26.04.2020 12:10


Komentár: Rúška síce chránia nás, ale kto ochráni prírodu? Šime z biolátok

Autor: Radka Rybnikárová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Látkové rúška sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Než sa však z bavlny, z ktorej ušijeme rúšku, stane látka, čaká ju dlhá a častokrát neekologická a neetická cesta.

Pred rokom by pravdepodobne nikto z nás nepovedal, že sa rúška stanú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Tiež by málokto uveril, že niekoľko hodinové hrbenie nad šijacím strojom sa stane v Česku novodobým populárnym koníčkom, s ktorým sa budeme pyšnieť na sociálnych sieťach. No taká je doba. Vďaka koronavírusu sme oprášili staré mašiny a z rúšky sa stal kus oblečenia, ktorý v našich skriniach ešte pravdepodobne chvíľu pobudne. Práve preto je načase sa zamyslieť odkiaľ látky na naše rúška pochádzajú a dovoliť si ten luxus začať šiť udržateľnejšie.

Rúška a tiež šnúrky by sme podľa odporúčaní mali šiť zo stopercentnej bavlny. Podľa výskumov vedcov z Cambridgeskej univerzity je bavlna ideálnym materiálom, ktorý poskytuje najlepšiu ochranu a pritom sa cezeň dá dobre dýchať. Na rúška môžeme zostrihať staré oblečenie či posteľné prádlo alebo zbehnúť do najbližšej galantérie. V tom prípade by nás malo zaujímať, odkiaľ ich látky pochádzajú.

S najväčšou pravdepodobnosťou bavlna, ktorú si kúpime, pochádza z Ázie, severnej Afriky, či Ameriky. Už jej pestovanie je z ekologického hľadiska nanajvýš problematické. Pestovanie bavlníku vyžaduje veľa závlahy, napríklad na jedno tričko sa spotrebuje v prepočte viac ako trinásťtisíc pohárov vody. A keďže je bavlník náchylný na škodcov, musí sa naň využívať veľké množstvo pesticídov a insekticídov.

I keď plocha pre pestovanie bavlny zaberá len približne tri percentá svetovej poľnohospodárskej pôdy, spotrebuje sa na ňu viac ako dvadsať percent celosvetovo predaných insekticídov a jedenásť percent predaných pesticídov. Je však iróniou, že i keď tieto látky môžu pomáhať pri pestovaní, len asi desať percent plní svoju rolu a zvyšok ničí životné prostredia a zdravie ľudí, ktorí ju pestujú.  

Tu však cesta bavlny nekončí ale začína. Než sa bavlna dostane do galantérie musí absolvovať farbenie, ktoré môže byť takmer horšie než pesticídy, pretože spôsobuje rozsiahle škody na životnom prostredí a zdraví. Tiež sa bavlník čistí, spracováva na vlákna až sa z neho tká látka. A tento proces sa väčšinou nedeje na jednom mieste ale bavlna cestuje hore-dolu po svete.

Ako riešenie pestovania bavlny je vnímaná biobavlna, ktorá sa pestuje tam, kde prirodzene rastie. Poľnohospodári využívajú prirodzené obrany proti škodcom, plodiny sa na svojich poliach striedajú a tak nedochádza napríklad k vyčerpaniu živín z pôdy ani k erózii. A nakoniec, bez využívania pesticídov a insekticídov nie je poškodzované ani zdravie miestnych obyvateľov. Takéto látky majú spravidla certifikát GOTS, ktorý zastrešuje ekologické a etické požiadavky od pestovania po textilné spracovanie až po distribúciu.

Kde však takéto látky nájsť? Mohlo by sa zdať, že pátranie po biolátke je ako hľadanie ihly v kope sena. Tento pocit je pravdepodobne oprávnený, pretože na svetovej bavlnenej produkcii sa biobavlna podieľa len jedným percentom. Našťastie sa na trh postupne dostávajú predajci, ktorým ekologická ani etická stránka látok nie je ľahostajná. Najjednoduchší spôsob na vyhľadanie takýchto predajní je využiť Google. 

V koronavírusovej dobe by sa mohlo zdať, že môžeme byť radi otvoreným dverám do galantérií. Na druhej strane i pri rúškach by spotrebiteľ nemal zabúdať na svoju kúpnu silu. Pre masovú produkciu rúšok môže byť násobne vyššia cena biobavlna pravdepodobne markantná no pre domácu produkciu, myslím, že biolátka stojí za zváženie. Šitiu zdar! 

Klíčová slova: rúšky, biobavlna, šitie, udržiteľnosť

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.