01.05.2018 23:44


Brnenský mamut oslávil deväťdesiate narodeniny

Autor: Kristián Xavér Kirnág | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Mamut v brnenskom Anthropose oslávil tento rok deväťdesiat rokov. Model mamuta z roku 1928, je len o desať rokov mladší, ako vznik Československa. Mamuta sponzoroval Baťa, výstavu ktorej bol model súčasťou, sponzoroval aj samotný Masaryk. Na prvomájovej oslave výročia mamuta si mohli návštevníci pozrieť celé múzeum Anthropos zdarma, vyskúšať si mohli aj rôzne workshopy.

Model mamuta s narodeninovou čiapkou

Brno – Parkom Anthropos sa už z diaľky rozlieha detský smiech. Kráčam v zástupe rodičov s deťmi, rodinka predo mnou živo diskutuje. Rodičia sa snažia päťročnú dcéru presvedčiť, že múzeum v parku je zaujímavé a vôbec nie nudné. Je prvomájový deň po druhej hodine a v pavilóne Anthropos oslavuje 90. výročie model mamuta, ktorý zaplatil aj Baťa.

Pred múzeom pri lavičke predáva opečené klobásy muž v zástere, ich vôňu cítiť všade naokolo. Pri neďalekých drevených piknikových stoloch popíjajú pivo a jedia klobásy návštevníci múzea a parku. Rodičia, ktorých deti sa hrajú na preliezkach obďaleč, sa spokojne rozprávajú a užívajú si príjemné slnečné počasie. Dve mladé blondíny pijú kofolu, fajčia a oddychujú. Svojim synom, ktorí s hlasným smiechom prichádzajú, podávajú peniaze na nanuky, kupujú si tak ešte chvíľu oddychu naviac.

Vstup na mamuta je síce zdarma, no stále je potrebné sa na pokladni nahlásiť. Mladá plavovlasá pokladníčka si čiernou čiarkou na papieri značí moju účasť, do ruky podáva plán akcie a tajničku na geocaching. Za vyplnenú tajničku a rozlúštenie šifry pod obrázkami, ktoré sú skryté po celom múzeu, je na najvyššom poschodí tajomná odmena. Hra je určená hlavne pre deti, no som zvedavý a tak si nadšene beriem aj tajničku. Pokladníčka mi potom hlasno ukazuje, kde je vchod, kde je mamut a ďalšie základné informácie. Musí kričať, v bufete za mnou je plno a malý dav hlučne zvažuje, čo si dá.

Do prvej miestnosti vchádzam s nadšením a zvedavosťou. Ihneď si všímam prvú fotku z tajničky na modrom stĺpe. Zapisujem si prvé dve písmená a dozvedám sa o Karlovi Absolonovi, archeológovi a paleoantropológovi, objaviteľovi Věstonickej venuše. Na stenách okolo je opísaná evolúcia, vývoj primátov a človeka. V sklenených vitrínach stoja modely kostier pravekých ľudí a primátov, jedna samostatná vitrína patrí aj známej najstaršej predchodkyni človeka, Lucy. 

Lucy, najstaršia predchodkyňa človeka

História človeka deti moc nezaujíma, chcú vidieť mamuta. Rodičia, ktorí deti spomaľujú, sa o modely kostier zaujímajú, nie však natoľko aby v zostali dlho a mieria s deťmi hore schodmi, pozrieť sa na mamuta. Za niekoľko minút prvou miestnosťou rýchlo prejdú rodiny s deťmi a mladé páry. Na modrých kreslách v strede siene potichu sedí starší pár. Muž v šedomodrej košeli a žena v ružovom saku, obaja upravení, zaujato sledujú opretí o palice exponáty.

