28.10.2014 18:08


Cestovať rozjezdom je super, ak sa do neho dostanete

Autor: Veronika Hunyadiová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Studentský servis

Každý brnenský študent rozjezdy dôverne pozná. Bez nich by sme sa len ťažko dostali v nočných alebo ranných hodinách na internáty alebo priváty. Jazdíme nimi takmer denne či už z párty, posedenia pri pive alebo akejkoľvek inej akcie v meste a okolí. 

V noci a nad ránom vás každú hodinu, prípadne pol hodinu, autobus odvezie kam potrebujete. Človek si na tento luxus veľmi rýchlo zvykne a predstava vymiznutia týchto liniek je hotovou nočnou morou. Okrem dopravy slúžia rozjezdy často krát aj ako zdroj zábavy a zaujímavých rozhovorov. Že sa k vám prihovorí neznámy človek alebo skupinka ľudí, nie je ničím neobvyklým. Téma rozhovoru sa vždy rýchlo nájde, či už sú to slovensko-české vzťahy, preplnený autobus alebo ranné vstávanie. Nemusíte sa ani s nikým dávať do reči. Stačí si občas náhodne vypočuť nejaký rozhovor a dozviete sa mnoho zaujímavých historiek a zážitkov. Alebo sa zasmejte nad absurdnosťou toho ktorého rozhovoru. Ak máte šťastie, narazíte aj na skupinku spievajúcich študentov. To sa človeku hneď lepšie a zábavnejšie cestuje.  

Veronika Hunyadiová Foto: Aneta Přadková

Každá cesta rozjezdom ale nemusí byť tak zábavná a zaujímavá, aspoň nie v tom pozitívnom slova zmysle. Napríklad keď stojíte na zastávke a príde úplne plný autobus, z ktorého po otvorení dverí ľudia doslova vypadávajú. Na prvý pohľad je jasné, že sa tam nezmestíte, a nepomohla by vám ani obrovská snaha sa tam natlačiť. Neostáva vám nič iné, len ísť pešo alebo si počkať hodinu na ďalší spoj. Ani to vám ale miesto v autobuse nezaistí. Ďalšiu hodinu sa totiž situácia opakuje a vy si pripadáte ako v zlom sne. Nadávate, že práve dnes rozjezdy nechodia po polhodine, pár slov utrúsite aj na neschopný dopravný podnik a nakoniec aj na adresu podnapitých ľudí, ktorí nie sú schopní sa v tom autobuse rozmiestniť tak, aby na každej zastávke mohol ešte niekto pristúpiť.

Nie vždy je to ale úplne beznádejne. Ak ste malej, útlej postavy ako ja, občas sa pre vás nejaké miestečko pri dverách nájde. Ak máte šťastia, upozornia vás na to aj cestujúci stojaci tesne vedľa seba na poslednom schode. „Slečno, tady je místo,“ zaznie z úst jedného mladíka. Tak teda nastupujem a som rada, že nemusím čakať až na ďalší spoj. Po mne sa ešte do autobusu nejakým zázrakom natlačil ďalší zúfalý cestujúci s pivom v ruke. Dopomohlo mu k tomu aj zatvorenie dverí, ktoré ho do priestoru ešte viac natlačilo.  

Ihneď sa na neho a jeho pohár s pivom obrátili nechápavé pohľady okolostojacich. So zhovorčivými cestujúcimi zdieľame svoje pocity z tejto tlačenice a dúfame, že sa štastne dostaneme domov. Na ďalšej zastávke, musí človek vystúpiť a uvoľniť tak cestu, všetkým ktorý chcú vystupovať. „Kto môže bývať na Nerudovej,“ ozval sa naštvane jeden zo študentov. Celý proces tlačenia sa do autobusu sa môže začať odznova. Našťastie sme sa do autobusu opäť všetci, aj keď tesne, zmestili. Na ďalšíh zastávkach sa autobus postupne vyľudňuje a človek konečne získa potrebný životný priestor.  

Po takýchto skúsenostiach niekedy ľutujem, že nebývam v centre mesta, ale aspoň som bohatšia o rôzne zážitky a skúsenosti. No, aj napriek tomu vždy dúfam, že sa do preplneného autobusu nejako zmestím. 

Klíčová slova: rozjezd, študenti, Brno

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.