09.11.2014 18:11


Čas tiká, akurát že občas v náš neprospech

Autor: Petra Pichaničová | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Mať čas na svojej strane je výhra v podaní životného úspechu. Pohnevať si ho znamená sled udalostí, ktorý končí slučkou nestíhania a strácania sa v časových údajoch. Vraj teraz, o chvíľu, predvčerom, zajtra, v zime, poobede, v noci, na jar... Kto má tomuto rozumieť? Vraj je len na nás ako sa s časom popasujeme. To mohol vymyslieť len nejaký vtipkár. 

Je presne deväť hodín ráno. Dokonalý čas na vstávanie ak je sobota. Bohužiaľ, váš budík sa rozhodol urobiť víkend z pracovnej stredy. Nevadí, veď na kúpeľňu sú v rade len tri spolubývajúce a autobus akurát dnes zaručene nemešká. Podľa expertov v magazíne pre ženy si s tým nemusím lámať hlavu. Problémy s meškaním ma vraj čakajú „až“ v štyridsiatke, ak si teda deti nezaobstarám skôr. Tento argument ma nepresvedčí. Mojim aktuálnym problémom je neschopnosť nájsť si chvíľu aspoň na rannú kávu. Celému tomu šialenému sledu vecí asi nerozumiem. Buď som čas zabudla používať, alebo som ho nikdy nepochopila. Ešte že sú chápaví ľudia, s ktorými sa pravidelne stretávam s nepravidelným odstupom piatich minút.

Petra Pichaničová. Foto: Aneta Přadková

Čas? Čo je to vlastne ten čas? Podľa najväčšieho online odborníka v mojom okolí sa jedná o „nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí.“ Moja definícia by znela asi trochu inak. Niečo ako malý zvrhlý záškodník, ktorý ma prenasleduje na každom kroku. Špión, ktorý bdie nad mojim spánkom a tyran, ktorý stojí nad mojím prebúdzaním. Pôžitkár, ktorý sa výborne baví s nastaveniami budíka a zatvorením autobusových dverí rovno pred nosom. Dravec, ktorý si ukoristí všetko a zostane po ňom iba ten nezvratný sled udalostí.

Aby som však nebola iba kritická. Vlastne čas skoro milujeme. Je náš verný priateľ do poslednej sekundy. Môžeme sa na neho spoľahnúť. Tiká vždy a všade. Občas síce uteká, ale aspoň vie pobaviť. Má cit pre iróniu a miluje frašku. Zaručene nám prinesie vrásky, jesennú depku a pár šedivých vlasov. Je tak často skloňovaný, že má aj svoje vlastné kategórie. Letný, zimný, stratený, zatratený. Vraj v južných krajinách plynie pomaly, možno to bude tým teplom. U mňa ale v tom prípade mrzne. A ja tak neznášam chlad.

Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorý čas zvládajú bravúrne. Môj domovník má nastavené dokonca vlastné časové pásmo. Všetko klape presne podľa pravidiel, na minútu presne. Škoda len, že sa v tom neorientujem. Vždy sa celkom jasne dohodneme. Potrebujem poradiť s plynovým kotlom? „Bez problémov, prídem za chvíľku,“ tradične potvrdí. A on aj príde. V tú chvíľku, len s týždenným posunom. To nevadí, pred pár dňami mi potvrdil, že príde zajtra. Tak čakám. Asi to bude mojou neschopnosťou chápať čas, ale ja naozaj neviem, ktoré zajtra myslel. 

Článek si můžete přečíst také na stisk.blog.idnes.cz.

Klíčová slova: Čas, sled udalostí, nestíhanie

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.