22.04.2013 17:18


Mladí medici študujú v najnezdravšej knižnici Masarykovej univerzity

Autor: Matúš Frančiak | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Univerzita

Knižnicu univerzitného kampusu nájdu návšteníci Masarykovej univerzity (KUK MU) v srdci bohunického univerzitného komplexu. Študenti lekárskej fakulty, fakulty športových štúdií, biochemici, chemici a najnovšie aj experimentálni biológovia sem už šiestym rokom chodia denne načerpať vedomosti a využiť knižničné služby. Označenie najnovšia ale nie je jediné naj tejto knižnice. „Máme bezkonkurenčne najviac nezdravú budovu zo všetkých knižníc MU, so zlým vzduchom a problémovou klimatizáciou,“ hovorí vedúca KUK-u Zdeňka Dohnálková.

Brno - Zápachy, suchý vzduch, veľké teplo alebo zima sú problémy, ktoré trápia študentov aj zamestnancov knižnice od jej počiatku. Výmenu vzduchu v celom pavilóne A9, v ktorom KUK sídli, zabezpečuje prevažne klimatizácia. Otvoriť si okno a nadýchať sa čerstvého vzduchu tu jednoducho nejde. „Bohužiaľ, česká norma to umožňuje,“ konštatuje Dohnálková.

Samotný fakt, že výmenu vzduchu zabezpečuje z veľkej časti klíma, problém nie je. „Výmena vzduchu prostredníctvom vzduchotechniky je v podobných budovách úplne bežná,“ tvrdí hovorkyňa Masarykovej univerzity Tereza Fojtová. Ak ale nastane problém s klímou, bezproblémový vzduch sa do knižnice dostane ťažšie - ako tomu bolo napríklad v začiatkoch fungovania knižnice. 

 

Projekčná chyba

V blízkosti pavilónu, kde sídli KUK, je pavilón, kde sídlia chemici. Chemici robia pokusy s chemikáliami. Chemické laboratóriá sú odvetrávané vzduchotechnikou. Vzduchotechnika odsáva chemické výpary z laboratórií na strechu. Pár metrov od miesta, kde sú tieto výpary púšťané do ovzdušia, druhá vzduchotechnika nasáva „čerstvý“ vzduch pre knižnicu. Pár mesiacov trvalo, kým na to prišli. Vývod potom o pár metrov posunuli.

Sťažnosti z knižnice boli spočiatku považované za prehnané. Vedenie kampusu sa odvolávalo na stále prebiehajúcu stavbu. Sírovodík vo vzduchu knižnice a sťažnosti knihovníkov a knihovníčok sa ale ignorovať nedali. Problémy so vzduchom sa v roku 2007 nakoniec dostali na program jednania vedenia univerzity, kde sa zistila projekčná chyba. „Asi po ôsmych mesiacoch robotníci upravili vzduchotechnický vývody na streche pavilónu. Presmerovali komíny a doplnili potrubie tak, aby škodlivé látky neboli nasávané k nám do pavilónu. Problém je sčasti odstránený. Keď je ale nízky tlak alebo vietor fúka určitým smerom a v laboratóriách sa pracuje, plynné splodiny sa do knižnice dostanú,“ rozpráva vedúca knižnice Dohnálková.

Chemické látky v súčasnosti spĺňajú hygienické normy. Minimálne tie, ktoré sú stanovené. „Chloridy, arzén, olovo, kadmium, nikel, ortuť a oxid siričitý nemajú stanovený hygienický limit pre vnútorné prostredie pobytových miestností ,“ konštatuje v správe z júna roku 2008 vtedajší riaditeľ brnianskeho Zdravotného ústavu Bohumil Pokorný. Bez stanovených limitov je takýto kokteil látok v norme. Aké má ale následky na ľudský organizmus, zistia až knihovníčky a knihovníci KUK-u na vlastnej koži.

