prácu ľuďom a zároveň pracovať na komunite, tých ľudí, ktorí pridávajú recepty, komentujú a hodnotia. Sú to najcennejšie, čo máme. Bez nich, by to bola len nejaká prázdna platforma bez obsahu.

Má podnikanie v tak mladom veku nejaké výhody?

Výhody boli, že môj vek bol príjemný icebreaker. Niekam som prišiel a človek čakal, že stretne tridsaťpäťročného manažér v saku a kravate. Keď som tam prišiel ako sedemnásťročný chalan, vždy na mňa prekvapene pozerali. Začali sme riešiť obchod, no nikdy to ten človek dlho nevydržal a spýtal sa ma: koľko vám, prosím vás, je? Odpovedal som, že osemnásť. Potom sa pýtali, kedy som projekt založil. Tak sme sa začali nejako baviť a vždy mi hovoril, že jeho syn má devätnásť a sedí pri počítači. Bolo to také pekné otvorenie diskusie.

Malo to nejaké nevýhody?

Určite. Narazil som aj na ľudí, ktorí si povedali, že je tu nejaký malý blbec, ktorému sa niečo podarilo, tak ho poďme o ten projekt pripraviť alebo zneužiť. Musel som byť veľmi opatrný pri ľuďoch. Niekedy sa mi to podarilo odhadnúť, niekedy nie. Zažil som aj tvrdšie skúsenosti, kedy niekto chcel moju neskúsenosť zneužiť. Tiež som čakal, že vek bude nevýhodou, keď zamestnám starších kolegov, napríklad tridsaťtriročného programátora. Myslel som si, že to nebude fungovať. Mal som však šťastie na ľudí a fungovalo to vždy dobre.

Keďže ste nikdy pre nikoho nepracovali, nemyslíte, že vám táto skúsenosť bude v živote chýbať?

Do určite miery si myslím, že áno. Vždy som pracovné prostredie pre svoje tímy vytváral sám. No keby som si vyskúšal, aké je to pracovať v Google alebo inej firme, mohlo ma to veľmi inšpirovať. Čiže áno pracovať pre spoločnosť s dobré nastaveným prostredím mi chýba.

Akým projektom sa venujete aktuálne?

Najviac sa momentálne venujem Dobrokáve, ktorá teraz funguje dva týždne v druhej sezóne. Zostali mi Toprecepty.cz, ktoré však už fungujú pomerne samostatne. No a ešte teraz začínam investovať do firmy na vodné fajky, ktorá mimo iné vyvíja elektrický uhlík. Je ekologickejší, ekonomickejší, pretože nie je jednorazový, a menej zdraviu škodlivý.

Ako ste sa dostali k tomuto nápadu?

Cez ľudí. Oslovil ma Adam Rumler s iným projektom a nejak medzi rečou spomenul, že vyvíja elektrický uhlík. Hovorím, že počkaj čo? Tak mi to vysvetlil. Povedal som mu, že je to naozaj super produkt, strašne zaujímavý. Napokon ma tento projekt zaujal viac ako to, s čím prvotne prišiel.

Prejdime teraz k Dobrokáve. Mohli by ste priblížiť, o čom je?

Dobrokáva je pojazdná kaviareň, ktorá sa nachádza na Zelném trhu. Jej cieľom je zlepšiť prostredie v Česku. Konkrétne, že sa u nás neplatí peniazmi, ale dobrým skutkom. V praxi to funguje tak, že človek príde, objedná si kávu, kakao alebo dobročaj. Vôbec nepotrebuje peňaženku, pretože zaplatí tým, že v ten deň spraví nejaký dobrý skutok pre svoje okolie. Buď to necháme na ňom a vymyslí si svoj dobrý skutok, alebo si vyberie jeden z tabule pre inšpiráciu, alebo môže využiť čínsky koláčik, v ktorom sa ukrývajú konkrétne návrhy dobrých skutkov. Je to napríklad, že niekomu zavolá, alebo sa bude viac usmievať, zahodí odpadok zo zeme, pôjde darovať krv. Stačí, keď sľúbi, že dobrý skutok urobí. Dostane od nás dobrú kávu a my veríme, že splní svoju časť. Je to postavené na dôvere. Nemusí pred nami dobrý skutok robiť alebo nám niečo dokazovať.

Ako vznikla myšlienka Dobrokávy?

