23.04.2013 18:58


Novinár by mal ovládať ezopovský jazyk, tvrdí novinárka Lubov Gapeeva

Autor: Eva Lalkovičová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Čierne listiny so zakázanými témami či hony na „čarodejnice“ každého druhu sú v Rusku 21. storočia stále bežným javom. Opozícia je síce čoraz hlasnejšia, no kauzy ako Pussy Riot, Beketov či Magnitski potvrdzujú, že o slobodu slova bude ruská spoločnosť ešte dlho bojovať.

Přehrát audio

Audio

Autor: Eva Lalkovičová

Brno - V médiách nedávno zarezonovala správa o tragickom úmrtí ruského investigatívneho novinára Michaila Beketova. Nebol prvým a zrejme ani nie posledným kritikom terajšieho režimu. V súvislosti s tým sa objavilo množstvo otázok - aká je situácia v Rusku a je vôbec možné hovoriť o tamojšej slobode médií? O svoj pohľad na ruské médiá a ich poslanie sa podelila bývalá ruská novinárka Lubov Gapeeva.

Čo je podľa vás hlavná úloha médií?

Vladimir Posner, jeden z najvýznamnejších ruských novinárov, raz povedal: „Príliš veľa názorov znamená príliš málo žurnalizmu.“ Hlavnou rolou médií je podľa mňa informovať. Správy sú tie najzaujímavejšie príbehy na svete. Môžeme si príbehy vymýšľať, ale život je aj tak vždy zaujímavejší a sofistikovanejší rozprávač. Snažím sa to učiť aj svojich študentov, novinári by mali vedieť tieto príbehy prerozprávať.

Platí to aj v Rusku? Nie sú tam žiadne verejnoprávne médiá, ktoré zväčša zo zákona túto úlohu plnia miesto komerčne zameraných privátnych médií.

Malo by to platiť. Nanešťastie, ich cieľom je tiež šíriť propagandu, čo bol jeden z dôvodov, prečo som sa aktívnej žurnalistiky vzdala a šla učiť na univerzitu. Čo sa týka verejnoprávnych médií, nie je to pre našu krajinu typické. Jedna verejnoprávna televízia fungovala v 90. rokoch, druhý pokus sa odohrá približne za dva týždne. Bude to vlastne začiatok  verejnoprávnych médií v Rusku. Zaujímavé ale je, že na miesto riaditeľa dosadil konkrétneho človeka prezident Putin. Je to teda len jeho rozhodnutie, nie rozhodnutie spoločnosti. Vyvoláva to množstvo otázok o budúcnosti tejto televízie.

Zo správ, ktoré sa občas objavujú v tunajších médiách, sa zdá, že sloboda médií v Rusku je len teoretický pojem. Sú skutočne ruské médiá silne ovplyvňované autoritami?

Mediálny obsah je vždy ovplyvnený ľuďmi na vysokých miestach. Napríklad ak vlastní televízny kanál spoločnosť Gazprom, jej vedenie môže zasahovať do toho, čo povedia a čo sa bude vysielať. Väčšina médií taktiež úzko spolupracuje s Kremlom. Je to normálne. Každý v Rusku vie o piatkových stretnutiach predstaviteľov najvplyvnejších médií s prezidentovým sekretárom.

Cítili ste počas vašej práce v televízii nejaký tlak na svoju osobu z vyšších miest?

Nikdy. Hlavný tlak je vnútorná politika kanálu. V Rusku v súčasnosti prebieha veľká verejná diskusia – mali by novinári chápať potreby majiteľov médií a svojich vydávacích domov alebo by mali byť nezávislí? Stotožňujem sa s tým, že keď vám niekto platí, mali by ste vedieť za čo. Nehovorím však o žurnalistickej prostitúcii. Každý by mal ale chápať svoju zodpovednosť.

Takže neexistovali žiadne zakázané témy?

