29.04.2018 20:56


Exkurzie v utopickom meste Zlín sa zúčastnili študenti Fakulty sociálních studií

Autor: Veronika Verešová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Pozrieť si utopické mesto a vypočuť výklad sociológov Petra Mareša a Barbory Vackovej mohli študenti Fakulty sociálních studií (FSS) Masarykovej univerzity (MU) počas piatkovej exkurzie v Zlíne. Exkurzia začala v jedinej obuvníckej dielni firmy Baťa v Českej republike a skončila prehliadkou baťovského Zlína.

Zlín – Možnosť zavítať do funkcionalistického Zlína a vypočuť si výklad profesora Petra Mareša a sociologičky Barbory Vackovej mali študenti FSS MU v piatok. Dozvedeli sa viac o fungovaní utopických miest 20. storočia. Prvou zastávkou bola momentálne jediná výrobňa firmy Baťa v Európe, ktorá sa nachádza v Dolním Němčí. Následne pokračovali na Lesní hřbitov vybudovaný Tomášom Baťom, prvým človekom, ktorý bol na ňom pochovaný, a exkurziu zakončili priamo v meste.

Obuvnícka dielňa

Továreň na výrobu topánok v Dolním Němčí vznikla v roku 1970 ako podnik Svitu. Následne po reštitúciách ju vrátili firme Baťa a pod touto značkou funguje dodnes. Má 150 zamestnancov a ročne vyrobí dvestoosemdesiat až tristo tisíc párov topánok. Topánky najčastejšie vyrábajú z hovädzích koží. „Päťdesiat percent výroby je zo semišu. Tiež používame kozacie kože, ktoré sú lacnejšie, ale aj jemnejšie. Preto sú vhodné napríklad na výrobu balerín,“ povedal nákupca koží Milan Bída. Najväčšieho dodávateľa koží majú v Poľsku.

Deväťdesiatdeväť percent výroby sa odohráva v jednej hale. Celý proces začína sekaním kože, nasleduje lepenie a šitie a na druhej strane miestnosti sa nachádza spodková montáž. Počas exkurzie bola malá spodková dielňa vypnutá. „Momentálne máme naozaj málo pracovníkov. Stačí, aby jeden z nich ochorel a výrobu musíme zastaviť. Preto je aktuálne táto časť výroby pozastavená,“ vysvetlila riaditeľka továrne Lenka Maňásková.

Prvá časť výroby je sekanie kože. Pomocou sekacích nožov navrhnutých dizajnérkou pracovník vyreže potrebné tvary. „Toto vyrezávanie nie je vôbec jednoduché. Pracovník musí dobre poznať kožu a vedieť, ktorá jej časť je dostatočne pevná, aby z nej vyrezal konkrétnu časť topánky,“ objasnila Maňásková. Vyrobiť sadu nožov pre celý sortiment stojí 35 až 50 tisíc korún. Preto sa nevyplatí, ak sa daný vzor vyrába len jeden rok. Dizajnérky musia nože navrhnúť tak, aby neboli topánky len krásne, ale aj ekonomické.

Zamestnanci sú platení úkolovou mzdou. Počítač vypočíta, koľko materiálu zamestnanci využijú a koľko času potrebujú. „Pracovníci musia rozmýšľať ako využiť materiál správne. Môže sa stať, že sú lepší než počítač. Vtedy dostávajú príplatky,“ uviedla Maňásková.

Vyseknúť si jednu časť topánky mohol aj jeden zo študentov. Konkrétne išlo o ozdobu na detskú obuv. „Nebolo to jednoduché. Vôbec mi nenapadlo, že nad takou zdanlivo jednoduchou činnosťou je potrebné rozmýšľať,“ skonštatoval študent sociológie Pavel Juran.

Celý proces výroby je ukončený poslednou kontrolou. Okolo 1,5 percenta párov je chybných a musia ich z predaja vylúčiť. „Tie dámy, ktoré majú na starosti kontrolu, už majú tak vycibrené oči, že si všimnú každý chybný detail, ktorý by ani zákazníci nevideli. Avšak aj takéto páry musíme vyradiť,“ povedala Maňásková.

Aktuálne dielňa pracuje na zimnej kolekcii pre rok 2018/2019. Od pol siedmej rána do desiatej, kedy sa konala exkurzia, zamestnanci vyrobili 285 párov topánok. Až 99 percent operácií robia ručne.

Obuvnícky priemysel má aktuálne veľké problémy v nedostatku zamestnancov. „Momentálne jediná požiadavka na prijímanie zamestnancov je, že u nás chcú pracovať. Máme hlavne nedostatok mužov. Práca na spodkovej výrobe je náročnejšia a ženy ju často fyzicky nezvládnu. Platy sú však v porovnaní s automobilovým priemyslom veľmi nízke. Preto muži vyrábať obuv nechcú,“ vysvetlila Maňásková.

Exkurzia následne pokračovala v Zlíne a bola sprevádzaná výkladom sociologičky Barbory Vackovej, autorky knihy Prostor, moc a utopie: Ideální město a jeho společnost.

