13.05.2019 21:08


Dramatická jelita so svojím predstavením Pubšpíl cestujú po Brne a oživujú atmosféru miestnych krčiem

Autor: Barbora Nešporová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Kultura

Pri posedení na pive v niektorom z brnenských barov sa vám môže stať, že sa ocitnete uprostred predstavenia. Členovia divadelného súboru Dramatická jelita, pýšiaci sa titulom víťazov pražskej Thálie 2017, sa rozhodli priniesť do krčiem a barov smiech, hudbu a umenie netradičným spôsobom. O súbore a jeho najnovšom predstavení Pubšpíl, porozprávala zakladateľka dramatického krúžku Zdeňka Kučerová.

Dramatická jelita - foto z predstavenia Pubšpíl

Ako vznikol divadelný súbor Dramatická jelita?

Dramatická jelita som založila v roku 2008 a bola to v podstate náhoda. Študovala som vtedy štvrtým rokom dramatickú výchovu na JAMU. Jedného dňa som stretla známu, ktorá je rádová sestra a tá sa ma opýtala, či by som na ich škole nechcela tento predmet učiť. Súhlasila som a začala som pracovať na polovičný úväzok ako učiteľka dramatickej výchovy a popri tom som založila aj dramatický krúžok, z ktorého neskôr vznikol divadelný súbor Dramatická jelita.

Bola tvorba inscenácií počiatočným cieľom, s ktorým ste súbor zakladali?

Keď som otvorila krúžok dramatickej výchovy, prihlásilo sa mi tam veľmi veľa ľudí, čo bolo dobrým základom, aby sme okrem individuálnej tvorby skúsili vytvoriť aj predstavenie. Tvorba inscenácií však nikdy nebola hlavným cieľom. Aj keď väčšina ľudí, ktorí krúžok navštevujú, túži vystupovať pred publikom.

Akými vystúpeniami ste teda začínali?

Úplne prvou inscenáciou bola Popohřební hostina, ktorú sme však hrali len v rámci školy ako záverečné predstavenie. Prvým skutočným vystúpením, s ktorým sme chodili po prehliadkach, bola Pod povrchom jitrnice.

Na základe tohto predstavenia vznikol aj názov súboru?

Áno. Keď sme sa prihlasovali na rôzne súťaže, začali sme riešiť, že nemáme názov, pod ktorým by sme mohli vystupovať. Premýšľali sme, čo nás najviac vystihuje a vtedy to bolo práve toto predstavenie.

Akým spôsobom vznikajú inscenácie?

Je to vždy veľmi individuálne. Snažím sa vychádzať z toho, čo tá divadelná skupina práve potrebuje. Keď sme robili predstavenie Okolek, ktoré sme hrali v maskách, bolo to preto, aby sa členovia súboru naučili vyjadriť emócie gestami a pohybom. No každé predstavenie vzniká špecificky najmä preto, že sa venujeme autorskej tvorbe. Je pre mňa dôležité, aby sa mohol každý člen súboru realizovať a rozvíjať svoju kreativitu.

Takže predstavenia sa odvíjajú od skupiny a od toho, čo jednotlivcov v nej posunie vpred?

Zvyčajne áno, ale záleží aj na divákoch a na priestore, ktorý máme k dispozícii. Keď mal súbor naozaj veľký počet členov, vytvorili sme veľmi atypické predstavenie, ktoré sme hrali v trinástich miestnostiach domu. Vošlo sa tam len desať divákov, ktorí postupne miestnosťami prechádzali spolu so sprievodcom. Bola to technicky najnáročnejšia inscenácia. Predstavenie Okolek vzniklo na sústredení v Ostrově u Macochy. Keď sme ho potom zahrali pred ľuďmi v divadle, zistili sme, že to nie je niečo, čo by ich zaujímalo a tak sme sa rozhodli vytvoriť predstavenie vyložene pre nich a zahrať ho v miestnej krčme.

Prečo ste si zvolili krčmu ako javisko?

Na dedine ľudia nie sú zvyknutí chodiť do divadla. Uvedomili sme si, že za nami neprídu, a preto musíme prísť my za nimi. Vymysleli sme teda koncept, ktorý má pobaviť najmä štamgastov v krčme. Krčma býva v dedine práve kultúrnym bodom, kde sa ľudia stretávajú, preto nám to prišla dobrá voľba.

A potom ste sa rozhodli, že v tom budete pokračovať v Brne?

Asi polroka sme to vôbec nehrali, no zdalo sa mi škoda zahodiť tak netradičný koncept. Tak sme sa k tomu nápadu vrátili a prepracovali sme ho do jeho dnešnej podoby. Vytvorili sme pätnásť minútové predstavenie, ktoré má ľudí pobaviť, no zároveň divákom príliš neprekážať.

