11.12.2015 02:08


Martin Dubéci: Ak chceme byť normálna krajina, nemôžeme komunikovať cez billboardy

Autor: Lucia Brutovská | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

„Slováci nie sú ani fašisti, ani horší ľudia ako ostatní. Slováci len polroka počúvajú, že treba chrániť ich krajinu,“ tvrdí Martin Dubéci. Ako vyzerá vstup mladého človeka do politiky? Ako sa vedie liberálovi politická kampaň v stredoslovenskej krčme? A akí sme voliči?

Martin Dubéci vo svojich dvadsiatichdeviatich rokoch stihol viac ako mnohí politici za celý život. Po štúdiu politológie na Masarykovej univerzite a London School of Economics začal pracovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Viedol prezidentskú kampaň a podieľal sa na vytvorení Výzvy k ľudskosti. Skrz svoje blogy je známy pre svoje liberálne názory a progresívny postoj. Dnes kandiduje do parlamentu ako nezávislý poslanec a svoju kampaň si manažuje sám. A čo radí absolventom s podobnými cieľmi? Byť aktívny, robiť množstvo vecí popri škole a byť v kontakte s priemyslom, do ktorého sa chcú dostať. Sám hovorí, že ak je niekto na Slovensku šikovný a motivovaný, miesto si nájde ihneď a možno sa mu podarí robiť veci, o ktorých by v zahraničí mohol snívať aj po dvadsiatich rokoch praxe.

Martin Dubéci. Foto: Vladimír ŠimíčekVyštudovali ste politológiu na Masarykovej univerzite. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium v Česku?

Zo strednej školy vtedy do Brna išlo množstvo mojich spolužiakov. Brno bolo veľmi fajn mesto a nová budova Fakulty sociálnych štúdií vyzerala super. Zobrali ma aj na politológiu do Prahy, ale tamojšie prijímačky boli veľmi zvláštne a atmosféra nepríjemná. Slovensko bolo až plánom C.

Prečo ste potom odišli z Brna na magistra do Londýna?

Rozdiel medzi bakalárom a magistrom nebol v nových poznatkoch až taký veľký. Rozhodol som sa skúsiť čosi nové, medzinárodného charakteru, vymeniť prostredie a mesto. Musím ale povedať, že hoci som na London School of Economics mal aj spolužiakov z elitných škôl ako Harvard či Berkeley, mal som lepšie metodologické poznatky ako oni. Brno mi dalo solídny základ politológie.

Nechceli ste v zahraničí už zostať?

Trochu som to plánoval, dokonca som myslel, že tam budem pokračovať ako doktorand. Na Slovensku vtedy ale prišla správna doba pre mladých ľudí, ktorí chceli niečo robiť – bola to Radičovej vláda. Na ministerstve financií zháňali ľudí na reformy vzdelávania. Zvíťazila moja vášeň pre veci verejné  a Londýn som vymenil za Bratislavu. Mesiac po tom, čo som nastúpil, vláda padla.

Ako vás teoretické štúdium politológie pripravilo na politický život?

Absolventi takýchto spoločenskovedných odborov majú spoločnú jednu vec – obrovský multidisciplinárny záber, čiže flexibilitu. Rozumejú množstvu vecí a vedia sa v nich aj obratne pohybovať. Dnes to viem posúdiť, pretože som bol aj na pozíciách, kde som sám vyberal ľudí do tímu. Oproti ekonómom či právnikom sú títo ľudia extrémne schopní v práci s informáciami. Vedia písať, prezentovať a najmä rýchlo chápať. Táto robota to vyžaduje. Jeden deň riešime dotácie na hnoj, druhý bombardujeme Sýriu, tretí analyzujeme CT-čka v zdravotníctve. Keď je váš šéf podpredseda Národnej rady a pýta sa na váš názor, nemôžete povedať: Viete, ale ja toto neviem, ja som vyštudoval politológiu.

Dnes kandidujete ako nezávislý poslanec. Mali ste vždy politické ambície?

