23.05.2016 09:50


Johanna Grigarová prináša do slovenských šatníkov originalitu

Autor: Martina Štefániková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Ekonomika

Johanna Grigarová je študentka tretieho ročníku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2009 tvorí pod značkou Ushyté, ktorá je jednou z obľúbených dizajnových projektov na Slovensku. Založila ju spolu so svojou švagrinou, s ktorou vytvárala náušnice. Neskôr Ushyté prebrala a dnes pod touto značkou šije oblečenie. Popri škole sa venuje dámskemu oblečeniu, ale aj pánskym doplnkom, ako sú motýliky alebo kravaty. Zameriava sa na zákazkové šitie a jej svadobné šaty si obliekli už tri nevesty. 

Audio

    Johanna Grigarová o tom, či sa dá uživiť odevným dizajnom na Slovensku.
         
    Autor: Martina Štefániková

Johanna Grigarová tvorí pod značou Ushy.té od roku 2009. Foto: Martina Štefániková

Čo bolo impulzom pre vytvorenie značky Ushy.té?

S mojou švagrinou sme chceli sme obdarovať iného človeka. Vtedy fičali živicové náušnice. Keď sme ich zaliali a darovali, zistili sme, že by o ne bol záujem. Bolo to v čase, keď sa rozbiehali rôzne internetové portály a mestské trhy. Švagriná vytvárala v počítači návrhy a ja som začala robiť veci z textilu – sukne alebo tašky. V roku 2009  sme predávali v Trnave v rámci jednej akcie, kde sme mali stolík s výrobkami. Prišiel k nám Michal Kaščák z festivalu Pohoda a pozval nás predávať v kreatívnej zóne na festivale. Bola to super príležitosť. Po tom, čo sme boli viackrát na Pohode, na Grape a bratislavskom Urban markete, sa značka začala postupne vyvíjať. Vďaka kontaktu s ľuďmi som zistila aký je záujem, čo sa predáva a čo nie. Zo začiatku som šila len kusovky, ktoré nemali žiadny širší koncept alebo myšlienku. Neskôr som začala vytvárať ucelené veci a kolekcie. Viem, že keby som sa značke venovala viac, rozbehla by sa, ale ajtak to ide dobrým smerom. Ushy.té ešte nie je moja práca. Zatiaľ sa rozbieha, aby som mala na čom stavať, keď vyštudujem. Keď sa ma spýta niekto, ako sa značke darí, hovorím, že sa jej darí presne toľko, koľko času do nej investujem. Vidím, že ak o sebe dávam na internete vedieť, darí sa značke viac.

Aký je charakteristický prvok značky?

Zameriavam sa na textilný dizajn, takže charakteristickými sú vzory, ktoré si sama vytváram a látky, ktoré sa nedajú bežne kúpiť. Neviem však presne, čo je pre moju tvorbu také typické. Je to o farbe a o vzoroch, sú to veci jednoduchého strihu, ktoré sa nepredávajú v obchodoch. Je ich obmedzený počet, takže sa človek cíti výnimočnejšie. Tieto kúsky nemá tisíc ľudí z Bratislavy, ako tie z bežného nákupného centra. Ľudia mi hovoria, že je vidno, keď je oblečenie mojej značky, ale ja to sama ešte neviem nijako vysvetliť.

Materiál a vzory si robíte sama?

Pri mojej poslednej spolupráci vzory vytvárala moja kamarátka. Dala mi maketu a ja som ich ručne cez takzvaný pauzák prekresľovala, čím oblečenie získalo svojský nádych. Keď vojdem do textilného obchodu, chýbajú mi tam autorské veci. Prúžky sú prúžky, ale snažíme sa ich spraviť inak, aby ľudia nosili unikáty.

Aký je váš tvorivý proces?

Pomáhajú mi spolupráce s ľuďmi, ktorí ma inšpirujú. Ak sa nepoznáme, tak tým, ako sa prezentujú, mi môžu dať najavo, že majú dobrý vkus. Napíšem im na Facebooku a dohodneme sa, čo by sme spolu chceli vytvoriť. Rozprávame sa a dávame si navzájom inšpirácie. Dohadujeme sa, koľko kusov chceme vytvoriť, vyberáme vzory, strih a materiál. Keď máme všetko hotové, natočíme video a spravíme fotky. Oblečenie potom predávame cez internet na portáli Sashe alebo Ticktail. Robím jeden kus z každého oblečenia, ak chce niekto kúsok navyše, tak mu ho samozrejme došijem. Celý proces je o vzájomnej diskusii a kompromisoch, ale mám pocit, že vďaka spolupráci môžeme zaujať väčší počet ľudí. Posúva to moje hranice a zároveň viem, že ak by som mala vytvoriť niektoré kolekcie sama, vyzerali by to trošku inak.

Chceli by ste si otvoriť kamenný obchod?

Možno časom, teraz by som to asi nestíhala. Ale páčilo by sa mi mať obchod a zároveň ateliér. V mieste, kde by som šila, by som aj predávala. Zároveň by mali ľudia možnosť vidieť ma pri práci.

