15.12.2018 21:30


„Každý maratón má pozitívny výsledok,“ tvrdí koordinátorka aktivizmu v Amnesty International Klára Matulová

Autor: Karolína Bieliková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Tradičný maratón písania listov prebehol v Brne aj tento rok. Záujemcovia mali možnosť zapojiť sa vo viacerých kaviarňach či fakultách. Kampaň, ktorá sa sústredí na ľudsko-právne problémy dokazuje, že každý jeden list sa počíta.

Klára Matulová pracuje v Amnesty International ako dobrovoľník

Brno - Podľa koordinátorky aktivizmu v brňanskej skupine Amnesty International Kláry Matulovej je dôležité nie len písať listy, ale najmä, aby sa o daných problémoch vedelo. „Zmenu vnímam často najmä u ľudí, ktorí predtým na konkrétnu problematiku žiadny ani negatívny, ani pozitívny názor nemali. Stále sa však nájdu takí, ktorí sú schopní niečo okamžite odsúdiť a ani nediskutovať,“ hovorí.

Ako funguje maratón písania listov a kde všade sa môže človek zapojiť?

Maraton písania listov je najväčší celosvetová kampaň Amnesty International, ktorá prebieha v decembri okolo 10.12., teda Dňa ľudských práv. Hlavná sila tejto kampane je v tom, že je starostlivo vybrané len dvanásť prípadov nespravodlivo väznených, utláčaných alebo prenasledovaných ľudí, za ktorých sa píšu apely vládam alebo miestnym autoritám. V minulom maratóne písanie listov bolo na celom svete napísané na päť a pól milióna listov a online apelov, a ich vplyv bol obrovský.

Viete tento vplyv popísať konkrétnejšie?

Prestavte si, že ste riaditeľ väznice a počas štvrť roka vám príde treba sto tisíc listov. Potom už nejde predstierať, že problém neexistuje, alebo že o tom, čo robíte, nikto nevie. Niet divu, že prípady, za ktoré apelujeme v rámci maratónu, oslavujú najväčšie úspechy. Medzinárodný nátlak, ktorý listy a petície Amnesty International vytvára, je presne to, čo vo väčšine prípadov pomôže najviac. Ako príklad na príklad tento rok sa nám podarilo ešte pred začiatkom maratónu osláviť úspech. A to s vietnamskou blogerkou Me Nam, ktorá bola odsúdená na desať rokov, ale aj vďaka kampani je po dvoch rokoch voľná.

Pre koho sa listy píšu momentálne?

Z dvanástich oficiálnych prípadov sme v Českej republike vybrali šesť žien, za ktoré tento rok píšeme listy. Ako príklad uvediem Vitalinu Kovalovú, ktorá je predstaviteľku LGBT + komunity na Ukrajine a aktivistkou, ktorá bola opakovane za svoju činnosť napadnutá pravicovými skupinami. Tieto prípady sa autoritami nikdy efektívne nevyšetrovali. Alebo ďalší z prípadov sa týka Ateny Daemiovej z Iránu, ktorá sa na sociálnych sieťach zastávala žien, alebo kritizovala trest smrti. Rozdávala letáky a zúčastnila sa pokojného protestu proti poprave mladé dievčatá. Odsúdili ju na sedem rokov za mrežami v nespravodlivom procese, ktorý trval len pätnásť minút.

Ľudia mohli v rámci maratónu písať listy na viacerých miestach v Brne

Podľa čoho dané prípady vyberáte?

V rámci maratónu sa nesnažíme zviditeľniť len jeden konkrétny prípad, ale skôr upozorniť na celospoločenské problémy, ktoré sú v danej krajine smutnú normou. Cieľom akcie nie je len napísať a odoslať čo najviac listov, ale aj vzdelávať verejnosť v oblasti ľudských práv, uvedomenie si, že to čo je pre nás v Českej republike v 21. storočí samozrejmosťou, inde môže byť stále ešte vzdialenou budúcnosťou.

Čo je považujete v súčasnosti najväčší problém?

Podľa mňa je najhoršie, keď sa o niečom vôbec nevie, alebo sa to zľahčuje, alebo sa to stáva „normálnym". Často človek počúva treba vetu „Ale to je Čína, čo by si chcel/a?", „No hej, v Rusku sa človek nesmie čudovať ničomu." Priznám sa, že mi to veľmi vadí. To je presne ten moment, kedy sa ľuďom snažím vysvetliť, že ak začneme nad zlom zatvárať oči, stane sa naším každodenným chlebom. Pomaly sa menia zákony a nálada v spoločnosti, je prijímané niečo, čo by ešte pred pár rokmi bolo nemysliteľné. A potom sa nemôžeme čudovať, že niekde vo svete idú ľudia za svoj názor legálne do väzenia. Pretože tak majú v danej krajine nastavenej zákony a väčšine to príde normálne.

Máte pocit, že toto správanie sa v súčasnosti mení, alebo zostáva na tom istom bode?

Mrzí ma zmena vnímania konkrétnych skupín osôb. Napríklad cudzinec býval niekým zaujímavým, dnes sa má za príživníka, kriminálnika, nebezpečného človeka. Tá zmena je zrejmá aj u ľudí, ktorých predtým nejaký jednotný postoj nezaujímal. Aj keď sa nikdy napríklad s utečencom nestretli, majú na nich jasne vyhranený názor a odmietajú diskutovať. To sa snažíme zmeniť skrz projekt živých knižníc, kedy majú ľudia šancu sa práve osobne stretnúť s niekým, s kým by sa na ulici bežne do reči nedali. Bohužiaľ, ako to tak býva, funguje to len u ľudí, ktorí počúvať chcú a tú diskusiu radi otvoria, aj keď majú napríklad opačný názor. Lenže je stále ešte veľa ľudí, ktorí diskutovať odmietajú.

Ako sa môžu ľudia ešte zapojiť okrem písania listov?

Väčšina akcií Amnesty International prebieha v podobnom duchu ako je maratón písanie listov, akurát sa už nepíšu listy, ale podpisujú sa petície. Nie sú to ale petície v pravom slova zmysle, ale skôr otvorené listy vládam a miestnym autoritám, pod ktoré sa človek podpisuje. Taktiež organizujeme verejné diskusie a prednášky na rozmanité témy, snažíme sa obsiahnuť nielen typicky problematické krajiny, ako je Rusko alebo Čína, ale venujeme sa aj témam známych z Európy. Tieto akcie dopĺňame aj menšími akciami, treba piknikom pre kohokoľvek, kto ide okolo, alebo krčmovým ľudskoprávnom kvízom. Na týchto podujatiach sa ľudia môžu dozvedieť hlbšie o jednotlivých záležitostiach a ak chcú, podpíšu petíciu. Každý podpis sa počíta a naozaj platí heslo: „Napíš list - zmeň život!".

Klíčová slova: amnesty, listy, ľudské práva

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.