10.04.2019 20:30


„Hovorili nám, že splav Dunaja na plti je samovražda,“ tvrdí dobrodružný Daniel

Autor: Jakub Doubek | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Multikultúrna partia štyroch mladých ľudí si zaumienila, že zrealizuje atypický výlet. Spoločne skonštruovali plť a vydali sa ňou splavovať Dunaj. Pôvodne chceli zájsť až do Čierneho mora. To sa im však nepodarilo. Na rieku Moravu nasadli v obci Gajary pri Malackách a skončili na Dunaji v hlavnom meste Maďarska – Budapešti. Cesta im trvala skoro tri týždne.

Bratislava – Daniel Stupavský je 29 ročný Malačan, ktorý sa venuje netradičnému a hlavne nízkorozpočtovému cestovaniu. Počas svojich ciest spoznal viacero zahraničných cestovateľov a s mnohými sa spriatelil. S tromi z nich sa vydali na prvý pohľad šialenú cestu - splav vlastnoručne vyrobenou plťou po Dunaji. Svoju vášeň pre zdravý životný štýl a ochranu životného prostredia pretavil aj do tejto cesty.

 

Daniel Stupavský na výlete. Foto: Danielov kamarát Patrick

 

Kto prišiel s nápadom zhotoviť vlastnú plť a doplaviť sa na nej až do Čierneho mora?

Ako prvý to nadhodil môj kamarát Jamie. Angličan, s ktorým som sa zoznámil vďaka couchsurfingu (komunita ľudí, ktorí bezplatne zdieľajú krátkodobé ubytovanie, pozn. red.)Rok predtým sme sa ani nepoznali. Ubytoval som ho u seba a ako sme večer popíjali, hovorí mi, že by sa chcel plaviť na vlastnoručne zhotovenej plťke. Ukazoval mi fotky jedného cestovateľa, ktorý takúto plavbu absolvoval. Vtedy som si uvedomil, že to chcem vyskúšať tiež. Nebral som to však vážne. Keď odchádzal, myslel som si, že ho už nikdy neuvidím. Našťastie sa tak nestalo. Znovu sme sa stretli v Istanbule, viac krát sme sa rozprávali a nakoniec sme si na spoločnú plavbu podali ruky. Pred tým sme ešte absolvovali cestu na bicykloch z Anglicka na Slovensko. Na rieku sme sa vydali ešte s ďalšími dvoma cestovateľmi  Američankou Leah a Dánom Patrickom.

Koľko peňazí ste minuli na plť?

Peniaze sme neminuli žiadne. Celá plť bola zhotovená v zásade z odpadu. Všetky materiály, ktoré sme použili boli recyklovateľné a po dokončení plavby sme ich aj zužitkovali. Základ tvorili štyri prázdne sudy, vďaka ktorým sme ostali nad hladinou. Na tie sme potom priviazali starý billboard a upevnili stan, ktorý slúžil ako ochrana proti slnku. Všetko sme zviazali dokopy lanami. Spoliehali sme sa na našu váhu, ktorá to všetko udrží pekne pokope. A aj udržala, počas celej cesty.

Nakoniec ste sa dostali iba do Maďarska. Čo vám prekazilo plány?

Problémov bolo viac. Za prvé to bolo počasie, na vodu sme sa vydali začiatkom septembra. Z obce Gajary nám trvala cesta do Budapešti približne sedemnásť dní. Aj keď cez deň bolo krásne a teplo, noci začínali byť chladné. Pretože sme spali pod stanom na brehu rieky, pod hviezdnou oblohou nám bola zima. Ďalej sa dostavila forma ponorkovej choroby. Byť s tromi ďalšími ľuďmi toľko dní vkuse na ploche veľkosti billboardu začne byť na psychiku náročné. Do tretice sme od maďarských policajtov na okraji Budapešti schytali pokutu. Že vraj porušujeme nejaký zákon o lodnej doprave.

A porušovali ste?

Pred tým ako sme sa vydali na cestu, zatelefonovali sme na slovenskú Štátnu plavebnú správu. Pýtali sme sa, či je vôbec povolené plaviť sa plťou po Dunaji, respektive či je na to treba nejaké špeciálne povolenie. Pán na druhej strane linky nás začal odhovárať a vystríhať nás pred nebezpečenstvom. Povedal však aj to, že žiadny zákon to nezakazuje, ale že to bude samovražda a že nám drží palce. Chápem, že v Maďarsku môže byť zákon iný, ale pred Budapešťou sme videli mnohých ďalších ľudí ako sa člnkujú na rôznych malých loďkách. Prečo zrovna za nami došli a vyrubili nám pokutu desať tisíc forintov (približne 31 eur resp. 800 kč, pozn. red.), neviem.

