Počas koronakrízy rekordne klesli emisie. Na spomalenie klimatickej zmeny to ale nestačí

Praha – Rekordný pokles emisií, kvalitnejší vzduch, mimoriadne nízka spotreba fosílnych palív či elektriny a šanca na zelenšie hospodárstvo. To všetko sú celosvetové pozitívne dôsledky pandémie koronavírusu na životné prostredie. Pokles ekonomiky však ohľadom budúcnosti ekológie vyvoláva aj obavy. Či bude súčasná kríza pre prírodu prínosom rozhodnú najbližšie mesiace.

V globálnom priemere vedci tento rok očakávajú zníženie emisií oxidu uhličitého až o päť percent, a môže to byť viac. „Ak sa táto prognóza naplní, bude to najväčší medziročný pokles najmenej od roku 1900,“ hovorí vedec z Ústavu výskumu globálnej zmeny Alexander Ač. Za dôvod pokladá hlavne obmedzenie dopravy, predovšetkým cestnej. „I keď najväčší relatívny pokles, vyše päťdesiat percent, zaznamenala letecká doprava, objem poklesu emisií spôsobených automobilizmom je väčší,“ vysvetľuje vedec. Pokles je však v podstate zanedbateľný z pohľadu spomalenia klimatickej zmeny. „To, čo potrebujeme, je dlhotrvajúce a ešte výraznejšie obmedzenie emisií skleníkových plynov,“ uviedol Ač.

Celosvetovo tiež ubudol dopyt po rope a energiách. Spotreba elektriny klesla počas karantény o dvadsať percent, aj ako dôsledok zníženia výroby vo fabrikách. „Dopyt po rope spadol až o desatinu, čiže desať miliónov barelov denne. Je to bezprecedentná situácia,“ uviedol Ač. Kedy a či vôbec sa emisie vrátia na pôvodné hodnoty je podľa neho otázne.

Podľa štúdie Českého hydrometeorologického ústavu sa za prvý mesiac núdzového stavu významne zvýšila kvalita ovzdušia. „Priemerná koncentrácia oxidu dusičitého za hodnotené obdobie je v porovnaní s priemerom za posledných šesť rokov nižšia o trinásť percent,“ píše sa v správe. Hromadenie oxidu dusičitého spôsobuje kyslé dažde, dráždi dýchacie cesty a spôsobuje ochorenia pľúc a dýchacích ciest.

Koronakríza môže mať na životné prostredie aj nepriaznivý dopad. Pokles ekonomiky, ktorý pandémia spôsobila, môže zaviniť oneskorenie plnenia zelených cieľov. Európska komisia predpokladá pokles európskeho hospodárstva o rekordných 7,75 percenta. Podľa portálu Euractiv požiadalo Združenie európskych výrobcov automobilov eurokomisiu o odklad plnenia ekologických záväzkov. Členovia českej vlády zas na začiatku epidémie tvrdili, že peniaze určené na zelenú transformáciu Európskej únie treba uvoľniť na pomoc ekonomike.

Podľa environmentalistky z Masarykovej univerzity Naděždy Johanisovej by štáty od zelených cieľov nemali upúšťať, ak si nechcú prechádzať podobnými krízami v budúcnosti. „Príčiny tejto epidémie sú hlboko v socioekonomickom tkanive západnej spoločnosti. Choroby prechádzajú zo zvierat na človeka hlavne kvôli industriálnej živočíšnej výrobe a likvidácii prírodných ekosystémov,“ vysvetlila environmentalistka. Pandémiu pokladá za dôsledok dlhodobého zanedbávania ekológie.

Podľa Johanisovej závisí dlhodobý dopad koronakrízy na životné prostredie od toho, ako ju ľudstvo uchopí. Nastupujúcu ekonomickú krízu pokladá za šancu prehodnotiť ekonomické mantinely. „Bezprostredné oživovanie ekonomiky by malo zahŕňať investície, ktoré pomôžu prírode aj spoločnosti. Niektoré z nich takpovediac zabijú viac múch jednou ranou,“ vysvetlila environmentalistka. Za príklad uvádza podporu komunitnej energetiky a malých hospodárstiev. „Okrem toho, že pomôžu životnému prostrediu, znížia nezamestnanosť a podporia lokálne ekonomické cykly,“ dodala Johanisová.

Ač poukazuje na dvojaký vývoj. Na jednej strane podľa neho pribúda apelov, aby boli prijaté podporné opatrenia, ktoré vezmú do úvahy ekologické aspekty obnovy ekonomiky. Očakáva aj mierny nárast spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Avšak niektoré štáty zneužívajú pandémiu na uvoľňovanie ekologických regulácií. „Z histórie vieme, že keď sa ekonomike príliš nedarí, obavy o stav životného prostredia sa dostávajú do pozadia,“ upozornil vedec, za príklad uvádza výrazné zrýchlenie odlesňovania v Amazónii.