Vôbec. Moja ambícia bola robiť s verejnými vecami buď vo verejnom sektore alebo na akademickej pôde. Zlom nastal, keď som zistil, akú dominantnú pozíciu má politika na Slovensku. Že šikovný tím úradníkov nemôže sám od seba pohnúť veci dopredu. Pracoval som v blízkosti politikov a s nimi. Videl som, že je treba byť v centre moci.

Ako ste sa dostali k vedeniu prezidentskej kampane Radoslava Procházku?

Pracoval som v Národnej rade a parlament je malé miesto – každý každého pozná. Ešte lepšie sa nájdu ľudia, ktorí sú šikovní a majú ambíciu niečo robiť. Rado vedel, čo robím. Keďže som veľa písal, mal som svoju reputáciu, takže ma pri voľbách oslovil. Spôsob, akým sme viedli jeho kampaň, sme napokon priblížili študentom na Fakulte sociálnych štúdií minulý rok.

Práve toto stretnutie však zanechalo v niektorých poslucháčoch negatívny dojem. Akoby tak veľkého politika ako Radoslav Procházka prezidentská kampaň úplne zničila.

Dúfam, že ja tak nepôsobím. Musím povedať, že kampaň je poriadne únavná vec. Všetka česť Radovi a ostatných kandidátom, ktorí si ňou prešli. Sám to teraz pozorujem na sebe, už sa neviem dočkať vianočného pokoja. Národná prezidentská kampaň predstavuje štyri náročné mesiace cieleného fyzického aj mentálneho cvičenia a dodržiavania zdravého životného štýlu. Ak kampaň funguje, má kandidát posledných pár týždňov päť stretnutí s voličmi denne. Ak má jeden deň voľna, je to tridsať stretnutí za týždeň – to nie je nič jednoduché.

Vaša kampaň je ale iná ako prezidentská, vaše vízie pôsobia jednoduchšie. Myslíte, že zlyhania plynú práve z prehnaných ambícií?

Je rozdiel, keď má niekto štyridsaťpäť rokov a je práve na vrchole svojej politickej kariéry. Ja som mladý a tam kde sa nachádzam, sú moje ambície primerané. Páči sa mi, ak poslanec nejde do politiky s víziou meniť svet, ale s cieľom robiť svoju robotu poctivo a dobre. Potom sa uvidí, čo bude ďalej. Mám pocit, že v mojom veku je už toto privilégiom. Vstupujem do volieb s pokorou, nemám rád prehnané velikášstvo.

Hovoríte, že žijeme v zvláštnej dobe, čím narážate aj na migračnú problematiku. Máte pocit, že je v tomto prípade slovenská situácia odlišná od iných?

Nie je to len slovenská vec, určite ide minimálne o stredoeurópsky diškurz. Nemám rád hanenie Slovákov, nazývanie ich rasistami a fašistami. To, čo sa u nás deje, nie je neštandardné. Aj v iných krajinách sa pod vplyvom udalostí ľudia aktivizujú a radikalizujú, no potom sú tu ľudia ako napríklad  ja, no aj mnoho ďalších, ktorí sa snažia vysvetľovať a argumentovať. A máme demokraciu v praxi.

článku o utečencoch ste sa vyjadrili, že množstvo ľudí dnes nechce, aby s nimi politici jednali ako s deťmi. Aké sú vaše stretnutia s voličmi? Menia sa na vnímavejších a citlivejších na dianie vo svete?

Od slovenských politikov som vypozoroval nedôveru v ľudí. Neviem, či si neveria sami a myslia si, že by sa nedokázali s ľuďmi porozprávať alebo neveria ľuďom, že by ich dokázali pochopiť. Majú od voliča veľmi nízke očakávania. Namiesto úprimného rozhovoru chcú všetko zahmliť marketingom.

Za posledné dva mesiace som absolvoval viac než dvadsať diskusií na tému utečenci po celom Slovensku. A nielen v bratislavskej kaviarni, mal som aj nahnevané publikum. Pravda je však taká, že väčšina reakcií je pozitívna. Ľudia mi hovoria: „Super, že sa o tom môžeme konečne s niekým porozprávať.“ Vidia človeka s liberálnym názorom, ktorý im nenadáva, ale diskutuje. Ak máme fungovať ako normálna krajina, nemôžeme donekonečna komunikovať cez billboardy. Je jasné, že veľa ľudí so mnou nebude súhlasiť a bude mať iný názor, ale to je fajn a v úplnom poriadku.