Mali ste so sebou nejaké peniaze, alebo ste si nakúpili zásoby dopredu?

Našťastie peniaze sme mali, keďže sme jedlo priebežne nakupovali podľa toho kde sme sa zastavili. Inak sme so sebou niesli aj dva bicykle a peňaženky s platobnými kartami a dokladmi. V zásade všetko potrebné, keby sa niečo stalo. Tieto veci sme mali uložené v ďalšom sude, ktorý ak by aj spadol do vody, tak by ostal plávať na hladine.

Ako na vás reagovali ľudia a iné lode, okolo ktorých ste sa plavili?

Kupodivu nám všetci fandili. Ľudia nám mávali a usmievali sa. Keď sme sa s nimi pustili do reči, želali nám veľa zdaru. Raz, keď sme sa pri jednej maďarskej dedinke zastavili a ukotvili pri móle, videli sme ako sa k nám blíži pán s nie úplne priateľským výrazom na tvári. Možno sme zakotvili na jeho pozemku, neviem. Čo ale viem je, že nám nedošiel vynadať ani nás vyháňať. Keď sa dozvedel, že sa plavíme na vlastnoručne zhotovenej plťke pozval nás k sebe a pohostil panákom. S loďami to bolo trochu iné. Aj keď nám cestujúci mávali, museli sme sa priblížiť k brehu a chvíľu počkať. Vlny, ktoré okoloidúce lode vytvárali nám bránili ísť ďalej. Podotýkam, že sme nemali žiaden motor, iba pádla a silu prúdu rieky.

To ste museli byť iste hodne unavení.

Preto sme každú noc stanovali na súši pod holou oblohou. Nazbierali sme naplavené drevo a urobili si táborák. Západ slnka bol vždy najromantickejším momentom dňa. Najkrajší zážitok bol, keď sme jedného večera takto pri západe slnka počuli ako sa niečo brodí vodou. Zrazu sa pred nami zjavil majestátny jeleň, ponorený do polky tela vo vode. Niesol sa krížom popred nás a my sme len ticho prihliadali. Ani sme sa nepohli, aby sme ho neodstrašili.

Natrafili ste aj na iné problémy okrem iných lodí a maďarskej polície?  

Natrafili. Na slovenskú políciu. Ale nebol to ani tak problém ako vtipná situácia. V Bratislave sme sa zastavili na nábreží Dunaja na petržalskej strane, aby sme zašli do potravín. Toto nábrežie je povestné svojimi pravidelnými návštevníkmi, ktorí holdujú nelegálnym návykovým látkam. Preto niet divu, že zatiaľ čo traja z nás boli preč, zastavili pri našej plti policajti a začali ju prehľadávať. To bolo akurát v dobe, keď si Patrick vyrobil provizórny lievik z hrdla plastovej fľaše. Pochopiteľne si páni policajti museli myslieť, že ho používame za úplne iným účelom. Opak bol však pravdou. Dnes na túto situáciu s úsmevom spomínam.

Po ceste cez slovensko-maďarské hranice ste museli prejsť minimálne cez jedno vodné dielo.

V Čuňove pri Bratislave sme nemohli využiť umelo vytvorené koryto pre lode. To je určené iba motorovým lodiam s povolením, takže sme si pôžitok s prechodu vodným dielom neužili. V Maďarsku sme narazili na vodné dielo, cez ktoré sa nedá preplaviť inak ako využitím prieplavovej komory. Našťastie nám to dovolili a pustili nás dnu. Zažiť jej napúšťanie z prvej ruky, a ešte k tomu na malej plti, je naozaj unikátne.

Čo ste si odniesli z tohto výletu?

Hmotného asi nič. Celú loď sme v Budapešti rozobrali a materiály zužitkovali. Billboard sme podarovali ako drevo na topenie a sudy si od nás zobral záujemca, ktorý s nimi mal plány. Ostal nám iba kúsok dreva, do ktorého sme vyryli odkaz a poslali ho plávať po Dunaji ďalej. Dúfali sme, že aspoň ten sa dostane až do Čierneho mora. Inak sme si odniesli spomienky a zážitky. Ako pri každom takomto výlete. Ale hlavne sme zistili, že sa nemáme nechať odradiť a podniknúť risk aj napriek tlaku okolia. Ľudia, ktorí si niečo také nevedia ani len predstaviť nás presviedčali, že to je zlý nápad. Že si ublížime. Že to nedopadne dobre. Bolo len pár ľudí, ktorí povedali – choďte do toho! A to boli ľudia, ktorí vedia aké to je, niečo také zažiť. A na názor takých treba dať.

Klíčová slova: plavba, vor, Slovensko, Maďarsko, reka, lod, voda, samovrazda

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.