09.04.2018 13:42


Recenzia: Komédiu s tak čiernym humorom uvidíme tento rok v kine len ťažko

Autor: Simona Gálová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Kultura

Existuje častý jav, že filmová predloha je horšia ako tá knižná. Britská komédia Stratili sme Stalina podľa knihy Fabiena Nuryho je ale pravým opakom. Režisér Armano Iannucci zachytil ducha knihy, ku ktorému pridal pár vlastných nápadov. To vytvorilo pravú čiernu komédiu o bizarných situáciách, ktoré vznikli po smrti Jozefa Stalina.

Autor: eOne Films, Gaumont

Stalina ranila mŕtvica, leží na koberci vo svojej kancelárii a nikto sa ho nedovolí rušiť. Vodca Sovietskeho zväzu je mŕtvy. Nečakanou smrťou Jozefa Stalina začína komický boj o jeho nástupníctvo. O post nového vodcu bojuje Chrušov, ktorého stvárňuje Steve Buscemi, maršal Žukov, ktorého hrá Jason Isaacs a Molotov, ktorého stvárnil známy člen skupiny Monty Python Michael Palin. Rolu Stalina obsadil Adrian McLoughlin a v hlavnej ženskej roli sa objavila Olga Kurylenko, ktorá hrá sovietsku klaviristku Mariu Yudinu. Súdruhovia začínajú zabúdať na dlhoročný strach, ktorý prežívali, súperia medzi sebou, intrigujú, no aj napriek tomu spoločne organizujú pompézny diktátorov pohreb. Najvtipnejšie momenty vo filme vytvára Stalinov syn Vasilij, ktorého hrá Rupert Friend.

Britská čierna komédia Stratili sme Stalina ukazuje absurditu totality a kultu osobnosti, ktorý sa nachádza za hranicou mysliteľného. Boj o moc medzi súdruhmi z politbyra chvíľami zaručuje absenciu akejkoľvek nudy. Napríklad v scéne, kde manželka Nikitu Chruščova zapisuje poznámky o tom, ktoré vtipy jej manžel použil a ktorým sa diktátor zasmial. Na druhej strane tu sú scény maršala Žukova, armádneho playboya, ktorý je ochotný položiť za vlasť veľký počet životov.

Aj napriek tomu, že žánrovo sa tento film radí ku komédiám, vo viacerých momentoch úsmev skôr zamŕza. Vtipné dialógy postáv totiž väčšinou niekoho stáli život. Pousmiať sa dá nad vymýšľaním politických intríg, nad britským humorom, ale poprava nevinného človeka vyvoláva v divákovi iné pocity. Akoby režisér Armando Iannucii v jednej chvíli zastavil všetok vtip a spustil drsnú realitu minulého režimu. Ten zahŕňal agentov tajných služieb, ktorí boli otrávení plutóniom či streľbu novinárov pred Zimným palácom.

Všetky fakty a vzťahy medzi postavami vo filme sú historicky pravdivé, vrátane takých detailov, ako to, že Stalin po mŕtvici skutočne ležal na zemi celé hodiny bez lekárskej pomoci. V jeho vile v Kunceve sa skutočne odohrávali nočné pitky a pozeranie amerických filmov až do ranných hodín. Stalinov syn Vasilij bol skutočne alkoholik, prezident moskovského hokejové klubu a generál Žukov sa ozaj podieľal na prevrate krajiny. Faktom je aj Berijova sexuálna útočnosť, ktorá zahŕňala zvyk, že po styku musela žena prijať kyticu ako znamenie, že s aktom súhlasila, inak jej išlo život. A množstvo popravených zomierali so slovami "Sláva Stalinovi!", presne tak, ako to bolo zobrazené vo filme.

Ruské ministerstvo kultúry túto snímku zakázalo v krajine premietať. Právnici ministerstva vo filme našli príznaky extrémizmu a podľa ich slov je film zameraný na vyvolávanie nenávisti  a na  ničenie dôstojnosti sovietskeho človeka. Film podľa nich prekrúca minulosť a zobrazuje obdobie 50. rokov, ktoré v živote sovietskych ľudí vyvolávalo len hrôzu a odpor. Režisér filmu prehlásil, že ktokoľvek sleduje politiku, inštinkt mu velí, aby sa smial, pretože jedinou alternatívou je plač.

Pri tomto filme nečakajte, že sa budete od smiechu chytať za brucho. Chytili sme Stalina je skôr satirickým podaním skutočnej histórie, ktorá úsmevná nebola. Aj napriek tomu, že čierny humor tohto filmu je aj jeho achilovou pätou, určite stojí za pozretie. Koniec koncov, tak drsný, bizardný a satirický film sme tu už dlho nemali. Snáď nám to ruská vláda raz odpustí.

 

Klíčová slova: film, Stalin, Rusko, komédia

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.