18.11.2016 16:48


Návštevníci bývalej väznice si pripomenuli odkaz Dňa boja za slobodu a demokraciu

Autor: Dávid Pásztor | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Kultura

Sedemnásteho novembra mnohí strávili na protestoch či pochodoch. Sprievodca Michal Doležel však otvoril brány bývalej väznice na brnianskej ulici Cejl, aby návštevníkom pripomenul, že niekedy to bolo naozaj horšie ako dnes. 

Brno – Na neslávne známej brnianskej ulici Cejl sa nachádza nenápadná žltá budova s ešte smutnejšou históriou. Tá siaha až do osemdesiatych rokov osemnásteho storočia, od kedy začala slúžiť ako väznica a slúžila tak až do roku 1956. Touto väznicou sprevádzal počas Dňa boja za slobodu a demokraciu člen Rady mestskej časti Brno-střed, Michal Doležel. 

Budova bývalej väznice, pohľad z ulice Cejl

Dnešný vstup do väznice je z ulice Soudní a fasáda budovy z tejto strany je vyzdobená rôznymi nápismi. Sprievodca Michal Doležel na začiatku prehliadky upresňuje históriu väznice, že sa v podstate nič zvláštne nedialo, pretože najväčší zločinci išli do žalárov pod hradom Špilberk. Prvé dve popravy sa tu udiali až za nacistického Protektorátu Čiech a Moravy. 

Jedno z viacerých nádvorí väznice, na ktorom popravovali väzňov

Po návšteve jedného zo štyroch nádvorí sprievodcu nasledujeme do jednej z najstarších miestností väzenia, takzvanej robotárne. Depresívnu prázdnu bielu miestnosť, dnes galériu, opisuje Doležel ako miesto, kde si prví dvaja popravení vykovali háky, na ktoré ich neskôr nacisti obesili. Tie háky dodnes visia na povale, kam nás však nepustili kvôli prebiehajúcim stavebným úpravám.

Pohľad na nádvorie z robotárne

Kvôli stavebným prácam sme sa nedostali napríklad ani do cely smrti. „Najviac asi na ľudí, ktorí tu neboli väznení, pôsobia samotky s autentickými odkazmi vyrytými na dvere či steny ale aj cela smrti, kde boli väzni umiestňovaní noc pred popravou. Myšlienka týchto miestností je veľmi silná,“ vraví Michal Doležel. 

Niektoré z odkazov, ktoré sú vyryté v stenách či na dverách samotiek

Súčasťou prehliadky bývalej väznice bola aj návšteva väzenskej kaplnky, ktorú komunisti pretvorili v agitačnú miestnosť. Okrem toho, že pôvodné fresky prekryli vlastnou omietkou, vytvorili si aj obrovskú maľbu pod stropom kaplnky. Pred komunistami kaplnka naozaj fungovala ako katolícky chrám, no väzni ju mohli navštevovať iba ako odmenu za dobré správanie. Podľa Doležela však nebolo ťažké porušiť pravidlá a dostať sa naopak na samotku. 

Bývalá kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorú komunisti pretvorili na agitačnú sálu

Príbehy ľudí, ktorí boli uväznení na Cejle, sú poznačené dobou, v ktorej tu sedeli. Často to ani neboli zločinci a strávili tu roky života iba z politických dôvodov. „V päťdesiatych rokoch, na výročie narodenia Tomáša Garrigue-a Masaryka, dokonca jeden z väzňov začal spievať štátnu hymnu, ktorá sa postupne šírila väzením a behom chvíle ju už spievali takmer všetci väzni. Strážnici boli úplne bezradní. Pobehovali od cely k cele a búchali na ich dvere, no takúto formu tichého nesúhlasu sa im nepodarilo zastaviť,“ uvádza sprievodca Doležel. 

Múry bývalej väznice na Cejle, ktorých história siaha až do druhej polovice osemnásteho storočia

Sedemnásteho novembra sa konalo hneď niekoľko prehliadok priestorov väznice, čo je skôr výnimočné. Väčšinou je jedna prehliadka za mesiac s malou kapacitou a dostanete sa tam naozaj len s veľkým šťastím. Návšteva však stojí za to. Ako prezradil jeden z návštevníkov, dvadsaťročný Michal Vacek, príbehy ľudí, ktorí tam boli uväznení, je dobré si pripomínať. „Väzni, ktorí tu boli, trpeli len za pravdu. Myslím si, že každý by si mal pripomenúť, prečo sa to dialo. Muselo to byť pre nich ťažké,“ konštatoval po návšteve Vacek. 

Pamätná tabuľa komunistickým politickým väzňom

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.