30.11.2014 18:50


Po návšteve Macedónska vnímam stav životného prostredia u nás inak, hovorí študentka Masarykovej univerzity

Autor: Annamária Ondrejková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Studentský servis

Laura Kovácsová a Laura Zvončeková sú študentkami environmentálnych štúdií a žurnalistiky na fakulte sociálnych štúdií. Nedávno sa vrátili zo skoro dvojtýždňovej návštevy Macedónska. Zúčastnili sa medzinárodného školenia v dedinke Dihovo, ktoré bolo ušité pre ne na mieru. Týkalo sa ekológie a šírenia environmentálne šetrného spôsobu života medzi mladými ľuďmi.

Študentky tretieho semestra bakalárskeho štúdia na začiatku novembra odišli do Macedónska. Zúčastnili sa prvého projektu podporovaného Európskou úniou, ktorý zorganizovala macedónska nezisková organizácia. Po príchode do Brna sa obidve zhodujú, že hoci ich školské povinnosti dobehli po návrate, také skúsenosti, aké im dala pár dňová návšteva Balkánu, by v škole nikdy nezískali.  

 

Laura Kovácsová (vľavo) a Laura Zvončeková (vpravo) reprezentovali na workshope Slovensko. Foto: Laura Zvončeková

 

Často si obúvate túlavé topánky počas školy?

Laura K.: Kiežby som si túlavé topánky obúvala častejšie. Bol to môj druhý malý výjazd do zahraničia počas štúdia na univerzite. Na jar som bola na novinárskom workshope v Kolíne nad Rýnom.

Laura Z.: Ešte nikdy som sa takto na vlastnú päsť nevybrala do sveta. Nanajvýš som bola na rodinných, či školských výletoch. Cesta do Macedónska sa mi páčila a určite by som chcela zažiť viac podobných projektov.

 

Mnoho spolužiakov by nemalo odvahu odísť počas školy na dva týždne do cudziny. Ako ste to zvládali so seminárnymi prácami, či povinnou dochádzkou?

Laura K.: Na začiatku sme boli optimistky a reálne dôsledky sme pocítili až neskôr. Bolo to dosť stresujúce. Zrazu bolo povinností nad hlavu. Myslím, že sme to nakoniec zvládli.

Laura Z.: Nejaké veci sme písali a posielali priamo z Macedónska. Popravde, všetky povolené absencie sme vyčerpali na tento náš výjazd. Teraz musíme byť poctivé, čo sa dochádzky týka.

 

Čo vás na projekt oslovil natoľko, že ste doňho išli?

Laura K.: Končene som našla spojenie odborov, ktoré študujem a mohla som si to zažiť v praxi. Taktiež možnosť navštíviť Macedónsko. Sama od seba by som túto balkánsku zem nenavštívila.   

Laura Z.: Aj mňa oslovilo spojenie ekológie a akejsi novinárčiny, ak to tak môžem nazvať.

 

Študenti trávili veľa času spoznávaním sa navzájom. Foto: Laura Zvončeková

 

Ako ste trávili čas?

Laura K.: Záležalo od počasia. Ak bolo pekne, išli sme sa prejsť alebo sme boli vonku na záhrade. Ak pršalo, ostali sme v „klubovni“. Veľa času sme trávili zoznamovacími hrami, ktoré mali „rozlámať ľady“, najmä tie kultúrne. Rozprávali sme sa o rôznych veciach a bolo krásne spoznať iný pohľad na svet. Súčasťou bol tiež photoworkhop a výsledkom bola ekologicky zameraná výstava fotiek, takzvaný e-book, ktorý sme prezentovali.

 

Z ktorých zemí tam boli študenti?

Laura Z.: Bola tam česko-slovenská výprava, ale tiež estónska, albánska, srbská, talianska a macedónska. Myslím, že to bolo vskutku pestré zloženie.

 

Splnil projekt vaše očakávanie?

Laura K.: Mala som pocit, že niektoré dni boli premrhané. Mrzelo nás, že sme málo chodili do hôr a prírody, ktorá je v Macedónsku nádherná. No, byrokracia pre Európsku úniu nepočká ...

Laura Z: Ani moje očakávania workshop nesplnil. Možno to bolo kvôli tomu, že to bol ich prvý projekt a musia len vychytať muchy, čo sa týka organizácie. Navyše sme boli na Balkáne. Tam je to s čímkoľvek, čo si vyžaduje organizáciu ťažké.

 

Environmentálny workshop sa uskutočnil v macedónskej dedinke Dihovo. Foto: Laura Zvončeková

 

V čom vás návšteva Macedónska obohatila?

Laura K.: Rozšírila moje obzory v environmentálnych záležitostí. Zistila som, aké priority má tá ktorá krajina alebo ako sa na tieto veci pozerajú ľudia z Estónska, či Albánska. Bolo to rozmanité spektrum názorov, pohľadov a myšlienok. Zároveň sme sa medzi sebou inšpirovali, to ma obohatilo najviac. Taktiež som videla kúsok z iného sveta.

Laura Z.: Po návšteve Macedónska vnímam stav životného prostredia na Slovensku a Česku v širšom kontexte. Hoci nadávame, že ľudia kašlú na prírodu, nie je to tu až také zlé, v porovnaní s tým, čo som videla tam.

 

Aká je Macedónsko krajina?

Laura K.: Možno sme len mali šťastie na ľudí, ale vždy nás prekvapila ich srdečnosť. Je im jedno, že ste cudzinec, ukážu vám to najlepšie zo seba. Stalo sa nám, že sme sa boli večer najesť v reštaurácii a ocitli sme sa uprostred narodeninovej oslavy desaťročného chlapca so spolužiakmi a rodinou. Zrazu sme boli obklopení všetkými tými šťastnými deťmi a dostali sme dokonca aj tortu (smiech). Nakoniec nás jeho mamina vyobjímala, vybozkávala a ďakovala nám. Srdečné stretnutie sme zažili tiež s taxikárom. Po dlhej ceste nám kúpil bedničku jabĺk, pretože pochádzal z mesta, ktorého symbolom sú jablká.

Laura Z: Aj napriek prekrásnej prírode si zrejme vôbec neuvedomujú, aká vzácna je. Všade, kam sa človek pozrel bol neskutočný neporiadok a odpadky. Nehovoriac o tom, že netriedia odpad. Chýba im  informovanosť a vzdelanosť. Je to otázka politiky, a to je debata na dlhšie.

 

Laury sa ocitli na oslave desaťročného chlapca. Foto: Laura Zvončeková

Klíčová slova: Macedónsko, workshop, Laura Kovácsová, Laura Zvončeková

Fotogalerie


  • Popis: Laury videli, ako sa vyrába papier.
    Autor: Laura Zvončeková

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.