 

Zlý vzduch

„Niektoré miestnosti sú plne odkázané na umelú výmenu vzduchu,“ hovorí Dohnálková a rozhliada sa po svojej kancelárií, ktorej okná sa nedajú otvoriť. Ak by sa aj dali, viedli by opäť len do prevažne klimatizáciou vetraných priestorov knižnice. České právo takéto pracovné podmienky povoľuje.

Vlhkosť a zloženie vzduchu boli hlavné problémy. Zvlhčovače zabudované do centrálnej klimatizácie sa často kazili a dovnútra sa nedostáli ani ióny, chemické častice, ktoré bežný vonkajší vzduch obsahuje. 

Najhoršia bola situácia v kanceláriách zamestnancov. „Sú to miestnosti v miestnosti. S tým sa nedá, bohužiaľ, z prevádzkového hľadiska nič urobiť, tak je to naprojektované,“ uvádza riaditeľ správy univerzitného kampusu Pavel Brančík. Zamestnanci preto dostali do kancelárií zariadenia na zlepšenie vzduchu.

 

Hore teplo, dole zima

Prúdenie vzduchu a teplota sú ďalším problémom veľkého otvoreného priestoru knižnice. Teplota v uzavretej počítačovej študovni na treťom poschodí, kde okrem kúrenia „kúria“ aj počítače, je oveľa vyššia ako napríklad v skupinových študovniach na prízemí. „Keď je na prízemí chladno, zamestnanci správy budov tam zvýšia teplotu. My na treťom poschodí tu potom hynieme teplom,“ hovorí Dohnálková.

Zatiaľ čo vzduch vo vyšších miestach knižnice a v kanceláriách stojí, prízemie má opačný problém. Klimatizácia, ktorá musí zabezpečiť prúdenie vzduchu, fúka tak, že študenti sa sťažovali na chlad a prievan. Riaditeľka knižnice zareagovala a nakúpila deky, ktoré si návštevníci môžu požičať na výpožičnom pulte.

 

Riešenia problémov

Po odstránení projekčnej chyby sa všetky nedostatky vtesnali do medzí a limitov zákona. Oficiálne teda dôvod na sťažnosti nie je. „Od študentov ani zamestnancov sme doteraz žiadne zásadné sťažnosti na nepriaznivé mikroklimatické podmienky nezaznamenali,“ potvrdzuje hovorkyňa univerzity Fojtová.

Deky sú len jedným z náhradných riešení, ktoré sa v knižnici uplatňujú. Oddelenie meraní a regulácií správy kampusu  v spolupráci s riaditeľkou knižnice dosiahli pokroky v rámci svojich možností.

Zamestnanci dostali do kancelárií zvlhčovače a ionizátory vzduchu, ktoré si vždy podľa aktuálneho stavu vzduchu zapnú a regulujú. Pracovníci na výpožičnom pulte môžu čiastočne v študovni už aj vetrať. Na výpožičnom pulte majú od minulého roka ovládanie na takzvané koltové okná. Okná pôvodne slúžili len na odvetrávanie v prípade požiaru, v súčasnosti nimi zamestnanci intenzívne krátkodobo vetrajú dvakrát do dňa.

Študenti so zamestnancami v otázkach zlého vzduchu knižnice súhlasia. Vo februárovom dotazníkovom šetrení boli mikroklimatické podmienky jedným z mínusov knižnice. „Bolo by fajn, ak by pri vonkajšej teplote nad devätnásť stupňov otvárali okná na boku (koltové okná, pozn. autora), pokojne i na celé odpoludnie. Keď je zapnutá len klimatizácia, je tam zima. Keď tam klimatizácia nie je, je tam nedýchateľne,“ myslí si medik Ondřej Babka.

Architekti štúdia A PLUS, ktorí kampus projektovali, odmietli všetky uvedené sťažnosti komentovať. „Buď sa niekde cítite dobre, alebo ako nechcený prvok,“ uzatvára Dohnálková, ktorá sa od svojho pôsobenia v KUK-u lieči na astmu.

Klíčová slova: KUK, knihovna, Knihovna univerzitního kampusu, A PLUS, vzduchotechnika, klimatizácia, Univerzitní kampus Bohunice, kampus, Masarykova univerzita

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.