Už dlhodobo premýšľam nad tým, že keď sa mi darí zarábať peniaze nad rámec svojho životného štýlu, nechcem sa nejako zastaviť pri tom chcieť stále viac peňazí. Čím viac ich človek má, tým viac sa o ne bojí. Mne príde, že minimálne v Česku, ale aj vo svete, existuje nejaká ilúzia nedostatku. Žijeme v dobe, kedy je najmenej vojen, najmenej úmrtnosti, najdlhší vek dožitia. Môžeme si dať akúkoľvek svetovú kuchyňu tu v Brne takmer za rohom. To je naozaj úžasné. Príde mi teda správne, časť zisku investovať do zlepšenia prostredia okolo seba. Peniaze sú energia. Sú ako rieka, musia prúdiť. Peniaze na účte vnímam, že len hnijú. Takto premýšľam už dlhšie a nechal som tú myšlienku kryštalizovať. Chcel som peniaze investovať do niečoho pekného, ale nechcel som ich napríklad poslať do Afriky. Tam neviem, čo sa s nimi stane a naopak môžu napáchať viac škody ako úžitku. Chcel som vytvoriť niečo vlastné. Potom som čítal knihu Dalajlamova mačka, kde sa mačka zatúla do kaviarne jedného mnícha. Ten namiesto toho, aby ju vyhodil, ju nakŕmi a vytvorí jej miesto. Tento čin inšpiruje ďalších ľudí v tej kaviarni. Vtedy mi v hlavne vznikla myšlienka. Spojil som si kaviareň a dobrý skutok a začalo to nejako vznikať. Postupne sa na to nabaľovali šikovní ľudia a už to vôbec nie je o mne, ale o celom tíme.

Váš projekt nie je vôbec ziskový. Ako dlho si teda myslíte, že je udržateľný?

My nielenže nie sme ziskoví, ale sme úmyselne stratoví. Momentálne fungujeme na finančných daroch. Prvú sezónu som platil čisto ja. Potom Dobrokáva inšpirovala ďalších podnikateľov, ktorí nás podporili buď finančne, alebo aktívne. Alebo ich motivovala dať časť svojho zisku na charitu. Uvidíme. Možno sa nám v budúcnosti podarí vytvoriť nejaký model, ktorý zaistí dlhodobú udržateľnosť. Dobrokáva nikdy nebude ziskový projekt, no tá myšlienka mi dáva stále zmysel.

Čo znamená, že sa podnikateľ zapojí aktívne?

Môže ísť napríklad o to, že potrebujeme garáž. A tak povie, že pozná ľudí, ktorých osloví a zaistí nám výhodné podmienky. Ako napríklad Michal Kreslík, ktorý sa tento rok zapojil veľmi aktívne. Alebo nám pomôže ako Matej Krejčí a zaistí nám hygienu či teambuildingy.

Koľko ľudí momentálne na projekte pracuje?

Dvadsaťjeden.

Všetci pracujete zadarmo?

Je to individuálne. Niektorí pracujú zadarmo ako dobrovoľníci. Iní sú platení, ale pod hodnotu práce a potom máme ľudí, ktorí sú bežne zaplatení, no dajú nám nejakú zľavu.

Plánujete Dobrokávu rozšíriť aj do iných miest?

Ozývajú sa nám ľudia, že chcú Dobrokávu vo svojom meste. Väčšinou je to správa typu: Dobrokáva je krásny projekt, zariaďte ju prosím aj u nás v Bruntále. Bodka. To pre nás nie je aktuálne reálne, ale pokiaľ by prišiel niekto, kto by bol schopný zafinancovať Dobrokávu vo svojom meste, sme ochotní poskytnúť vybavenie, know-how a pomôcť s realizáciou.

Ako sa ľudia stavajú k tomuto projektu?

To je práve tá zaujímavá vec, že Dobrokáva je veľmi o komunikácii. Často sa stretávame s tým, že nám ľudia hovoria, že dobré skutky robia stále. Vtedy sa im však snažíme vysvetliť, že je strašne super, že robia dobré skutky, ale my chceme, aby ľudia robili dobré skutky nad rámec svojich každodenných skutkov a zlepšovali tak svoje prostredie. Alebo máme placky, ktoré si ľudia môžu pripnúť na oblečenie. Prídu a spýtajú sa, či si placku môžu kúpiť alebo vziať. Keď im odpovieme, že si to môžu vziať, cítia sa previnilo a majú pocit, že nám niečo berú. Keď však zmeníme komunikáciu a povieme, že budeme veľmi radi, ak ju budú nosiť a pomôžu nám šíriť dobré skutky, tak zrazu cítia, že nám pomáhajú a s pokojom si ju vezmú.

Koľko dobrých skutkov sa vďaka Dobrokáve spravilo?

