02.05.2017 22:08


Folklór žije v ľuďoch, hovorí vedúca súboru Poľana Petra Vaňková

Autor: Zoltán Varga | Kurz: Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Folklórny súbor Poľana tento rok úspešne účinkoval v súťaži Zem spieva, kde sa dostal až do semifinále. Poľana je najstarším krajanským spolkom združujúci Slovákov žijúcich v Českej republike. Jeho história sa začala písať už v roku 1949. Súbor tvorili a dodnes tvoria predovšetkým študenti a absolventi brnianskych vysokých škôl. „Tradičná pieseň, hudba, tanec, kroje a zvyky majú svoje miesto a každý si musí nájsť cestu sám, či už pod vplyvom rodiny, prostredia alebo relácie ako je Zem spieva,“ povedala vedúca súboru Petra Vaňková, ktorá túto pozíciu zastáva posledných osem rokov. 

Ženská časť súboru Poľana. Foto: Petra Vaňková

Kedy vznikol folklórny súbor Poľana?

Vysokoškolský súbor ľudových piesní a tancov Poľana vznikol v roku 1949 v Brne. Založila ho skupina Slovákov, ktorá prišla po vojne študovať na vysoké školy do Brna. Medzi významných zakladateľov súboru patrí legenda podpolianskej piesne pán profesor Milan Križo. Podľa jeho rozprávania prišiel nápad založiť súbor pri besedách pri cimbale, ktoré sa konali v Brne pravidelne každý týždeň. Pre mnohých to bolo akýmsi spojivom s ďalekým domovom. V tých časoch sa totiž dostali domov možno raz za tri mesiace. Súbor spočiatku tvorili len speváci ale už po pol roku sa pridali aj speváčky a muzika.

V súťaži Zem spieva ste sa dostali až do semifinále, ako to ovplyvnilo súbor?

Prinieslo nám to veľa cenných skúseností a dúfame, že sme viac dostali do povedomia existenciu nášho súboru na Slovensku.

Myslíte si, že súťaže ako Zem spieva môžu pomôcť spropagovať folklór?

Myslím si, že mediálna propagácia folklóru je rozhodne potrebná. Čo je potrebné však tiež spropagovať je finančná alebo materiálna pomoc pre tých, ktorí sa mu venujú. Nemyslím tým len súbory alebo skupiny, ale aj múzeá, skanzeny a folklórne festivaly. Nechápem, kde sa vzalo povedomie, že folkloristi urobia všetko s láskou a zadarmo. S láskou áno, ale zadarmo to nejde, náklady na prevádzku súboru nie sú vôbec malé. Nehovoriac o krojoch a hudobných nástrojoch. Na festivaloch sa väčšinou vystupuje zadarmo, na slávnostiach alebo iných spoločenských akciách dostávame pre tridsaťpäť členný kolektív taký honorár, za aký by mnohí speváci neboli ochotní ani zdvihnúť telefón. Vnímam to tak, že hrdosť k národným tradíciám by sa mala učiť od malička a mala by byť podporovaná aj mediálne. Na čo by mal byť každý národ pyšný, ak nie na svoju tradičnú kultúru.

Ako to vidíte s budúcnosťou folklóru?

Vidím to pozitívne, pretože folklór žije v ľuďoch. Pevne verím, že tých ktorí sa mu venujú, bude stále dosť. Len sa bude meniť jeho spracovanie a štýl prezentácie.

Nie je problémom v dnešnej dobe získať mladých ľudí do súboru?

Podľa toho, čo vieme od rôznych súborov z Českej republiky aj zo Slovenska, to niekedy problém je, ale u nás s tým našťastie problém nemáme, skôr naopak. Nie všetci sú však schopní alebo ochotní venovať svoj voľný čas súborovému životu. Organizujeme však od roku 2007 podujatie Slovenská tancovačka. Jedná sa o cyklus tanečných večerov s výukou tradičných slovenských ľudových tancov. Cieľom tejto akcie je priblížiť účastníkom kúzlo ľudovej piesne a hudby. Každá tancovačka je iná a sústreďuje sa na iný región. Po skončení školy pokračuje voľná zábava za sprievodu ľudovej hudby Poľana, ktorá sa strieda s moravskou cimbalovou muzikou.

Akým spôsobom prijímate členov, hlásia sa sami alebo sa robí nejaký výber?

Každý rok na začiatku sezóny robíme nábory nových členov. Teší nás veľký záujem o členstvo v našom súbore, na druhej strane však nie je v našich možnostiach vyhovieť každému. Priestory, kde nacvičujeme, majú obmedzenú kapacitu, a preto musia záujemcovia prejsť výberom. Pred tromi rokmi sme založili aj prípravku tanečnej zložky.

Podľa čoho je zložený repertoár súboru?

Väčšinou vychádzame z toho, čo ma chytí za srdce alebo z toho, čo si členovia radi zahrajú a zatancujú na rôznych neformálnych akciách. Keď vidím, že niečo hrajú alebo tancujú s radosťou, tak je to pre mňa signálom, že to je to pravé. Nehľadám technickú dokonalosť, snažím sa aby každý jeden člen vedel, čo práve prezentujeme a ako vyzeral tradičný tanec, hudba, kroj, ale i život ľudí v obci, ktorú spracúvame. Snažíme sa robiť všetko s radosťou a to sa potom prenesie aj na divákov.

Aké máte ciele do budúcnosti?

Za dva roky čaká súbor sedemdesiate výročie jeho založenia. Prípravu začneme plánovať už toto leto, chcem si totiž nacvičiť nový program. Snažíme sa aj o terénne výskumy, aby sme našim vystúpeniam dodali ešte väčšiu autentickosť. Dlhým procesom je aj zháňanie nových krojov, z roka na rok je ťažšie si zaobstarať pôvodný kroj a keď sa ich snažíme ušiť, tak sa veľa materiálov už nedá zohnať. Tešíme sa však na všetko, čo nás čaká.

Petra Vaňková je rodáčkou z Brna, v súbore Poľana pôsobí už sedemnásť rokov, z toho bola deväť rokov členkou tanečnej zložky a ženského súboru, už osem rokov však zastáva pozíciu vedúcej súboru. Folklóru sa venuje už od detstva. Do súboru Poľana sa rozhodla prihlásiť po tom, ako videla niekoľkokrát ich vystúpenia.

Klíčová slova: folklor, Poľana, folklorní soubor

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.