Na ďalšom poschodí už deväťdesiatročného mamuta obkolesujú nadšení návštevníci. Srsť mamuta zdobia ružové papierové kvety, na hlave má bielu čiapku oslávenca, rovnako ozdobenú papierovými kvetmi. O pár metrov sa usídlil fotograf, ten ponúka možnosť záujemcom s mamutom sa odfotiť a fotku si rovno vytlačiť. Za mamutom paleontologička ukazuje, ako vyzerali mamutie zuby pristavenej rodinke. „Mamutovi sa za život menili zuby asi šesť krát,“ nadšene opisuje paleontologička. Jediná, koho ukážka zubov zaujíma, je kučeravá matka. Okolo pliec drží šesťročnú dcéru, tá sa nudí a obzerá dookola. Vedľa stola so zubmi je jedna veľká mamutia kosť, vážiaca okolo 20 kíl. Tá je na ukážku, ako veľké mamuty naozaj boli a každý si mohol skúsiť ju zodvihnúť. Vysoký otec rodiny kosť hrdo zdvihol bez veľkých problémov a v deťoch tak opäť vzbudil záujem.

Niektoré exponáty veľa ľudí nezaujali, atrakciou bol najmä mamut

Mamuta Brno prvýkrát uzrelo už v roku 1928 na brnenskom výstavisku. Model mamuta v životnej veľkosti sponzoroval Baťa, bol najatraktívnejším exponátom pavilónu Človek a jeho rod patriaci Výstave súčasnej kultúry. Tá bola neskôr rozšírená a stal sa z nej dnešný Antrhopos. Denne si vtedy mamuta prišlo pozrieť až päť tisíc ľudí. Za svojich deväťdesiat rokov zažil okrem iného aj požiar, ktorý zničil polovicu jeho srsti.

Tajnička skrytými obrázkami hravo povedala viac o histórii mamuta

Odmena za vylúštenie tajničky čaká na najvyššom poschodí. Tajnička, aj keď poučná, sa preukázala byť až príliš jednoduchá. Stačilo mi sledovať hlúčiky ľudí na neobvyklých miestach a ku prehľadávaniu tajomných zákutí múzea, ako som očakával, nedošlo. Tajnička nakoniec viedla k bielej tabuli, kde mohli úspešní lúštitelia nakresliť, ako bude vyzerať múzeum v budúcnosti. Za malú kresbu každý dostane malé mydlo odliate do tvaru venuše. Mydlo vonia po levanduli, a niesom jediný, komu je vôňa príjemná. Šesťročný chlapec v zelenom tričku neverí, že niečo čo tak pekne vonia sa nedá jesť a tak s chuťou, na zhrozenie jeho mamy, do mydla zahryzne. Popri mne beží malý chlapec v pásikavom tričku, s prísnym výrazom ho zastavuje otec. „Nebehaj. A vráť mi pero,“ poučuje otec. Chce pre syna zobrať odmenu za vylúštenú tajničku a stavia sa do rady, ktorá sa okolo stola s výhrami vytvorila.

Aj takto môže vyzerať múzeum v budúcnosti

Počas popoludňajšieho programu sa má odohrať aj Cesta do vnútra mamuta. Neviem však nájsť, kedy presne má akcia začať a nie som jediný. „Program popoludní trvá štyri hodiny, neviem však časy, kedy sa akcie dejú a je teda možné, že už som niečo zmeškala. Inak sa mi tu páči, workshopy sú zaujímavé. Je tu ale vydýchaný vzduch, zdržala by som sa aj dlhšie ako hodinu, ale asi by mi prišlo zle,“ povedala návštevníčka múzea Bernadeta Obertová.

Ešte chvíľu sa prechádzam okolo exponátov a vitrín. V druhej časti miestnosti je replika kostry mamuta, nepripadá mi však až tak pôsobivá, ako chlpatý oslávenec. V rohu stojí malá chatrč z drevených konárov, ukazuje ako žili naši predkovia. Pred chatrčou je aj model vlka. Chcem si ho obzrieť zblízka, zistiť či je to naozaj len model, alebo skutočná vypchávka. Zastavujem sa, nechcem vojsť do záberu dospievajúcemu dievčaťu, ktoré vlka hladká. „Je to fotka, nevidno ako veľmi ho hladkáš,“ smeje sa jej otec. Radu na odmenu z tajničky už vystál, syn v pásikavom tričku sa už nemôže viac naháňať a poslušne kráča s rodinou. Vydýchaný vzduch a teplé slnko zo strešných okien na mňa začínajú doliehať a s posledným zamávaním jubilejnému mamutovi mierim z múzea von.

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.