Johanna Grigarová. Foto: Martina Štefániková

Kde tvoríte?

Na VŠVU študujem, ateliér mám v Cvernovke, ktorá sa bude koncom júla búrať. Nadácia Cvernovka má náhradné miesto, kam sa budú umelci môcť presťahovať, takže uvidím či s nimi pôjdem.  Stroje mám aj doma ale tie v škole sú najlepšie, lebo sú priemyselné. So zákazníkmi sa stretávam v škole, alebo v Cvernovke, ktorá je mojim hlavným pôsobiskom,.   Veľa ľudí si oblečenie objedná z Čiech cez internet, takže sa s nimi nestretnem. Jedny šaty sú v Amerike, kúpila si ich blogerka, ktorá sa o značke dozvedela cez Instagram. Je zaujímavé ako ten internetový svet funguje.

Robili ste aj svadobné šaty?

Prvé svadobné šaty som robila v roku 2014, pre moju kamarátku. Doteraz som takéto väčšie zákazky robila len pre známych, ktorí sú tiež umelecky ladení a nenaháňajú ma ak nestíham. Nevesta nechcela tradičné šaty, ale krátke a dohodli sme sa na farebnej podšívke.  Na ich svadbe ma dojalo, že má nevesta oblečené moje šaty a plakala som viac ako rodina. Vždy ide o netradičné šaty a záleží na spoločnej dohode.

Ushyté motýliky. Foto: Archív Ushyté

Obľúbené sú pánske doplnky. Chystáte sa rozšíriť tvorbu na pánsku módu?

Pánske doplnky sú pre mňa vedľajšie a veľmi ich neprezentujem.  Stále mi však píšu ľudia, ktorí si chcú kúpiť kravatu alebo motýlik. Zvyčajne sa vracajú tí, ktorí si už niečo kúpili v minulosti. Je to teda stále aktuálne, aj keď momentálne nevyrábam nové modely. Zatiaľ si však netrúfam robiť niečo viac pre mužov.

Chodíte si svoje oblečenie nakupovať do obchodov, alebo nosíte iba to, čo si ušijete?

Chodím si kupovať hlavne také veci, ktoré si neviem sama ušiť, napríklad koženkovú bundu alebo nohavice. Nakupujem si veci hlavne z dôvodu, že sa mi neoplatí obetovať čas a materiál na veci, ktoré by som si šila pre seba. Musím ale obmedziť impulzívne nakupovanie. Chcela by som mať menej kúskov, ktoré ale môžem veľa krát využiť. Stáva sa mi, že v obchode neviem nájsť čo sa mi páči, tak si to ušijem. Niekedy si kúpim v Ikei tvrdšiu látku, ktorá nie je určená na oblečenie a niečo si z nej ušijem, lebo sa mi páčia tie vzory. 

Spolupracovali ste s obľúbenou značkou Bratiska. Ako to prebiehalo?

Spolupracovali sme rok a pol, keď Bratiska začínala. Pôvodne sme chceli vyrábať šiltovky. Potom prišla zima a miesto šiltoviek sme sa zamerali na mikiny, čím značka začala. Išlo o Prémium sériu, ktoré boli ušité nami. Celá myšlienka a dizajn sa veľmi uchytili. Bratiska pracuje v dvoch líniách Prémium a Klasik. Prémium mikiny šije tým Bratisky a Klasik sú dovezené kúsky, ktoré sa dávajú potlačiť v Bratislave. Teraz značka funguje len na sérii Klasik, na ktorej pracujú krajčírky. Nikam ma to neposúvalo a radšej investujem čas do niečoho kreatívnejšieho a do svojej značky.

Čo vás na vašej práci inšpiruje najviac?

Páči sa mi, keď som sprostredkovateľ šťastia. Nedávno som šila šaty, ktoré boli narodeninovým prekvapením pre priateľku zákazníka. Keď bola malá, chcela byť odevnou dizajnérkou. Jej priateľ mi doniesol jej detskú kresbu, podľa ktorej som ušila reálny model. Super pocit je aj pri svadobných šatách. Nevesty si vyberú môj kúsok na jeden z najdôležitejších dní ich života. Neviem však povedať čo je najlepšie. Som rada, že mám možnosť robiť to, čo ma baví.

Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?

Chcela by som vytvoriť kolekciu inšpirovanú mladým párom, ktorý so svojou dcérou žije v maringotke v Svätom Juri. Žijú pri vlastnom vinohrade, o ktorý sa starajú a vyrábajú víno. Chcela by som s nimi vytvoriť kolekciu, ktorá by bola inšpirovaná vínom, prírodnými materiálmi a ich vnímaním života. Zároveň by to bola dobrá vzájomná reklama. Chystám sa spolupracovať aj na výrobe slovenskej značky batohov, ktoré na našom trhu chýbajú. 

Klíčová slova: ushyté, móda, odevný dizajn

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.