14.12.2015 15:36


Kde sa vidíte o päť rokov alebo ako sa nebáť vlastnej budúcnosti

Autor: Lucia Brutovská | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Stanley Kubrick natočil v roku 1964 film Dr Strangelove ako reakciu na jadrové zbrane. Divákom v ňom satiricky ukázal jeden z možných scenárov budúcnosti. Každý film má pred produkciou niekoľko scenáristických verzií. Ktorá z nich sa dočká spracovania je racionálnym rozhodnutím na základe množstva faktorov. Píšeme si však možné scenáre aj pre vlastný život?

Podľa futurologičky Tamar Kasrielovej by sme plánovať určite mali. Niektoré faktory síce ovplyvniť nedokážeme, ale našu pripravenosť áno. Magazín Wired zaradil túto mladú Londýnčanku medzi najvplyvnejších futurológov sveta. Je riaditeľkou vlastnej spoločnosti Futureal, ktorá plánuje budúcnosť veľkým firmám. Hoci táto profesia pred pár rokmi sotva existovala, teší sa dnes vo svete biznisu obrovskej popularite. Kasrielová sa ale vo svojej knihe Futurescaping začala zamýšľať nad iným problémom. Čo sa stane keď začneme biznis stratégie uplatňovať aj v osobnom živote? Dá sa na vlastnú budúcnosť skutočne pozerať s chladnou hlavou a racionálne ako v biznise?

Dr Strangelove podľa Kasrielovej prezentuje jednu z techník plánovania. Predstavte si nepredstaviteľné ako jeden z možných scenárov.

Ako ste sa pozerali na vlastnú budúcnosť, keď ste boli na univerzite?

Takmer vôbec som nemyslela na budúcnosť po univerzite. Nemala som reálnu predstavu o tom, čo by som chcela robiť, kým by som chcela byť. Študovala som modernú históriu a tak som sa prihlásila na japonský výmenný program. Pripadalo mi to ako vzrušujúce ale stabilné a dobre platené dobrodružstvo a zároveň spôsob ako oddialiť skutočné rozhodnutia.

Študovali ste históriu a ste futurologička. Ako ste sa dostali od minulosti k budúcnosti?

Skôr ako uvážené rozhodnutie to bolo čosi, do čoho som spadla. Desať rokov som pracovala pre spoločnosť, kde som robila množstvo projektov o budúcnosti. Všetko sa to v mojej mysli spojilo, keď som robila projekt pre Úrad vlády Spojeného kráľovstva. Tam sa snažili pochopiť, čo je najlepšia cesta strategickej práce – teda ako plánovať, ako sa pripraviť na budúcnosť. Veľa som sa z toho projektu naučila a uvedomila som si, že možno by to bolo niečo v čom som lepšia ako iní ľudia.

Futurológia je veľmi netradičná voľba kariéry.

Kým som sama nezačala, ani som nevedela, že taká profesia existuje. Futurológia až donedávna nebola uznávaná ako skutočná kariéra. Existuje množstvo ľudí, ktorí by stále povedali, že je to len dobre znejúci názov pre strategického konzultanta a podobné pozície.

Čo teda robí futurológ?

Ukazuje ľuďom, ako by mohla vyzerať budúcnosť, aby mohli byť lepšie pripravení. Nie je to predpovedanie presných vecí, ktoré sa stanú. Je to skôr schopnosť objavovať a objasňovať rôzne možnosti a zvážiť, ktorá z nich je pravdepodobná.

Ako ste prišli s nápadom aplikovať stratégie pre biznis na osobný život?

Stretávala som ľudí, ktorí boli neskutočne pôsobiví v biznise ale ich osobné životy boli skrátka zmätok. Pomyslela som si, že keby začali byť racionálnejší a strategickejší aj mimo kanceláriu, možno by boli v súkromí šťastnejší. Tiež som si prechádzala všetkým dobre známe „pomôž si sám“ príručky. Zistila som, že je v nich veľká diera a chýbajú racionálne materiály.

Tamar Kasriel. Foto: Thom Atkinson

Používate tieto stratégie vo vlastnom živote?

