27.10.2017 18:33


Parlamentné voľby v Česku: Hľadá sa páchateľ

Autor: Darius Černák | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky priniesli všeobecné prekvapenie a vyvolali vášnivé reakcie. Odmietavý postoj k výsledkom zaujal azda každý, kto nevolil ANO a ľudia sa predbiehajú v miere absurdnosti svojich hodnotiacich výrokov na túto tému. Obavy sa miesia so znechutením a ja sa len pýtam, čo ste čakali?

Po vojne je každý generál a po víne je zas každý básnik. No a po voľbách je každý nespokojný. Po tých parlamentných v Česku sa však okrem typickej nevôle miestami objavuje aj čosi, čo z diaľky pripomína paniku: na prednáške slečna predo mnou šepká kolegyni niečo o koalícii Babiša s Okamurom a ona evidentne rozčúlene odpovedá niečo o volebnom práve a o riešení v štýle Olgy Hepnarovej.

Pri obede sa ma kamarát pýta, či by som išiel na Erasmus radšej do Milána alebo do Hamburgu. Vravím, že asi do Milána a on hneď pokračuje v duchu „lebo ak má byť premiérom trestne stíhaný eštebák, tak ja chcem ísť odtiaľto preč“. Keď sa ho opýtam, koho volil, tak z neho vypadne, že odvoliť nestihol, lebo vstával o druhej poobede. Radšej som sa zdržal komentára.

Všade, kam sa pohnem, ľudia nariekajú nad výsledkami a plánujú emigráciu. Všetci opäť akoby zabudli, že výsledky demokratických volieb zo svojej podstaty nemôžu a nebudú nikdy vyhovovať všetkým, a že sťažovať sa na ne je asi rovnako užitočné a zmysluplné ako hnevať sa na počasie. Slovami klasika, je to ako pokúšať sa dohodnúť s Bohom dažďu, že zbohom dažďu.

Mnohí „demokrati“ sa teraz boja, že sa takzvaným nesystémovým stranám podarí presadiť ústavný zákon o referende. Hovoria, že verejnosť nie je na priamu demokraciu pripravená, že ľudia konajú pod vplyvom emócií, sú málo informovaní, či málo vzdelaní. Zaráža ma, s akou samozrejmosťou povyšujú vlastnú predstavu o fungovaní štátu nad názor väčšiny, ktorú neváhajú označiť ako stádo.

Na výsledky sa môžeme z istého uhla pozrieť ako na trochu zahmlený obraz spoločnosti. Môžeme ich vnímať ako zrkadlo verejnej mienky, ktoré zapadalo prachom propagandy, lebo vo voľbách nikdy nevyhráva najlepší program, ale najlepšia reklama. Aj na toto, zdá sa, ľudia askosi zabúdajú. Inak si neviem vysvetliť to všeobecné prekvapenie a zdesenie. To naozaj niekoho prekvapuje jasné víťazstvo človeka, ktorého magazín Forbes pred rokom vyhlásil za najvplyvnejšiu osobosť českých médií?

Evidentne áno. Nervózni voliči kopú okolo seba, nadávajú na systém a na naivitu a krátkozrakosť národa, pričom sami seba z celého posudzovacieho procesu elitársky vyčleňujú. Nepýtajú sa na príčinu, pretože odpoveď veľmi dobre poznajú. Len nechcú, aby sa o nej hovorilo. Je totiž súčasťou ich predstáv, mlčky s ňou súhlasia a podporujú ju. Chcú len utlmiť dôsledky, ktoré vyvoláva.

Výsledky týchto volieb rozhodne nie sú prekvapením. Dajú sa ľahko racionálne vysvetliť a dali sa aj predvídať. Protesty už v tejto chvíli nikomu a ničomu nepomôžu. Kocky sú hodené, povedal Caesar, keď prekročil Rubikon. Ak z tohto všetkého napokon naozaj vzíde obávané referendum, bude to len prirodzeným vyústením situácie, a to nielen v národnom, ale aj v európskom, či snáď dokonca v globálnom merítku.

Áno, demokracia má svoje nedostatky a áno, rovnako tak aj únia. Nehľadajme však za každým problémom len vinu systému a skúsme už prestať podceňovať hlas verejnosti. Namiesto toho by mal každý z nás „zotrieť prach“ z toho pomyselného zrkadla a pokúsiť sa byť úprimný sám k sebe. Nech je každý sám tou zmenou, ktorú by rád videl v spoločnosti.

Nebojme sa pravdy a neukazujme prstom okolo seba ako malé deti. Realita je tu a teraz a tieto voľby sú len ďalším budíčkom pre elitárskych kritikov, ktorí hľadajú problém všade, len nie u seba. Prezident Tomáš Garrigue Masaryk to vystihol úplne presne: „Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty“.

Klíčová slova: volby, snemovna, parlament, Babiš

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.