04.03.2015 13:47


Na stanici je vraj bomba. Už zase?

Autor: Hyrliková Henrieta | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

V Spojených štátoch padali mrakodrapy, v Sýrii vybuchovali bomby, vo Francúzsku sa strieľalo. Slovo terorizmus, veľký strašiak dnešnej doby, je známe už azda každému z nás, a čím ďalej sa s ním musí vysporiadavať stále väčšie množstvo krajín. Česká republika má však vlastný druh terorizmu, a to s tak trochu opačným efektom. 

Je príjemné nedeľné popoludnie a ja som práve dorazila do práce. Nedele zvyknú byť zábavné asi ako trojhodinová prednáška z metodológie. Pri predstieraní usilovnej práce si všimnem, že na brnenskej hlavnej stanici je na nedeľu akosi podozrivo rušno. Len pre informáciu, z práce mám na „hlavák” perfektný výhľad. Okolo stanice sú natiahnuté červeno-biele pásky a celá budova je v obkľúčení mužov, ktorí vyzerajú presne ako zásahové jednotky vo filmoch. No konečne nejaké vzrúšo. O pár minút pribehne manažérka so slovami: „Je tam vraj bomba a má vybuchnúť desať minút po piatej!” Skontrolujem hodinky – je trištvrte na päť. No skvelé. Takto som si svoje posledné chvíle teda nepredstavovala.

Vlastne mám tak trochu déja vu. Nebolo to tak dávno, čo som zažila takmer rovnakú situáciu. A keby len raz. Jeden deň sa musí človek báť výbuchu bomby, o pár mesiacov neskôr na nás číha ebola. A dnes tu máme opäť bombu. A za všetko môže jedna osoba! Anonym! Tento Anonym je akýmsi alternatívnym teroristom, ktorý má buď všetko perfektne premyslené, alebo mu to len nevychádza tak, ako by chcel.

Henrieta Hyrliková. Foto: Klára Galová

Väčšinou to prebieha pod rovnakým vzorcom. Náš Anonym je moderný a využíva výdobytky techniky. Pošle teda email, v ktorom informuje o nastražení bomby či iného, života ohrozujúceho predmetu. Správa sa začne šíriť a panika je na svete. Nasleduje vyšetrovanie, prehľadávanie, analýza, evakuácia. A potom nič. Dvojnohí ani štvornohí policajti nič nenájdu, je to len ďalší bluf. Chvalabohu. Čo je teda jeho cieľom? Prečo sa tak rád vyhráža? Je to predsa terorista. Chce terorizovať občanov Českej republiky ich vlastným strachom. Paradoxom však je, že ľudia takúto udalosť vnímajú skôr  ako senzáciu než ako niečo, čoho sa treba báť. O desať minút má na hlavnej stanici vybuchnúť bomba, a napriek tomu tam stojí toľko ľudí ako na koncerte skupiny Queen. Zvláštne. Pud sebazáchovy týchto ľudí sa asi zľakol a zostal doma. A čo na to moji kolegovia, s ktorými som bola v posledných minútach svojho života uväznená v práci? Nikto sa nesťažoval na možnosť výbuchu, na ničivú silu tlakovej vlny a tým pádom ohrozenie života. „Ako sa teraz dostanem domov, keď všetky vlaky meškajú?” To je závažný problém! Čo tam po bombe, ale komu sa chce čakať hodinu na vlak.

Ľudia sa voči takýmto „atentátom” už stali imúnnymi. Pamätám si, ako sme na základnej škole museli evakuáciu z dôvodu anonymného nahlásenia bomby absolvovať takmer pravidelne. Prvýkrát to bolo niekedy na prvom stupni. Všetci sme boli na smrť vydesení. Zbalila som si dokonca aj uterák a vrecúško s prezuvkami pre prípad, že by bomba naozaj vybuchla. Keď sa to stalo zhruba po piaty raz, všetci sme sa z toho tešili. Kto by nechcel vychádzku v parku namiesto písania diktátu? A možno uvidíme aj psa.

To ma vracia späť k otázke, čo je cieľom tohto pseudoterorizmu? Ohroziť občanov, to určite nie. Náš Anonym predsa nie je sadista. Ak chce v ľuďoch vyvolať strach, určite si už musel všimnúť, že to veľmi nezaberá. To by sa mal radšej vyhrážať tým, že zakáže pivo.

Napadajú mi ešte tri možnosti. Možno sa mu nepáči, kam putujú štátne peniaze, alebo si myslí, že ich je nadbytok, a tak sa rozhodol, že by sa mali využiť na kontrolu všetkých hlavných staníc v Česku. Pri poslednom incidente totiž nikto nevedel, v ktorom meste má tá bomba vlastne vybuchnúť. Anonym sa o tejto informácii akosi zabudol zmieniť. Druhou možnosťou je, že je rád stredobodom pozornosti a rád robí rozruch. Z pohodlia domova potom sleduje, ako sa o ňom hovorí v médiách a ako postavil všetkých do pozoru. Nuž, kariéra celebrity by preňho bola asi vhodnejšia. Tretia možnosť je podľa mňa najpravdepodobnejšia. Je ňou nuda. Za všetko môže ona, celé to vymyslela, zavŕtala sa do hlavy nič netušiaceho Anonyma a prostredníctvom neho spáchala svoj diabolský plán. Každému z nás sa to občas stane, že z nudy vyvedieme nejakú neplechu. Poznáte to, zakázané ovocie chutí najlepšie. Avšak obyčajne tá nuda až taká ambiciózna nebýva.

Tak či onak, na malú chvíľu sa v jedno pokojné nedeľné popoludnie nášmu Anonymovi podarilo zamestnať a istotne aj naštvať všetkých novinárov, policajtov, pyrotechnikov a taktiež dopravné spoločnosti, no najmä tisícky ľudí, ktorí sa v tej chvíli potrebovali niekam dostať. My s kolegami sme mali aspoň malú zmenu oproti bežnej rutine v práci. Mali sme sa na čo pozerať (v priamom prenose!) a ešte niekoľko hodín potom sme mali k dispozícii tému na konverzáciu a prípadné žartíky. Anonymovi by som chcela touto cestou poďakovať za spestrenie nedeľnej smeny. Ale určite by sme si poradili aj sami, a preto by náš milý terorista mohol nabudúce skúsiť radšej nejaký šport či dobrú knihu. Môžeme byť predsa radi, že naše budovy stoja celé, že na našich maratónoch ľudia nelietajú, ale behajú, a že naše deti nemusia behať po uliciach s kalašnikovom v rukách. Máme tu mier. Načo sa hrať na teroristov?

Klíčová slova: terorizmus, Česká republika, bomba

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.