24.04.2020 08:51


Moravské námestie je vďaka koronavírusu opäť plné ľudí: Začalo sa plošné testovanie

Autor: Juraj Valach | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Vo štvrtok rozbehol Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky mimoriadnu štúdiu. Jej cieľom je pomocou testov na protilátky zistiť, koľko Čechov postihla nákaza koronavírusom. Verejnosť sa v Brne do konca mesiaca môže dať otestovať zdarma od ôsmej do osemnástej pri bohunickom kampuse alebo na Moravskom námestí.

V testovacom stane. Aby sa dostali sem, sú stovky ľudí ochotní čakať aj niekoľko hodín. | Autor: Juraj Valach

Brno - Je 23. apríla, hodina do poludnia. Parkom plným jarnej zelene sa tiahne dlhočizný had. Chvostom lenivo kmitá až pri trolejbusovej zastávke Česká, metrovými rozostupmi sa vinie popod bujnejúce stromy. Pri fontáne sa stáča doprava, pomaly sa plazí po jednej strane širokého chodníka, aby sa na hranici parku pri električkovej trati zvrtol a opäť zamieril do stredu námestia. Tam sa obtočí okolo suchej fontány a kontrolovanými dúškami vteká do tmavých útrob zeleného stanu. Aprílové slnko ho štedro kropí salvami tepla. Nevadí mu to. Posledné týždne bol zalezený v chládku svojej nory viac, než zvyčajne.
 
Opačným smerom, ako sa plazí ľudský had, postupujú postavy zo sci-fi filmu. Celé telo pokryté plantavým belasým mundúrom, rúškom zamaskované tváre prívetivo hľadia spoza plátu plexiskla, gumové rukavice striekajú dezinfekciu na nastavené ruky. Jemná vôňa rozkvitnutej jari sa každým strekom mení na nemocničný odor. Iné rukavice, ktoré sú o hadiu zákrutu popredu, zas laserom merajú teplotu. Klára Borešová, dobrovoľníčka z Masarykovej univerzity, ktorá ich má natiahnuté, hlási samých zdravých jedincov. Ak by našla niekoho s teplotou, poslala by ho „z radu naspäť domov“.
 
Do odvírených rúk príde pero a dotazník podľa veku a do nastraženého ucha tri otázky: Aký je váš vek? Boli ste za posledné dva týždne chorý? Prišli ste sem sami, alebo vás niekto poslal? Vypĺňanie dotazníka človeku vyplní aspoň nejaký čas na nekonečnej ceste do odberového stanu.
 
Had sa totiž v niektorých častiach nespokojne zvíja. „To je strašné, ako pomaly to ide, čoskoro je obed a čakáme tu od rána,“ mrzutí sa skupinka dôchodcov. O niečo bližšie k chvostu si však spokojne lebedí. „Fronty sú pre mňa krásne, ale krátke. Slnko svieti, je pekne a ja si spomínam na minulé časy, na banány, na Tuzex,“ v dobrej náladičke si spod veľkej bielej šatky pochvaľuje iný penzista. „Šťastný to pán,“ ozve sa od jeho susedky, ktorá ten večný rad už nemôže vystáť. „Som tu prosím od osem štyridsať osem. Dokopy tri hodinky, ale to nie je žiaden čas!“ žoviálne pokračuje šťastný pán.
 
Ďalej proti prúdu testovaného hada stojí Hana Palková, červenovlasá mamička v pestrofarebných šatách. „Čakáme tu už dve hodiny, mne to nevadí, len aby to syn vydržal,“ pozerá na chlapca, čo sa hrá opodiaľ v parku. Nie veľmi nadšene odhaduje čakanie na ďalšie dve hodiny. Stáť tu jej ale za to stojí. „Všetky tri deti mali pred dvoma týždňami horúčky a bolesti hlavy, ale nič ďalšie. Takto u nich bežne neprebieha žiadna choroba. Po troch dňoch to prestalo. Bola som prekvapená. Doteraz sme okrem našej záhrady kvôli tomu nikam nechodili. Ale už chcem mať pokoj a vedieť, či to bola korona,“ dopovie a vráti sa k svojmu vytrvalému čakaniu na test.
 
Pri stane postávajú „uniformy“. Reflexne žltá ako mestská polícia, čierna ako vojenská polícia a kaki zelená ako armáda. Za všetky prehovorí hovorca Krajského vojenského veliteľstva Emil Kamenský. „Vojsko má na starosti stany a oplotenie, tu a na Bohuniciach sme ich postavili včera. No a polícia to tu celé stráži,“ vysvetľuje pokojným hlasom. Ráno im chvíľu trvalo, kým ľudí usporiadali do súvislého radu, no teraz je už všetko v poriadku. „Fronta je dlhá, ale ide to,“ hľadí kapitán na orúškovaný zástup.
 