Baťovské mesto, baťovský človek, baťovské rodiny

„Museli sme vidieť prácu, aby sme pochopili mesto,“ začala Vacková na terase výškovej budovy, kde sídlilo hlavné vedenie podniku. Aktuálne sa v nej nachádza Finančný úrad mesta Zlín. Zlín vo svete hlavne odborná verejnosť vníma ako ideálne funkcionalistické mesto. Pri funkcionalizme nie je dôležité, ako budova vyzerá, ale akú ma funkciu. „Všetky predpoklady, ako by mala vyzerať spoločnosť sú vkladané do mesta, budov a ulíc,“ pokračovala Vacková.

Z terasy mohli študenti vidieť celé mesto a jeho jednotlivé časti. V strede mesta sa nachádzala továreň, ktorá riadila celé jeho fungovanie aj každodenný život bežných ľudí. Vedľa továrne sa nachádzalo Námestie práce, na ktorom sa sústreďoval verejný život. Podľa profesora Mareša v Zlíne neexistoval žiaden individuálny "street life". „Mesto bolo pretkané sieťou komunikácií medzi domčekmi, ktoré však slúžili predovšetkým k presunu do centra,“ objasnil Mareš. Podľa Vackovej je najzaujímavejšou časťou práve obytná oblasť Letná, ktorá bola prvou rezidenčnou štvrťou Zlína. Nachádzajú sa v nej baťovské rodinné štvrťdomy, poldomy a jednodomy. Práve preto exkurzia ďalej pokračovala v tejto štvrti.

Štvorcový, tehlový dom typický pre Zlín dokázali stavebníci postaviť za šesť až osem týždňov. „Štvrťdomček je najtypickejšie bývanie pre Letnú štvrť. Navrhoval ich jeden z najdôležitejších zlínskych architektov František Gahura. Tým, že bolo potrebné všetko ekonomicky zrážať, neboli domy omietané. V zime v nich bola veľká zima a v lete zase neskutočné teplo. Bývali v ňom štyri rodiny. Na prízemí bola obývačka s malou kuchynkou a sociálnym zariadením a na poschodí dve izby,“ uviedla Vacková. Na uliciach v Letnej sa nachádzalo veľa domov len z polovice omietnutých. V Zlíne momentálne existujú pravidlá na ochranu budov. Obyvatelia si ho môžu zatepliť, ale musia ho pokryť tehlovým obkladom, aby sa zachoval vzhľad celého mesta. „Zväčša tieto domy majú štyroch majiteľov, takže sa nedohodnú na rovnakom obklade, alebo ho nezatepľujú naraz. Preto sú často obklady na dome v iných odtieňoch alebo sú len z polovice zateplené,“ objasnila Vacková.

Rýchlosť, lojalita a dohľad

Jednými z hlavných Baťových hodnôt bola lojalita a rýchlosť. „Baťovým heslom bolo dlho uvažovať a rýchlo konať. Našiel som korešpondenciu medzi Baťom a jeho zástupcom v Kanade. Boli tam len tri dopisy. Prvý oznamoval, že kanadská vláda chystá zákon, ktorý zvýši clá na obuv. V druhom liste Baťa odpovedal, že nech nájde pozemok, na ktorom by mohli postaviť továreň. A v poslednom liste už bolo napísané, že pozemok je zakúpený,“ ilustroval Baťovu rýchlosť Mareš.

S rýchlosťou a lojalitou súvisí dohľad a disciplína. V Zlíne všetko kontrolovali. Ak nieto porušil pravidlá, stratil prácu a s tým automaticky aj bývanie, ktoré vlastnila firma. „Baťa všetko hodnotil. Mal ďaleko väčší prehľad o svojich zamestnancoch než komunisti. Všetko sa zapisovalo a každý rok sa robilo hodnotenie človeka. Vedel možno viac informácií ako dnes Facebook,“ dodal Mareš. Podľa Vackovej bola disciplína v Zlíne veľmi silná a nie každý ju vydržal. Striedanie zamestnancov bolo časté a prísť o prácu nebolo až také zložité. „Tí, ktorí dostali dom, museli byť ženatí a mať rodinu. Potom prišla žiadosť, kde sa uvádzalo, kde daný človek pracuje a ako dlho, jeho finančné okolnosti a kde aktuálne žije. Firma tiež vyžadovala odporučenie od vedúceho a susedov. Našli sme dokumenty, kde sa dočítate, že pán Nováček je slušný muž, jeho žena hospodári dobre a deti sú tiež výborné,“ uviedla.

Po prehliadke mesta študenti pokračovali do jedného z dvojdomov, kde bolo možné pozrieť si, ako boli domy zariadené. „Exkurzia bola naozaj zaujímavá. Neviem si predstaviť, že by som teraz tak žila,“ povedala študentka FSS Miroslava Dolinajová.

Klíčová slova: Baťa, Zlín, utópia, funkcionalizmus, mesto, exkurzia

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.