Za prvú sezónu sme spravili dvanásťtisíc káv, čo veľa ľudí vníma ako dvanásťtisíc dobrých skutkov. Ja však vnímam dva dôležité parametre toho projektu. Prvý, že vzniká nejaká pyramída. Keď si ráno človek kúpi dobrokávu, následne pomôže babičke do schodov. Babička má radosť a má krajší deň a tak zavolá vnučke, alebo upečie bábovku. Potom má vnučka radosť. Umyje riad, alebo dá polku bábovky kamarátke. Verím, že tých skutkov je viac ako dvanásťtisíc. Naším cieľom teda nie je jeden dobrý skutok, ale to, aby si ľudia vytvorili návyk robenia dobrých skutkov. Verím, že v každom človeku je dobro, ale niekedy je zadupané zlými skúsenosťami.

Stretli ste sa aj s nejakým negatívnym postojom k Dobrokáve?

Áno. Uvedomujem si, že náš projekt krivý trh. Keby som dával hamburgeri zadarmo na Naměstí Svobody, McDonaldu by sa to nepáčilo. Na druhú stranu len v centre Brna je dvesto kaviarní. Jeden stánok teda toho veľa neovplyvní. Našou najväčšou konkurenciou je Kofi Kofi. Predpokladali sme, že nás nebudú mať radi. Realita je však taká, že nám sami ponúkli pomoc. Modernizovali nám našu kaviarničku. Máme vďaka ním umývadlo s teplou vodou, zdvojnásobili nám výkon a tak ďalej. Je to nádherná skúsenosť, že projekty, ktoré robia to isté, nemusia len spolu bojovať, ale môžu sa podporiť. Rovnako aj Trdlokafé.

Čo by ste poradili začínajúcim podnikateľom?

V dnešnom svete je na trhu veľké množstvo projektov a prísť s nejakým novým nie je jednoduché, ako to bývalo, keď som začínal. Dnes je veľká konkurencia. Dáva mi zmysel vytvárať projekty s wow efektom. Zväčša si to predstavím tak, že keď príde niekto domov, partnerka sa ho spýta, aký mal deň. Chcel by som, aby jeho odpoveď na túto otázku bola môj projekt. Napríklad tie uhlíky. Viem si predstaviť, že ten človek mal stretnutie, pracoval, šiel na obed, znova pracoval a potom šiel s kamarátom do čajovne. Potom príde domov a dostane otázku, čo dnes robil. Začne odpovedať. No, bol som v práci, potom som bol na obede a potom. Ty hej potom som bol v čajovnei a tam normálne mali elektrický uhlík a začne to opisovať. Takto sa snažím myslieť. Rovnako aj s Dobrokávou.

Avšak vytvoriť takýto wow efekt nie je jednoduché. Máte na to nejakú metódu?

Mám. Dáva mi zmysel zamyslieť sa nad tým, z čoho sa môj biznis skladá. Napríklad, keď som pri kaviarni, rozmýšľam, že je tam kvalita prostredia, kvalita kávy, kvalita ostatných nápojov, kvalita personálu a tak ďalej. Keď si to spíšem, skúsim sa zamyslieť nad tým ako zextremizovať jednu zložku. Napríklad, niekto si vzal kvalitu prostredia a založil kaviareň po tme, aby sme si vyskúšali ako fungujú nevidiaci. Vytvorili zážitkovú kaviareň.

Ktorú zložku ste zextremizovali pri Dobrokáve?

Cenovú politiku. Dobrokáva však nie je podnikanie. Je projektom. V podstate je to princíp extremizácie jednej časti, ale nie za účelom zisku, ale zlepšenia okolia. Čo je dôležité. Pretože ak by som spravil Dobrokávu zadarmo, šlo by o extremizáciu cenovej politiky, ale bola by to nuda. Avšak, keď som k tomu pridal dobré skutky, nadobudlo to nový rozmer.

Myslíte, že vás byť milionárom tak v mladom veku nejako ovplyvnilo?

Myslím si, že veľa ľudí dúfa, že ich peniaze nezmenia. Ja som vždy dúfal, že ma peniaze zmenia k lepšiemu. Samozrejme som mal aj slabšie chvíľky, kedy som práve zarobil nejaké peniaze a minul ich v bare, pretože som všetkých, ktorí tam boli na párty pozýval. Avšak do veľkej miery vnímam, že ma peniaze ovplyvnili pozitívne.   


Libor Hoření sa narodil v Olomouci. Študoval v Brne na Newton College, kde získal bakalársky titul. Momentálne na tejto škole aj učí. V šestnástich vytvoril svoj prvý projekt Toprecepty.cz. Následne sa venoval projektom Toppotraviny.cz, Chlapská zásilka a Fasheebo. Minulý rok založil Dobrokávu, ktorou sa snaží zlepšovať svoje okolie. Rád cestuje a číta knihy.

Klíčová slova: Dobrokáva, Libor Hoření, káva, dobré skutky, Brno

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Nový komentář