26.05.2019 22:49


Obliekajú sa jednoducho, nejedia mäso a žijú v celibáte. Nedeľné stretnutia Háre Krišna sú pre všetkých, no nie pre každého

Autor: Barbora Nešporová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

V uliciach ich najčastejšie vidíte ponúkať knihy, zhovárať sa s ľuďmi alebo pospevovať do rytmu bubnov. Oblečení sú jednoducho a vprostred im čelo zdobia čiary zlatej farby. Keď sa pri nich pristavíte, položia vám pár duchovne zameraných otázok a po krátkom rozhovore vám ponúknu knihu s ich učením. A ak sa vám pošťastí, pozvú vás na nedeľné stretnutie vo svojom chráme, zvané Kirtan.

Chrám hnutia Háre Krišna nepôsobil z ulice o nič zaujímavejšie než ostatné domy. Vstupnú bránku pokrývala jemná vrstva hrdze a po svetlých stenách sa divo ťahal brečtan. Otvorené dvere domu ma pozývali dnu a tak som prešla úzkym chodníkom popri stene a vstúpila do budovy. Do nosu mi udrela vôňa indického korenia a vonných tyčiniek. V predsieni sa povaľovali topánky ostatných návštevníkov, na ktoré cez okno nad schodišťom dopadalo chladné svetlo. Z poza dverí sa nenápadne vynorila dievčina zabalená vo farebných látkach. Tvár jej zdobilo zlatkavé označenie Háre Krišna. „Ste tu prvý raz?“ prehovorila na mňa vľúdne a ukázala mi, kam si môžem odložiť veci. Kráčali sme spolu chodbou a cestou mi vysvetľovala pravidlá, ktoré v chráme dodržujú. Pred dverami na mňa povzbudzujúco žmurkla a uviedla ma do neveľkej miestnosti, v ktorej desiatky žien, mužov i detí spievali mantru háre krišna.

 

Pravidlá, ktoré nie sú pre všetkých

Izba po chvíli utíchla, ľudia okolo mňa sa usmievali, niekoľkí si sadli na zem a klaňali sa smerom k obrazu Háre Krišny. Potom sa všetci usadili na svoje miesta a miestnosť sa naplnila očakávaním. Všetky oči sa upierali na muža oblečeného v bielej látke, ktorý si pomaly sadal na zem. Prehovoril vecným tónom a pustil sa do predčítania véd. Védy tvoria východisko učenia Háre Krišna. Sú to starodávne posvätné texty, ktoré majú učencov doviesť k pravde a osvieteniu. Mních na čele skupiny prečítal časť textu, ktorý obohatil o svoje vlastné poznanie. Prítomným dal vždy priestor na otázky a s nadšením ich zodpovedal. Otázky však pokladali len muži. Tí sedeli v prednej časti miestnosti v tureckom sede, s rukami položenými v lone. Väčšina z nich mala vyholené hlavy, no na temene si pestovali dlhšie vlasy, ktoré zapletali do jednoduchých vrkočov. Rovnako ako u žien, sa im stredom čela tiahli zlaté čiary končiace pri koreni nosa.

 

Ženy v zadnej časti miestnosti sedeli potichu a odovzdane upierali svoj zrak na mnícha. Schované v látkach pokojne načúvali rozhovoru mužov. Ich odevy mali niekoľko vrstiev z rozličného materiálu a farieb. Spodok tvorila sukňa siahajúca po zem a cez hlavu mali voľne prehodenú šatku, ktorá im zakrývala starostlivo zapletené vlasy. Z pod oblečenia im vyčnievali len ruky, krk a tvár no tieto miesta vždy zdobil aspoň náznak zlatej farby, ktorú mali aj na čele. Niektoré mali zdobenie doplnené červenou bodkou uprostred čela. Neskôr som sa dozvedela, že toto označenie patrí vydatým ženám, ktoré ním dávajú jasne najavo svoju neprístupnosť. Rozdelenie miest na sedenie tiež nebolo náhodné. Ženy sedia vzadu, aby mužov nerozptyľovali a zároveň mali súkromie. Mnohí muži zo stretnutia sú mnísi a držia celibát. Tí so ženami nesmú ani prehovoriť. Intímnosť však nie je bežná ani v manželskom zväzku. Sexuálne zblíženie má slúžiť na rozširovanie potomstva, preto sa mu venujú hlavne za týmto účelom.