Určite som skončila s profesionálnou deformáciou zvažovania rôznych možných scenárov a výsledkov. Ale to je v podstate len spôsob rozmýšľania. Nemám žiadnu pôsobivú históriu plánovania vlastnej budúcnosti. Myslím, že v živote je skrátka toľko neistoty, že nikdy skutočne neviete, či ste urobili správnu vec alebo nie. Avšak ten pocit, že ste aspoň učinili premyslené rozhodnutie, je veľmi utešujúci. Obzvlášť keď sa veci pokazia.

Množstvo ľudí povie, že nemajú veľa plánov do budúcnosti, pretože žijeme v neistej dobe, kde sa všetko rýchlo mení.

Súhlasím, množstvo ľudí sa tak cíti. Zaujímavé ale je, že vôbec nejde o nový pocit. Prirýchle životné tempo a obava neschopnosti držať krok s dobou sú tu už dávno. Od industriálnej revolúcie nájdete správy o ľuďoch, ktorí si myslia, že sa svet príliš rýchlo mení a nedokážu sa s tým vyrovnať. V každom zeitgeiste nájdete obrovské výkyvy a cykly optimizmu striedajúceho pesimizmus. Obráti sa všetko napokon na dobré alebo nie? Na to mám jednoduchú radu. Nezameriavať sa na trhliny a rozpad plánov, to môže byť paralyzujúce. Užitočné je zvážiť, ktoré novinky doby sa pravdepodobne uchytia a budú pokračovať a teda možno ovplyvnia naše plánovanie.

Križuje sa filozofia „carpe diem“ s vašou?

To si určite nemyslím. Moja filozofia nie je o tom mať presne nastavený životný plán. V jej srdci je flexibilita. Je praktické si nacvičiť, čo sa môže stať, aby ste boli lepšie pripravený, keď sa to stane. Získate tak schopnosť premyslieť si všetky následky svojich rozhodnutí. Stihnete tak využiť náhlu príležitosť načas, alebo ju naopak odmietnuť, ak nie je tak skvelá. Nie všetky impulzívne rozhodnutia sú dobré len preto, že sú impulzívne.

Najmä študenti a mladí ľudia sa nachádzajú v bode, ktorý môže rozhodnúť celé ich profesionálne a životné smerovanie. Máte radu, ktorou by sa pri rozhodovaní mali riadiť?

Je tak ťažké dať všeobecnú radu, pretože ľudia sú tak odlišní. Niektorí majú už pred sebou mapu svojej budúcnosti. Tým by som odporučila pridať flexibilitu, pretože sa množstvo vecí môže zmeniť.

Niektorí ľudia zas vôbec netušia, čo budú robiť ďalej. Mnohí začnú panikáriť, že nemajú životný plán. Tým by som odporučila nepanikáriť! Skúste zopár myšlienkových experimentov. Predstavte si na príklad seba v šesťdesiatke. Čo by ste chceli ľuďom povedať o svojom doterajšom živote? Možno sa vám podarí načrtnúť určité smerovanie.

Všeobecne by som odporučila sa oslobodiť, keď vám budúcnosť pripadá ako bremeno. Na univerzite máte právo sa objavovať, pýtať sa, byť zvedavý. Keď sa na to pozerám spätne je to to najúžasnejšie a v „dospeláckom“ živote mi to chýba.

 

 

*Tamar Kasriel sa narodila a dodnes pôsobí v Londýne, Veľkej Británii. Vyštudovala modernú históriu na Oxfordskej univerzite. Po štúdiách pracovala pre The Guardian a neskôr v Henley Centre na rôznych projektoch pre spoločnosti ako Unilever, Coca Cola, American Express, BBC či pre britský Úrad vlády. V roku 2007 založila spoločnosť Futureal, v ktorej pôsobí dodnes. V roku 2012 jej vyšla kniha Futurescaping. Momentálne predsedá charite Magic Breakfast, ktorá zabezpečuje raňajky v školách pre deti trpiace hladom.

Klíčová slova: futurologie, budoucnost, Tamar Kasriel, plánovaní, Futurescaping

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.