03.04.2016 14:02


Nie každé ukričané dieťa je zle vychované, pripomína medzinárodný deň autizmu

Autor: Monika Žiaranová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Česko svítí modře. V duchu tohto hesla sa niesol deň povedomia o autizme. Modrá je farba poruchy autistického spektra a druhého apríla sa rozsvietilo do modra aj Brno. Mesto bolo plné rôznych akcií na podporu osvety o autizmu. Podobné osvetové akcie majú význam, zhodujú sa ľudia, ktorí s autistami žijú i pracujú.

Autor: Monika Žiaranová

Brno – Mária Nagyová je dvadsaťročná študentka, ktorej brat Marek trpí poruchou autistického spektra. „Väčšina autistov má potrebu presného denného režimu a zmeny sú pre nich neprijateľné. Marekovým najväčším problémom je to, že je nesamostatný, takže ho musíme obliekať a kŕmiť,“ približuje život s autistom Mária.

Každý dieťa, trpiace autizmom, je podľa nej jedinečné a úskalia každodenného života s takýmito ľuďmi sa nedajú porovnávať. „Nie je možné nájsť dvoch ľudí, ktorí by sa autisticky prejavovali úplne rovnako. Preto je diagnostika tejto poruchy veľmi náročná,” potvrdzuje Mariana Ambróžová, ktorá pôsobí ako dobrovoľníčka v organizácií Apla. Tá zastrešuje a združuje organizácie, ktoré sa zaoberajú prácou s ľuďmi s poruchou autistického spektra.

„Autizmus je svojim spůsobom postihnutie, skladajúce sa z mnohých problémov. Hlavným problémom týchto detí je ich neschopnosť vychádzať s ostatnými a učiť sa spoločenským zvykom. Majú problém vnímať perspektívu iných a riešit sociálne problémy,“ píšu doktori Goldstein a Brooks vo svojej knihe, zaoberajúcej sa výchovou detí s poruchou autistického spektra.

Autistické deti sú často pred diagnózou vyšetrované na poruchu sluchu. Ambróžová to popisuje na príklade.„Poviem „aha, vtáčik“ a zdravé dieťa sa spolu so mnou pozerá na vtáčika. Na druhú stranu autista nedokáže túto zdieľanú pozornosť so mnou nadviazať,“ vysvetľuje Ambróžová. Presnú diagnózu však môže určiť len klinický psychológ alebo psychiater po mnohých sedeniach.

Rodičia autistu sa podľa Ambróžovej stretávajú s nepochopením okolia. „Ľudia s autizmom vnímajú a vyhodnocujú situácie, do ktorých sa dostávajú inak, ako ostaní. Niekedy riešia situáciu agresiou a krikom. Rodina tak býva mnohokrát obviňovaná z toho, že nedokáže dieťa vychovať,“ pokračuje Ambróžová. Osvetové akcie vníma ako zmenu k lepšiemu porozumeniu zo strany spoločnosti.

Nagyová je podobného názoru. „Tatéto akcie môžu niektorým ľuďom ukázať, že keď dieťa začne kričať na ulici a neposlúchať, nemusí ísť o nezvládanie výchovy rodičmi, ale o autizmus dieťaťa. Takéto akcie tiež môžu nabúrať predstavy o tom, že autista znamená automaticky génius,“ hovorí Nagyová.

Osvetové akcie majú podľa riaditeľa Aply Tomáša Dostála okrem osvety aj iný význam. „Chceme tlačiť na vládu, aby zmenila zákon o sociálnych službách.“ Ten umožňuje registrovanú a bezplatnú sociálnu starostlivosť klientom vo veku nula až sedem rokov. „V súčasnosti máme dvesto klientov, ktorí vyžadujú túto starostlivosť. Z toho viac ako päťdesiat percent z nich bolo diagnostikovaných vo veku sedem až deväť rokov, takže nemajú žiadne právo na poskytovanie tejto starostlivosti,“ pokračuje Dostál.

Podľa súhrnného výskumu Centers for Disease Control and Prevention trpí každé šesťdesiate ôsme dieťa poruchou autistického spektra. Povedomie o tejto poruche síce v posledných rokoch narastá, napriek tomu sa nájde mnoho ľudí, ktorí tieto deti vnímajú ako nevychované. „Niektorí ľudia často nevedia o autizme absolútne nič, takže vždy je tu priestor na zlepšenie,“ uzatvára Nagyová.

Klíčová slova: autizmus, Brno, deti, rodičia

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.