12.11.2020 21:50


Chceme, aby sa deti cítili normálne, hovorí organizátorka táborov pre onkologicky choré deti

Autor: Lucia Zubková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Lenka Kružlicová rozpráva o svojej práci hlavnej vedúcej v táboroch pre onkologicky choré deti. Tieto tábory Klubu detskej nádeje organizovala štyri roky. Popisuje proces prípravy aj priebeh.

Lenka Kružlicová, Autor: Lucia Zubková

Bratislava - Lenka Kružlicová vyštudovala medzinárodné a bezpečnostné štúdiá na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas toho sa venovala organizovaniu letných táborov pre onkologicky choré deti Klubu detskej nádeje, v spolupráci s Ligou proti rakovine. Zúčastnila sa konferencie Globsec ako členka logistického tímu a letnej školy so zameraním na vesmírne právo. V súčasnosti pracuje ako manažérka v ekonomickom start-upe.

Aké bolo vaše vysnívané povolanie počas štúdia?

Na strednej škole som sa chcela pridať k imigračnej polícií, pomáhať cudzincom. Počas vysokoškolského štúdia som ale zistila, že moja predstava sa nezhodovala s realitou. Skúšala som rôzne brigády, nevedela som sa rozhodnúť, čo by vlastne moja vysnívaná práca mala byť. Ani teraz to ešte nemám celkom upratané.

K animátorstvu a neskôr aj k pozícií vedúcej a k celkovej organizácii táborov ste sa dostali ako? 

Na detské tábory som chodila od šiestich rokov ako účastník a bola to taká súčasť môjho života. Svojich vedúcich som brala ako vzor. Ísť na prvý tábor ako vedúca bolo pre mňa prirodzené, šla som tam rovnako ako každý rok, len z inej pozície. Hlavnou vedúcou som sa stala náhodou. 

Viete si spomenúť na nejakú podľa vás najvtipnejšiu udalosť a naopak, najnegatívnejšiu udalosť?

Najťažšie pre mňa bolo, keď sme mali nejaké dieťa, ktoré sa stále liečilo, podstupovalo ešte chemoterapiu a na tábore nám ochorelo. To som ťažko niesla aj niekoľko mesiacov po tábore. Najvtipnejšia spomienka sa týkala mladých chlapcov, s ktorými sme riešili, že si nemenia oblečenie za čisté. Pred všetkými som jedného z nich obvinila z nosenia jedného trička už štvrtý deň, on ma však presviedčal, že vlastní dve rovnaké. Predpokladala som, že si zo mňa uťahuje, no nakoniec naozaj priniesol dve rovnaké tričká.

Čo všetko ste museli zariadiť, aby sa taký tábor mohol konať?

V prvom rade sme potrebovali získať finančné prostriedky od organizácie Liga proti rakovine. To bola najpodstatnejšia a aj najnáročnejšia vec, keďže každým rokom bol ich príspevok nižší. Takisto sme vyzvali ľudí, aby nás podporili formou dvoch percent z daní. Prvá vec, ktorú sme začali zháňať, bola chata. Potom sme sa mohli pýtať vedúcich, nových aj tých starých, či sa chcú zúčastniť. Nasledovala kampaň na Facebooku, rozoslali sme e-maily rodičom, ktorých deti chodili minulé roky. Riešili sme administratívne veci, napríklad komunikáciu s úradom pre verejné zdravotníctvo. Ako posledné sme potrebovali objednať autobus. 

Ako vyzerala vaša práca so sponzormi?

Liga proti rakovine bola naším hlavným sponzorom, dokonca by som povedala, že bola naším partnerom. Zháňanie sponzorov ale nebola moja primárna úloha, aj keď som posielala pár emailov. Často ich kolegovia oslovovali osobne. Ak sme potrebovali hračky, šli sme do obchodov, o ktorých sme vedeli, že by nám ich vedeli dať. Cielili sme na jednotlivcov aj na väčšie firmy, pretože jednotlivec skôr pomôže malou čiastkou, lebo sympatizuje s danou myšlienkou. Veľké firmy majú zase viac peňazí, ktoré môžu darovať. Z nich nám často pomáhalo IBM alebo Orange. 

Sú ľudia ochotní prispievať?

Hlavným problémom je asi to, že je veľké množstvo podobných táborov a veľmi veľa organizácií, ktoré s týmito deťmi pracujú. To je na jednej strane skvelé, ale na druhej strane cítime, že medzi nami prebieha konkurenčný boj. Našťastie sme to vždy nejako zvládli.

Organizácia letných táborov pravdepodobne zaberá veľa času aj počas školského roka. Mali ste niekedy pocit, že to robíte na úkor svojej psychickej pohody?

Popri vysokej škole som vždy mala prácu a zároveň som sa venovala činnosti v odbore, napríklad konferenciám. Vždy som mala pocit, že to nezvládam až do konania táboru. Vtedy sa tie negatíva vymazali vďaka objatiam od detí. Akurát bolo pre mňa ťažké, ak sme sa stretli s nepríjemným správaním rodičov, alebo mi poslali škaredú správu po tábore. To mi vedelo pokaziť celý zážitok z tábora. 

Musia aj deti spĺňať určité podmienky, aby sa mohli zúčastniť tábora? 

Je tam obmedzenie veku, dieťa by malo už chodiť do školy. Musí sa vedieť umyť, obliecť, zaviazať si šnúrky a podobne. Zo zdravotného hľadiska by malo byť v záverečnej fáze chemoterapie a berie už len tabletky. Prijímame aj deti, ktoré majú telesné postihnutie, či potrebujú starostlivosť od jedného človeka, ale je dobré, ak je ten počet primeraný kapacitám animátorov. Takisto by dieťa nemalo mať problémy so správaním. Mali sme skúsenosť s deťmi, ktoré mali vyslovene takéto problémy a na ďalší termín už nemohli ísť.

Obmedzoval zdravotný stav detí program tábora? Ako vyzeral bežný deň?

Z pohľadu zdravotnej starostlivosti to väčšinou vyzeralo tak, že ráno, na obed a večer sa podávali lieky, ktorých bolo asi viac ako v bežnom tábore, ale nič náročné. Čo sa týka fyzických aktivít, tak sme vedeli, že naše deti nevládzu toľko, ako tie zdravé. Ale aj tak sme sa snažili spraviť tábor čo najviac „normálnym“ aby mali pocit, že už nie sú chorí.

Aké vlastnosti musí mať človek, ktorý by chcel robiť takúto prácu na plný úväzok?

Musí byť veľmi zapálený pomáhať až natoľko, že potlačí svoje karieristické plány, ktoré mohol mať. Mal by sa tomu venovať tak, že to nie je práca, ale zmysel života. Musí mať pozitívne myslenie a vedieť dobre komunikovať, pretože na tom to celé stojí.

Sú nejaké stereotypy o deťoch s rakovinou, ktoré by ste chceli vyvrátiť?

Stereotypné správanie, ktoré si všímam, je ako tieto deti ľudia ľutujú a ten súcit potom prenášajú aj na ne. Hovoria im „chúďatko“ a pritom tie deti potrebujú počuť niečo iné. Oveľa viac im pomôže, ak ich povzbudia alebo im dodajú vieru, že sú ako ostatní a sú zdraví. Ak ich ľudia ľutujú, tak ich to podľa mňa negatívne ovplyvní. Možno aj na celý život.

Klíčová slova: Tábory pre onkologicky choré deti, Lenka Kružlicová, rakovina

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.