14.05.2019 20:17


„Neviem aké to je, netancovať,“ hovorí Marie Kolajová. Kroky v tanci pripodobňuje slovnej zásobe v cudzom jazyku

Autor: Jakub Doubek | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Vysokoškolská študentka a niekoľkonásobná víťazka majstrovstiev Českej republiky v street dance Marie Kolajová sa venuje tancu od troch rokov. Street dance sa stal jej celoživotným údelom. „Deväťdesiat percent voľného času trávim na tréningoch,“ vysvetľuje Kolajová. Tvrdí, že inak by to ani nechcela, aj keď v škole jej to občas spôsobuje problémy.

Audio

    Marie Kolajová o hiphopu
         
    Autor: Jakub Doubek

Prečo si sa rozhodla tancovať?

Tancujem od troch rokov. V takom veku človek nemá veľmi na výber. Nebolo to teda moje rozhodnutie. Jednoducho som chodila do tanečného spolku. V tej dobe sme sa v spolku venovali valašským tancom v kroji. Tým som sa venovala do jedenástich rokov. Keďže sme sa nepohodli s pani, ktorá viedla náš súbor a vznikol medzi nami konflikt, kvôli tomu, že som sa nemohla zúčastniť súťaže, rozhodla som sa zmeniť tanečný súbor.

Takže si prešla k street dancu?

Neznášam pomenovanie street dance. Chytá ma z neho cringe. (nepríjemný pocit hanby, alebo nevôle – pozn. red.)

Prečo ho neobľubuješ?

Street dance je strašne mainstreamový. Dnes už je všetko street dance. Vo filmoch, v seriáloch, na festivaloch. A to nie len v tanci. Všetko je dnes zrazu street. Všetko je alternatívne a pochádza z ulice. Ľudia to žerú a ani sami nevedia prečo. Pre mňa existuje iba hiphop a všetky jeho rôzne subžánre.

Takže hiphop.

Áno, už keď som tancovala v kroji, chcela som sa venovať modernému tancu. Veľmi ma to priťahovalo. Mala som známu, ktorá sa podobnému tancu venovala a chcela som jej byť podobná. Hudba bola lepšia, moderná, cítila som v nej rytmus omnoho viac. Akurát keď som sa ohliadala v jedenástich po nejakej alternatíve, u nás pod barákom otvárali tanečné štúdio B-Fresh. Nebola to lacná záležitosť, ale keď mamka videla ako po tom túžim, začala mi platiť tréningy.

A odvtedy si v B-Fresh?

A odvtedy som v B-Fresh. Začínala som v kategórii junior. Vtedajšia trénerka ma často chválila a podporovala. Pomáhala mi nájsť správny rytmus a pohyby. Najpríjemnejším zistením pre mňa bolo, keď mi povedala, že veľmi dobre zvládam koordináciu pohybov. Vďaka štúdiu som spoznala kopu úžasných a kreatívnych ľudí. Problém nastal, keď mali pätnásť až šestnásť rokov.

Ako to?

To sú zlomové roky. A nie len pre tanečníkov. Proste to v tom období decká vzdávajú. Zároveň prestupujú do kategórie dospelých, v ktorých sú najmladší práve pätnásť, šestnásťročný a najstarší pokojne dvadsať päť a viac. Razantná zmena prostredia a tanečných partnerov ma vyviedla na chvíľu z rovnováhy.

Prečo si pri tancovaní ostala, zatiaľ čo iní to vzdali?

Priority. Každý z nás má iné. Najviac sa začnú formovať a prejavovať v puberte. Prvé lásky, škola, brigády. Decká už majú vlastnú hlavu a zafixovaný režim dňa sa začne meniť. Prečo by mali ísť na tréning a nepridať sa ku kamarátom, ktorí idú von? Ak pre niekoho tancovanie nie je priorita, nedokáže sa mu venovať naplno. Je to totiž životný štýl, nie len šport a hobby.

Životný štýl?

Áno. Tanec nie je len pohybová aktivita. Pre niekoho teda možno áno, ale nie pre ľudí, ktorí v tanci reflektujú celú svoju osobnosť. Pre nás je to životný štýl. Ten sa prejavuje v gestikulácii, spôsobe hovorenia, obliekaní, nadväzovaní nových kontaktov či v názoroch. Všetko ide ruka v ruke. Zároveň tanec nie je len pohyb, ale aj vedomosť o pohybe. Dobrý tanečník by mal ovládať históriu tanca. Vedieť prečo sa niečo tancuje tak a niečo druhé zas úplne inak. Poznať kultúru toho tanca. Napríklad ak súťažíme v takzvanom battle (súboj tanečníkov jeden na jedného, dvaja na dvoch, alebo maximálne traja na troch, pri ktorom sa striedavo prezentujú voľné štýly jednotlivých tanečníkov – pozn. red.) treba vedieť prečo tie kroky zvolil tanečník tak ako ich zvolil. Že za tým je celá história, ktorá hovorí o dvoch gangsteroch, ktorí sa spolu bili a pri tom využili pohyb, ktorému sa neskôr pripísala estetická hodnota a je dnes súčasťou mnohých choreografií. A tak ďalej a tak ďalej.

Voľný štýl predsa nemá predpísanú choreografiu, nie?

Nemá. Voľný štýl, alebo inak freestyle, síce vyplýva z tanečníka a dopredu nie je choreografia nacvičená, no každý krok je. Každý krok sú hodiny driny a potu. Predstav si to ako výučbu a prax cudzieho jazyka. Keď za niekým prídeš a chceš na neho spustiť v cudzom jazyku, tiež v zásade freestyluješ, pretože skladáš naučené slovíčka do viet, ktorými reaguješ na situáciu. Lenže tým slovíčkam musíš najprv venovať čas, aby si sa ich naučil a mohol ich potom správne použiť. To isté platí pre kroky v tanci. Až keď ich vypiluješ, môžeš ich efektne použiť pri tanci voľného štýlu.

Ale nie všetci ich majú dostatočne vypilované.

Presne tak. Preto existujú na súťažiach, ale aj u nás v štúdiu, kategórie podľa úrovne tanečníkov. V B-Fresh sa rozdeľujeme na basic, advanced a úplne hore sú profi. Každá z týchto kategórií sa ešte delí podľa veku.

A ty spadáš do…

Profi.

Keď už sme pri tých súťažiach, ako taká súťaž vyzerá?

Súťaže, ktorých sa zúčastňujeme my, zastrešuje Czech dance organization. Tí rozlišujú takzvanú battle, choreografie a produkcie. Battle, zo svojho pomenovania, je boj. Väčšinou sa pojí s voľným štýlom. Prebieha to tak, že sa na každú stranu pódia postavia tanečníci, alebo malé skupiny tanečníkov a striedavo vystupujú pred divákmi a porotou, ktorú sa snažia ohúriť svojimi pohybmi a zároveň predviesť lepšie a originálnejšie zostavy ako ich protivníci na druhej strane pódia. Battle trvá približne dve minúty. Choreografie sú nacvičené vystúpenia na konkrétnu hudbu, alebo mix rôznych skladieb. Tancujeme v skupinách a hodnotí nás porota. Tá vynáša verdikt aj v prípade produkcií. Tie sú najväčšie, pretože zahŕňajú skoro celé tanečné štúdio. Všetky vekové kategórie. Práve naše produkcie nám zaistili už niekoľkokrát prvé miesto.

Klíčová slova: tanec, hiphop, street dance, B-fresh, studio, soutěž, battle, choreografie, produkce

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Nový komentář