 

Bezstarostný život

Rozhovor o Védach sa po čase nenútene stočil na aktuálne dianie vo svete. Dotazy prichádzali častejšie a rozprava sa prelínala politickými i ekonomickými témami. Členovia hnutia ale o týchto veciach nediskutovali s cieľom niečo zmeniť. Ich pohnútky boli presne opačné. „Nemôžeme zmeniť momentálnu politickú situáciu,“ vysvetľoval mních v popredí, „je to akoby ste odrazu chceli, aby bolo iné ročné obdobie. To žiadny hlasovací lístok nezmení, musí to prísť samo.“ Nečinnosť v materiálnom svete a sústredenie sa na vlastné bytie, taký bol odkaz tejto prednášky. Keď debata ustala, miestnosťou sa rozľahol potlesk, ktorý po chvíli plynule prešiel v spev. „Háre Krišna, Háre Krišna, Krišna Krišna, Háre Háre,“ znelo z úst všetkých členov.

 

Niektorí sa dali do tanca, iní len postávali na mieste, kývali sa do rytmu, sadali si na zem a hlboko sa klaňali obrazu Krišny. Ženy si naprávali šatky a zakrývali vlasy, smiali sa, hýbali sa dopredu a dozadu. Deti sa pochytali za ramená a vytvorili vláčik. Zo smiechom si razili cestu pomedzi ženy, ktoré ťahali za sukne a volali aby sa pridali. Všetci boli veselí. Ak ich šťastím nenapĺňalo spievanie mantier, potom azda súdržnosť a voľnosť, ktorá z nich vyžarovala. Mantry dozneli a všetci sa usadili na zem a poklonili sa smerom k drevenému oltáru.

 

Chvíľu bolo ticho no potom sa ženy začali presúvať do prednej časti miestnosti a muži do zadnej. Sadali si na zem do kruhu a v tichosti sa zhovárali. Izbu osvetľovalo žltkasté svetlo a napĺňala ju vôňa jedla. „Máš rada sladké? My ho zbožňujeme,“ vyzvedala žena sediaca vedľa mňa. Kým sme čakali na jedlo rozprávala mi, ako sa k Háre Krišna dostala. Stretla ich na ulici a zapáčilo sa jej to. Najprv chodila len na nedeľné stretnutia, no nedávno sa hnutiu začala venovať naplno. „Už sa sem ako duša nechcem vrátiť a preto tomu musím venovať celú svoju pozornosť,“ prezradila mi a dodala, že pokiaľ dosiahne osvietenie v tomto živote, jej duša už ostane u Krišny.

 

Do miestnosti začali vchádzať muži oblečení v jednoduchých bielych látkach. Pristavili sa pri každom, kto mal pred sebou mosadznú misku a ponúkli mu z toho, čo práve niesli. Hrášok s kúskami bieleho syra v červenej omáčke ovoňaný indickým korením, alebo smotanové kari so zelenými fazuľkami. Ponúkali aj jemne pálivú omáčku, ktorá má pomáhať na trávenie, ryžu a domáce pečivo. Pri jedení mi ostatné ženy popísali ako vyzerajú ich dni v hnutí. Mnohé z nich sa vzdali bežného života i práce. Ráno sa skoro budia, dajú si vlažnú sprchu a venujú sa modlitbám. Potom idú do ulíc predávať knihy, či domáce cukrovinky a prihovárať sa okoloidúcim. „Prečo jete rukami?“ zaujímala som sa. „Chuť jedla podľa Krišny začína na končekoch prstov,“ vysvetlila mi jedna zo žien s úsmevom. Po hlavnom jedle priniesli dezerty. Jemný puding a výrazne sladkú guľôčku plnenú orechmi. Jedna z mladších žien zdvorilo odmietla a vysvetlila mi, že je na diéte. Nie sú to len mantry, vegetariánstvo a modlitby. Ľudia v hnutí Háre Krišna riešia aj bežné problémy, no nezaťažujú sa materiálnom. Väčšina z nich nepracuje, ale venuje sa duchovným veciam, žijú z darov a príspevkov. Pri vyprevádzaní ma preto požiadali aspoň o pár drobných na chod chrámu.

Klíčová slova: Háre Krišna, hnutie, náboženstvo, vegetariánstvo, celibát

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.