08.04.2016 17:11


Kvalitná hudba sa presadí sama a nepotrebuje kvóty, hovorí Martin Fenčák z Rádia Expres

Autor: Martina Štefániková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Kultura

Apríl priniesol zmeny na slovenskej hudobnej scéne. Do platnosti vošiel zákon, ktorý prikazuje rádiám zvýšiť množstvo domácej hudby vysielanej v éteri. Verejnosť, rádiá, ale aj umelci sú voči zákonu skeptickí a nie sú spokojní so zásahom vlády do programu rádií.

Slovensko – Začiatkom mesiaca vošiel do platnosti zákon týkajúci sa množstva domácej hudby hranej v slovenských rádiách. Povinné kvóty predpisujú komerčným rádiám hrať v prechodnom období dvadsať percent slovenskej hudby, verejnoprávne rádiá zaradia do vysielania percent tridsať. Od roku 2017 sa podiel slovenských skladieb zvýši na 25 % a 35 %. Tento zákon, už pri jeho predkladaní v Národnej rade Slovenskej republiky, vyvolal rozsiahlu diskusiu. Zástanci zákona sú presvedčení, že kvóty podporia slovenských hudobníkov. Naopak odporcovia, na čele s komerčnými rádiami, sa búria proti “diktátu” a so zavedením povinných kvót nie sú stotožnení.

Budova Rozhlasu v Bratislave. Foto: wikipedia commons

Programový riaditeľ Rádia Expres Martin Fenčák zákon neschvaluje, v rádiu ho však budú rešpektovať. „Kvótu naplníme v súlade so zákonom, no z nášho pohľadu ide o princíp. Akceptujeme akékoľvek percento slovenskej hudby, o ktorom rozhodnú naši poslucháči, nie ministerstvo alebo poslanci. Kvantitatívne zvýhodňovanie slovenskej hudby na úkor kvality a bez ohľadu na požiadavky trhu je návrat pred rok 1989,” hovorí Fenčák. Zákon podľa neho výrazne zasahuje do formátu rádia.

 
Podľa hudobného dramaturga Rádia_FM Daniela Baláža ide v prvom rade o zisk. „Ak by nešlo len o peniaze, kvóty by prišli ako posledné. Predchádzali by im zmeny vo výchove a výučbe umenia a hudby na základných aj stredných školách,” tvrdí Baláž, ktorý je v otázkach o kvótach veľmi skeptický. Podľa Baláža by sa ľudia mali naučiť počúvať a chcieť počúvať, kvóty potom nebude treba. “Len hlupák by nevidel, aká môže byť pre krajinu výživná silná hudobná scéna a čím je originálnejšia, tým je zaujimavšia,” dodal Baláž.

 

Nielen názory verejnosti sa rozchádzajú, ale aj umelci vnímajú dopad zákona na budúcnosť slovenskej hudobnej scény odlišne. Tomáš Šedivý zo skupiny Para, známy pod prezývkou Lasky, nie je zástancom povinných kvót. „Podobné zákony platia aj v iných krajinách a funguje to. U nás to bude veľmi otázne. Zatiaľ si neviem veľmi predstaviť uplatňovanie tohto zákona,” hovorí Lasky. V Rádiu Expres sa skladby skupiny Para objavujú aj dnes. „Paru bežne hrávame a nijak to nesúvisí s kvótami. Majú hity, ktoré obstoja v konkurencii. Čo je kvalitné presadí sa samo a nepotrebuje tlačenku vo forme kvót zo strany štátu,” komentuje Fenčák. Lasky dúfa, že by sa vďaka zákonu mohli v éteri objaviť aj novšie piesne, ktoré skupina nahrala.

 

Umelci často zastávajú názor, že mnohé slovenské kapely nedostávajú svoj zaslúžený priestor v éteri. Medzi nich patrí aj skupina Smola a Hrušky. Napriek tomu, že na Slovensku a v Čechách odohrajú ročne viac ako sto koncertov, v komerčných rádiách priestor nedostávajú. Leader skupiny Jozef „Spoko“ Kramár je však voči kvótam otvorenejši. „Myslím, že tento zákon má niekoľko pozitív. Viac slovenských umelcov dostane priestor na domácej scéne a nemusia odísť do zahraničia, čo vedie k zisku. Dôležité je aj to, že sa rozprúdi diskusia o slovenskej hudbe,” hovorí Spoko. Domnieva sa, že mladí ľudia majú záujem o domácu hudbu a svedčí o tom napríklad rebríček sto najpočúvanejších albumov na streamovacej službe Deezer na Slovensku: „V prvej stovke je až štyridsať slovenských a pätnásť českých albumov. Je medzi nimi aj náš Best On 1997-2015.”

 Skupina Smola a Hrušky odohrá za rok viac ako sto koncertov, v rádiu ich však nepočujeme. Foto: Archív Smola a Hrušky

Programový riaditeľ Rádia Expres Martin Fenčák vysvetľuje, že playlist naformátovaného rádia nerozlišuje slovenské skladby od ostaných. Poznajú iba populárne a nepopulárne skladby, bez ohľadu na ich pôvod. „Slovenské pesničky pravidelne nasadzujeme do vysielania, ale o ich budúcnosti rozhodujú len naši poslucháči,” objasňuje Fenčák. „Kritériá na zaradenie piesne sú veľmi prísne. Domáca tvorba má síce výhodu jazyka, ale mnohokrát hendikep v rámci hitovosti,” dodal.

 

Hudobníci zo skupiny Smola a Hrušky, by sa radi objavili aj v komerčných rádiách. Povinné kvóty by splnili svoj zámer a viac slovenských hudobníkov by dostávalo priestor v domácich rádiách. Trubkár Ján Miženko však ostáva skeptický a myslí si, že prijaté kvóty neotvoria nové možnosti ďaľším kapelám. „Rádiá nebudú pridávať pesničky od iných interprétov, ale skôr budú opakovať tie, ktorými je slovenský éter nasiaknutý už teraz,” vysvetľuje Ján.  Jeho spoluhudobník Spoko je pozitívnejší. „Verím, že zaútočíme  na vysoké priečky hitparád, ale ak sa tak nestane, tak sa nič nedeje. Niektoré rádiá hrajú naše skladby už teraz, ale vieme existovať aj bez záujmu rádií. Môže sa stať, že nakoniec rádiá budú len hrať častejšie, tie isté skladby čo doteraz. Každopádne, horšie byť nemôže,” dopĺňa Spoko. 

Klíčová slova: rádio, kvóty, Slovensko

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.