11.12.2020 21:37


Kvôli koronavírusu som upustil od myšlienky živiť sa tetovaním, hovorí grafik a nezávislý tatér Andrej Jurčák

Autor: Alžbeta Múcsková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Andrej Jurčák je grafik a nezávislý tatér, ktorému pandémia koronavírusu úplne zmenila smerovanie života. Najprv chcel pracovať ako plnohodnotný tatér, no svoje smerovanie musel od začiatku prehodnotiť. Napriek tomu od svojej záľuby neupustil a tetuje vo voľnom čase.

Andrej Jurčák, Autor: Matej Šimko

Bratislava – Dvadsaťročný Adrej Jurčák sa okrem grafiky venuje vo voľnom čase aj tetovaniu. Na rozdiel od pracovníkov v salónoch tetuje doma a neabsolvoval žiaden kurz. Všetko, čo o tetovaní vie, sa naučil sám alebo od iných nezávislých tatérov. Pôvodne sa tetovaním plánoval živiť, no pandémia koronavírusu mu zmenila celý život.

Čo vás na tetovaní tak zaujíma a baví?

S tetovaním sa spája široká a zaujímavá kultúra. Na strednej škole som študoval grafiku digitálnych médií, a tak som od umenia nemal ďaleko. Našiel som sa ale práve v tomto odvetví a stalo sa to mojím hobby. Momentálne ma najviac zaujíma moje napredovanie a učenie sa stále nových techník, experimentovanie s farbami a rozširovanie mojich zručností so strojčekom.

Ako vyzerali vaše začiatky v oblasti tetovania?

Prvýkrát som sa s tetovaním stretol, keď som sa po šestnástych narodeninách šiel dať prvýkrát potetovať. Veľmi sa mi to zapáčilo a hneď som chcel ďalšie a ďalšie. Moja kamarátka si následne kúpila strojček a po tom, ako sa naučila s ním narábať, som sa ponúkol, že si to môže odskúšať aj na mne. Začal som sa zaujímať o tetovanie aj z pohľadu tatéra a nie len zákazníka a na osemnáste narodeniny som dostal svoj prvý strojček aj ja.

Čím všetkým ste si prešli pri učení sa tomuto remeslu?

Po tom, ako som dostal prvý strojček ma chuť tetovať asi na rok prešla. V maturitnom ročníku som si však práve tetovanie vybral ako svoju ročníkovú záverečnú prácu. Vypracovával som svoje návrhy a bol som teda nútený sa naučiť aj tetovať. Chcel som prezentovať svoje výtvory aj na koži, nie len na papieri. Nakoniec som vytvoril knižku plnú svojich návrhov a tetovaní. Učil som sa na prasacej koži, ktorú som kupoval od mäsiara. Vyrába sa aj syntetická koža presne na tieto účely, no tá mi nevyhovovala. Bola príliš tvrdá.

Aké vzory ste využili pre svoje prvé tetovania na ľudskej koži?

Keďže som sa bál a neveril som si, začal som tými najjednoduchšími vzormi. Úplne prvé tetovanie, ktoré som kedy spravil, bol usmievajúci sa smajlík na mojom stehne. Následne ma presvedčil spolužiak, nech si to odskúšam aj na ňom. Tlačil ma k tomu, aby som sa odhodlal, a tak skončil so smajlíkom na tele aj on.

Ktorú techniku používate? 

Mám viaceré strojčeky, no mojím najobľúbenejším je strojček od slovenského výrobcu. Je vytvorený v 3D tlačiarni. Tento koncept mi prišiel zaujímavý a chcel som ho vyskúšať. Teraz ho používam takmer stále, veľmi sa mi páči a vyhovuje mi. 

Kde tetujete?

Tetujem doma. Zvykol som tetovať na vlastnej posteli, no nedávno som si konečne kúpil aj špeciálne kreslo. Svoje domáce štúdio sa snažím stále vylepšovať. Zvyšujem jeho kvalitu, aby som si získal väčšiu dôveru zákazníkov. Taktiež je pre mňa ako dvojmetrového chlapa pohodlnejšie tetovať na kresle tomu prispôsobenému, než keď som sa musel zohýbať k nízkej posteli.

Čo všetko robíte pre dodržiavanie hygieny týchto priestorov?