Nefunkčnosť komunikácie politikov a občanov sa napokon ukázala i v prípade paniky v Gabčíkove, kde mali dočasne umiestniť utečencov.

Bohužiaľ, teraz sa to ukazuje v Nitre, kde chcú umiestniť Iračanov. Som veľmi nešťastný z ministra vnútra. Čo iné môžete od ľudí čakať, ak im poviete, že do dediny príde sto nových ľudí zo zahraničia? Navyše tých, o ktorých polroka predtým vyhlasujete, že sú teroristi? Ako sa hovorí, čo si si navaril, to si aj zjedz. Slováci nie sú ani fašisti, ani horší ľudia ako ostatní. Slováci len polroka počúvajú, že treba chrániť ich krajinu.

Ako vidíte preferencie neonacistov a Kotlebu v parlamentných voľbách?

Neviem to odhadnúť, ale voľby v Banskej Bystrici, kde Kotleba vyhral, boli špecifické. Keď si Kotlebovcov porovnám s inými krajne pravicovými populistickými stranami v Maďarsku či Francúzsku, vyzerajú trochu smiešne a nemajú taký potenciál.

Vnímate extrémizmus ako hrozbu?

Ja sa bojím skôr toho, ako sa posunie verejná diskusia. Keď tí slušní začnú hovoriť trochu viac ako extrémisti, tak sa začne akceptovať tento spôsob konverzácie. Arabi sú takíto, moslimovia hentakí... To predsa nie je čudné, veď to povedal aj pán premiér v obleku. Lenže pán premiér v obleku to nemyslí úplne vážne, len naháňa hlasy. On to vie, ale fašisti nie. Príkladom toho je Francúzsko, kde Sarkozy pred pár rokmi nastavil rovnakú úroveň debaty. Čo z toho majú teraz? Ultrapravicovú Marine Le Penovú ako možnú budúcu prezidentku.

 

 

*Martin Dubéci pochádza z Košíc a žije v Bratislave. Bakalársky stupeň politológie vyštudoval na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, magistra ukončil na London School of Economics. Po ukončení štúdia pracoval na Ministerstve financií pracoval na projekte Minerva, neskôr pôsobil ako analytik a poradca podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 2014 viedol prezidentskú kampaň Radoslava Procházku. V parlamentných voľbách 2016 kandiduje ako nezávislý poslanec za stranu Most – Híd.

Klíčová slova: Martin Dubéci, volby, politika, Slovensko, uprchlíci, kampaň, Radoslav Procházka, extrémizmus

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.

Přehled komentářů

Stanislav Hrda | 14. 12. 2015, 17:41
Martin Dubéci je ukážkový predstaviteľ progresívneho európskeho liberála v Slovenskej politike. Veľmi si vážim, že nepodlieha emotívnym kampaniam a má guráž hovoriť aj nepopulárne proti prúdu populistickej kampane Smeru. Aj preto ho budem voliť s kľudným svedomím, že bude reprezentovať a racionálne obhajovať mne blízke názory.
Katka Horvathova | 14. 12. 2015, 14:03
Niečo o M. Dubécim si môžete prečitať v tomto blogu. http://www.poslednykriziak.sk/vivat-dubeci/1102/ zopár viet z neho: Neskôr bol Dubéci v kampani poverovaný stále dôležitejším a zodpovednejšími úlohami. Nakoniec sa stal šéfom prezidentskej kampane. Vtedy sa mu stala nemilá vec. Ako sa vtedy sťažoval viacerým ľuďom, prišiel do styku s igelitkami, ktoré neboli plné iba Procházkových letákov a podpiskariet. Ale vtedy zásadový aktivista ctiaci si hodnoty tretieho sektora ešte neodišiel. Jeho hviezda u Procházku stúpala, bol poverovaný aj veľmi chúlostivými úlohami. Cítil, že má dôveru. Mal pred sebou veľkú perspektívu