19.03.2019 21:14


Glosa: Poradie pacientov určuje lekár. A kedy vlastne navštíviť pohotovosť?

Autor: Jakub Doubek | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Skoro každý z nás sa niekedy ocitol v situácii, kedy potreboval pomoc urgentného príjmu. No len niektorým vyvoleným sa podarilo vyjsť z ambulancie iba s ošetrením a prianím skorého uzdravenia, či pozvánkou na kontrolu. My ostatní sme sa museli vysporiadať aj s úskaliami pohotovosti. Je to však iba malá daň za to, čo všetko pre nás doktori a doktorky robia. 

Jakub Doubek

 

„Vezmite si poradové číslo a posaďte sa,“ hovorí sestrička pri okienku. Veď čo je to neutíšiteľná horúčka, či neznesiteľná bolesť? „Mňa to až tak nebolí. Prosím, poďte predo mnou,“ ponúka svoje miesto v pomyselnej fronte slečna s ľahkou odreninou. Šľachetné ideály sú však v momente rozptýlené, keď panovačný hlas hlavnej sestry oznámi, že poradie pacientov môže zmeniť iba lekár. A zmení ho? Istotne mu papiere s písomnou informáciou povedia viac, ako ozajstný pocit zraneného človeka. Papiere nikdy neklamú. Papiere sú alfou a omegou zdravotníctva. A tak pacient čaká. A čaká. A trpí.

Až nakoniec sa otvoria dvere a príjemná tvár vyzve príjemným hlasom pacienta na príjemné posedenie v prostredí asi desiatich vysokoškolských praktikantov. A kde je doktor? Aha! To je tá mladá slečna za stolom! To je pani doktorka. Múdra podľa titulu a skúsená podľa bystrých reakcií. „Prečo sem vôbec chodíte s takýmto niečím? To ste pokojne mohli ísť za všeobecným. Tu máte antibiotiká,“ vyprevádza pacienta pani MUDra za sprievodného smiechu mladučkých praktikantov. Prvá zastávka na ceste domov je lekáreň.

„Tie antibiotiká sú pre vás?“ s počudovaním prezerá recept lekárnik. „Pre mňa,“ odpovedá pacient. „Ale vy nevyzeráte ako dieťa do desiatich rokov a do päťdesiatich kíl,“ smeje sa farmaceut. Recept je zlý. Prečo by to ale pani doktorka robila? Nikto nie je neomylný. Ale od pánov doktorov s pohŕdavým výrazom a vševediacim prístupom predsa takáto mýlka nemohla prísť. Nie nie, na vine je určite pacient. 

Na druhom konci republiky, či dokonca v druhej republike, zas iný problém rieši iný pacient. Ešte pred poskytnutím prvej pomoci mu doktor vynadá, prečo nezačal svoje zranenie riešiť skôr. Aby toho nebolo dosť, pripomenie mu to aj operujúci lekár. A do tretice všetko dobré. Rovnakú otázku zodpovedá zranený aj pri prvej kontrole. „Ale veď to bol nevinný a bežný úraz,“ bráni sa. „Včera to začalo robiť problémy a tak som hneď dobehol,“ snaží sa vysvetliť pacient. Jeho slová zanikajú v kritickom nesúhlase ďalších vysokoškolských praktikantov. Akoby ich súhlas s ordinujúcim doktorom znamenal úspešný výsledok ich praxe.

A tak sa títo dvaja pacienti stretnú. Rozmýšľajú, hútajú, hádajú. Algoritmus na správny čas návštevy urgentného príjmu však nevymyslia. Raz prídu zbytočne a potom zas neskoro. A je vôbec možné nechať sa ošetriť bez toho, aby sme sa cítili pred odborníkmi hlúpo? 

Klíčová slova: nemocnice, pohotovost, glosa, doktor, lékař, pacient, zdraví

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.