Všetko, čoho sa ja alebo zákazník dotkneme stále dezinfikujem. Kreslo a stôl s nástrojmi vždy pred sedením obalím novou fóliou. Pravidelne počas sedenia dezinfikujem aj miesto tetovania, na ktorom práve pracujem. Nosím jednorazové rukavice, ktoré ešte dodatočne počas tetovania čistím antibakteriálnym mydlom. A samozrejme pre každého zákazníka mám nové ihly. V terajšej situácii navyše dezinfikujem priestory oveľa častejšie a každého zákazníka pred vstupom hneď prosím, aby si šiel umyť ruky. Taktiež máme obaja na tvári rúška počas celého procesu.

Ako vás ovplyvnila momentálna pandémia?

Pandémia mi úplne zmenila plány. Keď to celé vypuklo, bol som v zahraničí a premýšľal som, že práve toto bude moja práca. Kvôli koronavírusu som však upustil od myšlienky živiť sa tetovaním. Nevedel som, dokedy bude táto situácia trvať a ako veľmi ma to ovplyvní. Stal som sa teda živnostníkom a začal pracovať v reklamnej agentúre ako grafik. Svoju prácu som si veľmi obľúbil a po nej mám stále čas tetovať. Zo zamestnania sa tak stala iba záľuba, no vyhovuje mi to. Obávam sa, že keby som musel vyžiť iba z tetovania, nebaví ma to na toľko, ako teraz. Pravdepodobne by som bral aj zákazky, ktoré sa mi vôbec nepáčia a nesedia môjmu štýlu.

Máte licenciu alebo si ju plánujete v budúcnosti spraviť?

Licenciu nemám. Premýšľal som nad tým, že si ju spravím, keď som sa chcel tetovaniu venovať plnohodnotne, no to sa, ako som spomínal, zmenilo. Taktiež som nikdy neplánoval pracovať v žiadnom salóne, kde od zamestnancov licenciu vyžadujú. Vždy som chcel robiť doma. Zatiaľ bývam v byte s dvoma spolubývajúcimi, čiže stále tetujem vo svojej izbe. Do budúcna by som chcel však vlastný byt, kde by som mal vyhradenú miestnosť ako svoj salón.

Koho prevažne tetujete?

Pohybujem sa hlavne vo svojej vekovej kategórii. Väčšinou sú mojimi zákazníkmi moji kamaráti, kolegovia, alebo ma ľudia objavia po známostiach. Mal som však aj niekoľko zákazníkov, ktorých som vôbec nepoznal a netuším, ako ma našli. Mojím pravidelným zákazníkom je môj kolega, s ktorým mám sedenie každý mesiac. Spoločne pracujeme na jeho tetovaniach a stále mu odo mňa pribúdajú nové.

Ktorý tatérsky štýl je vám najbližší?

Vždy ma najviac bavil klasický americký štýl. Ten vyniká hlavne hrubými linkami, hlbokým tieňovaním a sýtymi farbami. Tento štýl sa však nepáči mojím rovesníkom, skôr tým starším zákazníkom. Práve ten kolega, o ktorom som už hovoril, chce práve takéto tetovania. Preto ma veľmi baví s ním pracovať. Tetujem však aj iné vzory a iné štýly. Nikdy ale nevykrádam iných tatérov. Ak aj príde nejaký zákazník s konkrétnym obrázkom, prerobím ho a dodám doň niečo jedinečné a špecifické pre mňa. Inšpiroval som sa prácou iných tatérov, no nikdy som si od nich neprevzal celý návrh a neodkopíroval ho.

Do tohto remesla ste dali mnoho svojich vlastných peňazí. Podarilo sa vám ich získať prácou naspäť?

Peniaze, čo som investoval, sa mi vrátili pomerne rýchlo. Všetky produkty, ktoré som si k tetovaniu zakúpil, ma vyšli približne na tisíc eur. Do roku som ich mal však stále. Keď tatér veľa pracuje a trénuje, zlepšuje sa, a tak má stále viac zákazníkov. Okrem strojčekov a kresla, ktoré mi vydržia dlhšie, musím taktiež každý mesiac minúť aspoň stopäťdesiat eur na nové ihly a rukavice. Napriek tomu som ale v zisku a nie v strate. Ak to človeka baví a venuje sa tomu naplno, dokáže si slušne privyrobiť.

Klíčová slova: rozhovor, tetovanie, tatér

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.