Ako vznikal nápad, čo budete hrať?

Keď sme premýšľali nad tým, čo by tých divákov najviac oslovilo, rozhodli sme sa, že to všetko budú situácie zo života. S takto upravenou verziou sme potom začali vystupovať v rôznych okrajových častiach Brna.

Je to zakaždým to isté predstavenie, alebo ho obmieňate?

Ten príbeh je vždy rovnaký, ale samotné predstavenie je vždy iné. Každá krčma i publikum je iné a my sa prispôsobujeme priestoru a divákom.

O čo je takéto krčmové predstavenie iné od bežného vystúpenia v divadle?

Tento Pubšpíl, ako to voláme, nemá skoro žiadnu dejovú linku, ktorá by sa tiahla celým príbehom. Celá inscenácia je postavená na situáciách a postavách, ktoré ich hrajú. Sú to situácie, s ktorými sa v určitej chvíli už každý stretol, len sú vyhrotené do extrému. Pracujeme s prostredím a s divákmi, ktorí sa niekedy stávajú súčasťou.

Ako samotná inscenácia vznikala?

V prvom rade sme hľadali tie typické postavy, ktoré môžete vidieť v dedinskej krčme. Postavami sú teda klebetiace ženy, chlapík, ktorý každý večer sedí na pive, manželský pár alebo chlapec z vedľajšej dediny. Potom sme začali premýšľať, čo tieto postavy môžu riešiť medzi sebou a časovo tieto scény poskladať ako predstavenie. Samozrejmosťou bolo, že v príbehu musí byť bitka a láska.

Stáva sa vám, že diváci reagujú negatívne, keď začnete predstavenie hrať?

Často keď predstavenie začne, môžete vidieť štamgastov, ako prevrátia očami a chystajú sa von na cigaretu. Vždy sa však zdržia a dopadne to tak, že ani neodídu. Už o chvíľu sa smejú, pretože v tých scénach vidia situácie zo svojich životov. To je presne to, o čo sa snažíme, aby im to bolo blízke.

Máte nejakú rutinnú pripravu, ktorú absolvujete pred predstavením?

Prichádzame vždy dve hodiny vopred, pretože sa musíme dohodnúť s barmanom a odložiť si veci, prípadne sa prezliecť do kostýmov. Ďalšou vecou je ale aj to, že predstavenie začína pred samotným predstavením. Už hodinu pred začiatkom sedíme, pijeme nealkoholické pivo a hráme svoje role.

Takže hráte už hodinu pred predstavením? Prečo je dôležité?

Snažíme sa zapadnúť a splynúť s ostatnými návštevníkmi, keď potom začneme hrať, ľudom chvíľu trvá, kým si uvedomia, čo sa okolo nich deje.

Chystáte pre Pubšpíl nejaké dlhodobé pokračovanie?

Zatiaľ plánujeme hrať tieto predstavenia do konca školského roku. Letné prázdniny sú pre súbor vždy veľmi zásadné. Deti pozažívajú veľa vecí a vždy sa vrátia trochu iné. Na čom budeme pracovať v ďalšom roku teda ovplyvňuje toto, a tiež letné sústredenie.

Koľko členov momentálne súbor má?

Myslím, že je to približne dvadsať ľudí, rozdelených na dve skupiny. Na novších členov a na tých, ktorí sú už v súbore dlhšie. Sú to deti od dvanásť do osemnásť rokov, čo je veľmi veľký vekový rozptyl. Ale to je práve princíp Dramatických jelít. Navzájom sa inšpirujú a rozdiely, ktoré sú medzi nimi, im ponúkajú nové témy, s ktorými môžu pracovať.

 

Zdenka Kučerová - zakladateľka divadelného súboru Dramatická jelita

Zdeňka Kučerová

Vyštudovala obor Divadlo a výchova na Janáčkovej akadémii múzických umení. V súčasnosti pracuje ako učiteľka dramatickej výchovy na Strednej odbornej škole pedagogickej. Divadelný súbor Dramatická jelita založila pred desiatimi rokmi, pôvodne ako záujmový krúžok. Dnes súbor číta vyše dvadsať členov a má za sebou niekoľko úspešných inscenácií. V roku 2017 s divadelným predstavením Každá získali Dramatická jelita jednu z váz pražskej študentskej Thálie.

Klíčová slova: divadlo, dramatická jelita, pubšpíl, inscenácia, predstavenie

Fotogalerie



">

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.