To áno, je veľa čiernych listín tém, je to normálne. Možno je to kvôli našej národnej filozofii či zodpovednosti, o ktorej som hovorila. Práve teraz v Rusku prebieha niekoľko káuz s pedofilmi. V médiách sa to už ale obrátilo na skutočný lov na čarodejnice. Nemôžete teda nerozvážne niekoho označiť za pedofila a zničiť mu život. Na druhej strane, môžete hovoriť ezopovským jazykom. Ak ste šikovný a máte cit, nikto nemôže proti vám nič urobiť. Je to spôsob ako prežiť v našej profesii. Spôsob, akým hovoríme príbehy.

Vidíte v mediálnej krajine zmeny od čias vašich štúdií?

Keď prišla do Ruska demokracia, odrazu sme mali skutočnú slobodu prejavu. Bola som mladá, mala som 10 rokov, a spolu so svojou rodinou som sledovala živé vysielanie z parlamentu. Bolo to ako čerstvý nádych. Odrazu sme mali príliš veľa informácií a príliš veľa slobody. Paradoxne, teraz je oveľa ťažšie novinárom. Tradičné médiá prežívajú krízu, k slovu sa dostávajú blogeri.

Je na ruskej mediálnej scéne nejaká autorita pochádzajúca práve z blogerskej sféry?

Napríklad bloger vystupujúci pod prezývkou Drugoj. Je to fotograf a skutočne zaujímavá osoba. Navalny bol tiež najskôr bloger, jeho popularita narástla až do totálnej davovej lásky. Ľudia na neho pozerajú takmer ako na Ježiša Krista. V dnešnej dobe je totiž v Rusku veľmi „cool“ byť v opozícii. Ľudia dokonca diskutujú o tom, čo by si mali na protesty obliekať. Je to už len zábava, politike väčšina z nich nerozumie.

Vy teda nie ste proti súčasnej situácii?

Ja som apolitická, aspoň dúfam. Jeden populárny spevák raz povedal novinárom, že sa nezúčastňuje protestov, pretože hoci sa môžeme zorganizovať proti počasiu, ono sa aj tak nezmení. Rozumiem hroznej situácii v našej krajine aj tomu, prečo jej ľudia zvonku nerozumejú. Život je v Rusku ťažký. My Rusi nežijeme, prežívame. Najväčším problémom je sociálna politika, nie kto je prezident.

Vráťme sa k mediálnej sfére. Akým spôsobom informovali ruské médiá o smrti Michaila Beketova?

Nanešťastie, nemôžem sa k tejto téme hlbšie vyjadriť, pretože som zachytila len titulky. Je to ale typický príbeh z Ruska. Beketov bol investigatívny novinár, a to je dosť nebezpečná práca. Ja osobne investigatívu rada nemám, pretože je až príliš názorová, jej výstupy sú príliš ovplyvnené autorovým pohľadom. Ľudia by si názory mali robiť sami.

Ktoré médiá najčastejšie sledujete?

Každý deň si prejdem niekoľko lokálnych webstránok a aspoň tri celonárodné médiá. Taktiež čítam village.ru, čo je stránka o životnom štýle vo veľkomeste. Môj obľúbený magazín je Big City. Sú pomerne blízki opozícii. Ich editora vyhodili po uverejnení titulky s Pussy Riot. Ich spôsob písania je ale skvelý.

Lubov Gapeeva je bývalá ruská novinárka pochádzajúca z mesta Togliatti. Niekoľko rokov pracovala ako redaktorka v lokálnej televízii a novinách, potom sa stala editorkou televíznej talkshow v hlavnom meste. V súčastnosti pôsobí na katedre žurnalistiky v rodnom meste, kde šéfuje študentskému televíznemu štúdiu. Okrem toho vedie workshopy venované písaniu, scenárom či práci v televízii.

 

Ilustračné foto: sxc.hu

Klíčová slova: Beketov, Rusko, médiá, sloboda tlače, rozhovor

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.