12.05.2020 17:17


Fejtón: Pivárske pašie podľa korony

Autor: Juraj Valach | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

V Brne som sa šťastne zamiloval. Do piva. No neprešli ani dva roky a dlhé dva mesiace sme prežili v odlúčení. Čas sa naplnil, sme opäť spolu a ja sa pýtam – načo to všetko?

Vytúžený polliter v Zelenej kočke. | Autor: Juraj Valach

K pivu cítim len tie najvrúcnejšie sympatie. Ba, zamiloval som sa doň. No nie ako prachobyčajný korheľ, ale ako pivár, čo v zlatom pollitri vidí vyšší druh umenia. Prežili sme spolu šťastného poldruha roka. Potom to prišlo. Krčmári večer normálne zatvorili výčapy a druhý deň ich už neotvorili.

To sa vie, bol to šok. O to viac, že som sa po zatvorení škôl naivne tešil, ako sa s kamarátmi intenzívnejšie povenujeme pivnému vzdelávaniu. No kamaráti zdúchli prv, než zavreli hranice a ja som sa ocitol medzi štyrmi stenami s fľaškou europiva. Padla kultúra, padla morálka. Nejeden pivár bol bezradný.

Po čase svitla prvá nádej. Zachraň pivo! zažiarila na mňa obrazovka. Dobročinnosť mám v krvi, nuž som výzvu prijal. Milovaný kvas nás pivárov podržal v mnohých ťažkých chvíľach, prečo by sme ho teraz nepodržali my? O niekoľko dní sa v malej chladničke spolu so zásobami jedla tlačili štyri fľaše od Alberta. Na dne víril drobný kal, záruka poctivosti, a keď som odkrútil štupeľ, kuchyňa sa na pár chvíľ zmenila na krčmičku s pecou a vyšúchanými lavicami. Ale fatamorgána opadla rovnako rýchlo ako riedka pena. Pivo chutilo výborne, čosi významné však chýbalo.

Tu sa treba zastaviť a uviesť veci na pravú mieru. Istotne sa nájde čitateľ, ktorý sa teraz durdí, že robím z komára somára a rozoberám malichernosti. „Fňukáte, že niet dobrého piva a fňukáte, aj keď ho dostanete. Ak sa vám nepáčilo fľašované, mali ste ísť k okienku. Tam by vám načapovali,“ máva nado mnou pobúrený čitateľ rukou a už už odvracia zrak od článku. Na takéhoto praktika sa treba len usmiať a poslať ho za vzdelaním do galérie alebo divadla. Práve totiž prejavil mimoriadny nedostatok jemnocitu, ktorý jediný kreslí hrubú čiaru medzi barbarom a civilizovaným človekom.

Ó áno, nech vie, že bol som tam a nechal si z okienka načapovať pivo do plastu! Lenže načapovať pivo do plastu znamená to isté, ako prísť v rifliach do divadla – stratiť dôstojnosť. A piť zlatý mok sám doma alebo na námestí zas to isté, ako pozerať divadlo zo záznamu – stratiť družnosť. Keď sme si to vyjasnili, nič nám nebráni pokračovať v našej rozprave o utrpení pivára.

Ako keby prítomnosť nebola dosť horká, pridali sa obavy z budúcnosti. Malé podniky budú krachovať, strašili noviny každé neskoré ráno. Žeby to moje milované malé pivovary neprežili? Žeby zatvorili jednu, dve alebo aj všetky moje obľúbené krčmy? A ak aj prežijú, nebudú zdražovať? bál sa vo mne študent, ktorého korona pripravila o brigádu prv, než s ňou stihol začať. Takto som sa deň čo deň trápil a zožieral. Raz ráno toho už bolo príliš. Dosť! povedal som si a vyskočil na bicykel. Slnko pripekalo a k strašidlu Korona, ktoré ma poháňalo vpred, sa pridal fantóm Sucho. Neurodí sa menej jačmeňa a chmeľu? Nezdražie preto pivo ešte viac? Chcel som odpovede, a tak, i keď ma ťažili hrozivé otázky, šliapol som do pedálov.

Vysoko nad Brnom v Líšeňskom pivovare som ich dostal. Pivo bude, tento aj iné minipivovary sú z najhoršieho von. Buch! padol prvý kameň zo srdca. Zdražie, ale len o dve koruny na krígeľ. Tresk! spadol aj druhý. Už som chcel v mieri odísť, tu som si však vo dverách spomenul na svoj zápal pre dobročinnosť a vytiahol peňaženku. Pivovarníci moju veľkodušnosť ocenili veľkodušnosťou a druhú fľašu mi darovali.

Dodalo mi to silu vydržať a nepoľaviť v záchranárstve. Vytúžená odmena za neoblomnosť sa blížila. Ako každé utrpenie, aj toto jedného dňa pominulo. Rozumie sa samo sebou, že keď sa otvorili záhradky, bol som pri tom. Prázdnymi ulicami sa v ten večer doďaleka niesli veselé hovory od piva. Keď otvorili svoje podniky remeselníci, nemali zákazníkov. Teraz v niektorých záhradkách nebolo voľného stola. A to, i keď sa počasie riadne zopsulo. Nech uvážia všetci čitatelia (a najmä abstinenti): Ak boli symbolom boja proti nákaze zarúškovaní zdravotníci a dobrovoľníci, tak najsilnejším symbolom návratu do normálu je usmiata partia kamarátov okolo stola s krígľami.

Sedím na terase a pozerám sa na veselú skupinku pri vedľajšom stole. Je po všetkom, dodýchavam s pivom v ruke. Bublinkuje pekne v skle, pena hustá ani smotana a je mi drahšie než rýdze zlato. Bolo toto celé nutné? pozerám sa naň láskyplne. Veruže bolo, precitnem a s chuťou sa napijem. Ako každá pravá láska, aj tá k pivu sa osvedčila v kríze. A vyšla silnejšia.


Klíčová slova: fejtón, pivo, láska, koronakríza

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Nový komentář