11.05.2020 11:41


Reportáž: Proti koronavírusu bojujú dobrovoľníci úsmevom a čistou kúpeľňou

Autor: Radka Rybnikárová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Pred mesiacom neďaleko centra Brna vznikol vďaka spoločnosti Podané ruce nový denný stacionár. Pracovníci krízového centra sa zamerali na pomoc ľuďom bez domova a svojou činnosťou prispievajú zamedzeniu šírenia nákazy koronavírusu. Nezanedbateľnou súčasťou sú aj dobrovoľníci, redaktorka Stisku si preto vyskúšala víkendovú poobednú smenu v stacionári.  

Rýchlo prejdem cez bránu, pozdravím dobrovoľníčku zapisujúcu návštevníkov a vstúpim do nízkej hranatej budovy. Po otvorení dverí do kancelárie pracovníkov centra vidím, že prichádzam ako posledná. Štyri dobrovoľníčky stoja v polkruhu a rozdeľujú si prácu na poobednú smenu. „Nevadí ti ísť ku sprchám?“ zastihne ma ešte zadýchanú dotaz od dnešnej koordinátorky dobrovoľníkov Anny Čapkovej. Určite nie, odpovedám pri odkladaní vecí.  
  
Dobrovoľníci sú súčasťou denného krízového centra na Vlhkej v Brne, ktoré v strede apríla vďaka organizácii Podané ruce otvorilo svoje brány pre ľudí bez domova. Cieľom centra, situovaného šesť minút chôdze od hlavného nádražia, je ponúknuť priestor pre ľudí bez domova, ktorí nemôžu dodržiavať mimoriadne nariadenia vlády k pandémii koronavírusuZámerom je zabránenie nekontrolovateľnému šíreniu nákazy pomocou dostupnosti k základnej hygiene, ochranným pomôckam a zdravotnej starostlivosti. Dobrovoľníci pomáhajú v centre od začiatku jeho fungovania hlavne s prevádzkou centra v dvoch smenách od ranného otvorenia až do večera. 

Než vystriedam doobednú smenu, musím sa obliecť do ochranného obleku. Vyzerám v ňom ako prerastené dieťa v dupačkách, ale taká je tu móda, takže si nesťažujem. Mojou úlohou nasledujúcich päť hodín je päťkrát vyčistiť dvoje kúpeľňové priestory, ktoré využívajú klienti krízového centra. Ďalšia dobrovoľníčka stojí pri vchode do areálu a meria teplotu klientom, rozdáva im čisté rúška a dezinfikuje ruky. Dve dobrovoľníčky pomáhajú tiež pri výdajnom okienku, kam si klienti môžu chodiť pre nápoje aj pre jedlo, ktoré dobrovoľníci rozdávajú ráno, na obed aj večer.

Prvý muž vychádza zo sprchy, svieži a rozradostený odhadzuje uterák do určeného koša, poďakuje sa a s pesníčkou na ústach odchádza. Beriem do rúk rozprašovač s dezinfekciou a vstupujem do vlhkého prostredia. „Uprac kúpeľňu, ako by si upratávala vlastnú,“ poradila mi ešte pred začiatkom mojej smeny doobedná dobrovoľníčka. V tichosti si pospevujem melódiu pesničky, ktorú si pri sprchovaní vyspevoval klient a postupne nastriekam dezinfekciu na všetky povrchy a poumývam podlahu. Rituál ukončím odložením označenia „Prebieha dezinfekcia“ z dverí.  

S klientami komunikujú prevažne sociálni pracovníci centra, ktorí zadávajú úlohy aj dobrovoľníkom a zároveň im pomáhajú. To mi ale nebráni občas slovo-dve prehodiť s návštevníkmi. Okrem toho si to moja funkcia vyžadujeRaz si chce ísť niekto umyť ruky, inokedy potrebuje pastu a občas niekto začuje slovenčinu a príde sa spýtať odkiaľ som.  

Tvrdiť ale, že všetci klienti sú pokojní a milí by bolklamstvoObčas je niekto nervózny alebo sa chystá vyvolať konflikt. Dtakých situácií vždy zasahujú pracovníci, ktorí situáciu vedia upokojiť. Dnes nevraživosť srší z dvoch žien v stredných rokoch, s ktorými chodí jeden muž. Ten sa nevie rozhodnúť, s ktorou by chcel mať vzťah a až zásahy pracovníkov centra pomáhajú hádku utíšiťAni sa ich hnevu nečudujem, vravím si, keď konflikt pozorujem. Na pomoc majú pracovníci aj dobrovoľníci pravidlá krízového centra, ktoré keď niekto poruší, môže byť z centra vylúčený. Pravidiel je množstvo a po mesačnom fungovaní centra sú s nimi už všetci dobre oboznámení. Je tu napríklad nutné, aby všetci nosili rúšku alebo aby neprejavovali agresiu.  

Nasledujúcich pár hodín sa môj čas rozloží medzi upratávanie kúpeľní, rozprávanie sa s klientami a čakanie. Keďže je ale asi najteplejší deň v roku a jedinci okolo mňa bez obleku sa cítia ako na Sahare, vymieňam si svoju funkciu aj s oblekom s inou odvážnou dobrovoľníčkou. Na poslednú hodinu pomáham pri výdaji limonády a vody už bez prítomnosti detských dupačiek.  

Keď počujeme, že klienti pomáhajú pri skladaní lavíc a upratávaní, začneme aj my spratávať a čistiť povrchy. Deň sa chýli ku koncu. Postupne všetci odídu a už tu ostaneme len my, dobrovoľníci a pracovníci. „Zo spätných väzieb klientov vieme, že chvália náš ústretový a otvorený prístup a myslím si, že je to i vďaka dobrovoľníkom. Bez nich by sa nám centrum nikdy nepodarilo rozbehnúť,“ spomínam na slová koordinátorky prepojujúcej dobrovoľníkov z Dobro Jihomoravský kraj Kristýny Kyánkovej, keď si prezerám naše unavené tváre. Nech už to je či nie je pravda, odviedli sme dnes kus práce, ktorý zajtra musia zvládnuť noví dobrovoľníci. Držím im palce.  

Klíčová slova: dobrovoľníctvo, koronavírus, pandémia

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.