Slnko už vystúpilo na svoj denný vrchol a pomaly sa kotúľa k obzoru. Tiene sa nebadane predlžujú a had sa rovnako nenápadne skracuje. Pri pohľade z vrchu by bolo vidno, ako do jedného konca armádneho šiatra vstupuje súvislá pokrútená čiara, ale z druhej strany sa do všetkých strán tratia dvojnohé otestované bodky. Jedna z nich, seniorka, je spokojná. Prišla, aby zistila, „či je zdravá“. V stane jej pichli ihličkou do prsta, červenú kvapku odobrali do rýchlotestu na protilátky a po pár minútach mala výsledok – „negatívne“. Vyšetrenie prebehlo hladko, personál bol príjemný.
 
Pri východe akurát je svoju obednú bagetu koordinátorka testovania z Národného screeningového centra Michaela Jelínková. Vysvetľuje, že ľudia tu s istotou nezistia, či sú chorí. Rýchlotesty odhaľujú prítomnosť protilátok, nie vírusu. A tie sa začnú tvoriť až niekoľko dní po nákaze. „Ak sa človeku zistia protilátky, ide dozadu, do menšieho stanu, kde sa už testuje na vírus. Tam mu urobia výter z úst a nosa, ktorý spracuje laboratórium. Za dva tri dni je výsledok,“ opisuje živým hlasom. Štúdiou chcú zistiť, ako sa vírus správa, aký je pomer príznakových a bezpríznakových a zmerať mieru kolektívnej imunity. Aké sú zatiaľ výsledky povedať nemôže, verejnosť sa to pravdepodobne dozvie na konci dňa.
 
S prípravami testovania začali len pred týždňom. „Je to rýchloakcia,“ smeje sa koordinátorka. „Ale v šiestich obciach vyrastie dokopy desať stanov. Na prieskume s Ministerstvom zdravotníctva a Ústavom zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS), pod ktorý spadáme aj my, spolupracujú nemocnice, univerzity, dobrovoľníci, armáda, polícia. Na Moraváku nás je štyridsať: Pracovníci ÚZIS-u, univerzít, zdravotné sestry, dobrovoľníci, medici, vojaci...“ vypočítava. Tím funguje dobre, už v prvý deň stíhajú testovať viac, než čakali. „Rátali sme tak tridsať ľudí za hodinu, ale stíhame dvojnásobok,“ teší sa Jelínková. Materiálu majú dostatok, ale rýchlo sa míňa, preto ho treba neustále dovážať.
 
Cez východ zo stanu, pred ktorým koordinátorka stojí, vidieť pracujúcich medikov. Sedia pri dlhých stoloch a robia vyšetrenia. Výhľad zrazu zacloní „šťastný pán“ milujúci fronty. Už to má za sebou. Čakal štyri hodiny, ale dobrá nálada ho očividne neopustila. „Nashledanou!“ zdraví sa a ide si čosi zajesť.
 
Dvaja koordinátori dobrovoľníkov z iniciatívy MUNI pomáhá k stanu privádzajú čerstvé sily. Prišli vymeniť ľudí pracujúcich mimo stanu. Hlúčik dobrovoľníkov fasuje belasé plášte, rukavice a štíty na tvár. Šestica, ktorá dovtedy ľuďom merala teplotu, dezinfikoval ruky a rozdávala dotazníky, zaúča nových kolegov, ktorí to budú ťahať do šiestej večer. Keď je know-how odovzdané, majú „padla“.
 
Jeden z nich, Jaroslav Gottfried, doktorand na Fakulte sociálnich studií, sa zo stanu vynára v civile. Z predchádzajúcej výstroje mu zostal už len respirátor. „Som celkom uchodený, stáli sme od ôsmej do jednej. Jedno dievča, chúďa, zostalo aj na poobedňajšiu smenu,“ sadá si na lavičku. „Najprv to bolo ťažké, nik nevedel, čo je čia povinnosť,“ opisuje začiatok smeny. „Ľudia nevedeli sformovať frontu, bolo ich strašne veľa a seniori, ktorí majú prednostne chodiť ráno do desiatej, sa medzi sebou hádali o miesta. Chvíľu trvalo, kým sme si s vojakmi a policajtmi vyjasnili, že ten rad musia koordinovať oni,“ vysvetľuje. Prekvapilo ho, že veľa ľudí nevedelo, že sa testuje až do konca mesiaca. Považovali to za jednorazovú akciu, preto sa na námestie natlačili všetci naraz. „Preto si myslím, že tento deň bude najnáročnejší z celého testovania,“ uzatvára a pohľad na park mu dáva za pravdu.
 
Ohromný had sa ešte stále vyhrieva na Moravskom námestí, no dopoludňajšia anakonda sa postupne mení na užovku. Zeleným stanom tu a na Bohuniciach, v ktorých si brnenské hady ukrývajú hlavy, dnes podľa večerných čísel prešlo tisíc dvesto ľudí. A to je iba začiatok.

Klíčová slova: plošné testovanie, koronavírus

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.