05.05.2016 10:24


Ako sa láska ku káve spečaťuje

Autor: Pavlína Chalupková | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Konečne nastal deň D, kedy sa zo mňa stane kaviarňová žienka. Tou už síce som, ale doposiaľ vždy len z tej jednej strany. Za stolom sa zvyknem natešovať z nadýchaného capuccina a ideálne, keď je na povrchu krémovej peny srdce alebo labuť. V Brne som už ponavštevovala asi dvadsať kaviarní a konečne je čas ísť o krok ďalej. Zdravím vás, spoluúčastníci baristického kurzu!

Silná vôňa kávových zŕn. To bude ona, cieľovú kaviareň som teda našla. Dnes zo mňa ale nebude zákazníčka. Učeniu nových vecí sa zo začiatku vždy trochu obávam, ale dnes sa cítim veľmi uvoľnene. Dopomohol tomu aj fakt, že sme si na začiatku odhlasovali kolektívne tykanie. To mi celkom vyhovuje, hoci som jednoznačne najmladšia a niektorí kolegovia sú výrazne starší.

„Dá si niekto kávu?“ pýta sa lektor baristického kurzu Richard Stehlík. Keďže uprednostňujem poobednú kávu a zrejme dnes káva bude najskloňovanejším slovom, radšej si nechám priesor na neskôr. To ale neznamená, že neobdivujem, aké krásne capuccino nesie lektor mojej kolegyni. 

Účastníci kurzu bažia po nových informáciach. Foto: Pavlína Chalupková.

Kurz začíname trochou teórie. Informácie fascinovane hltám, pretože viem, že teória mi vždy išla. Horšie to bude v samotnej praxi. Rôzne názvy káv majú svoj vzhľad, gramáž, množstvo peny a mlieka. Treba správne kávu namlieť a stlačiť v páke. Lektor nám ukazuje, ako vyzerá správny prúd kávy, keď tečie zo stroja. Umenie. A pastva pre oči. Začínam mať mierne výčitky svedomia z mojej rannej kávy. Rozpustnej. Radšej sa o nej nikomu nezmieňujem, títo ľudia by to hádam ani za kávu nepovažovali. 

Žiadne latté onanovanie nechcem vidieť

Najočakávanejší čas dňa je na spadnutie. Všetci do jedného sa chystáme naučiť ušľahať mlieko tak, aby bolo spenené bez vzduchových bublín a lesklo sa. Druhým krokom je potom správne liatie mlieka do šálky tak, aby nám pri troche šťastia vznikol aspoň náznak latte artu. 

„Príliš skoro si to odtiahla,“ hovorí lektor kolegyni, ale samozrejme to párkrát s úsmevom povie aj mne. Nemám sa vraj báť. Po treťom ráze už moje mlieko naberá požadovanú konzistenciu i lesk. „Presne tak to má vyzerať,“ hovorí mi. „Ale ja neviem, ako som to spravila,“ namietam bezradne. „To je jedno, hlavne to zopakuj,“ smeje sa na mne lektor. Postupne si to všetci viac užívajú, ako by stresovali. Niektorým to išlo hneď, iní si to vyskúšali desaťkrát. „Nepredvádzajte mi tu ale latté onanovanie. Žiadne hore, dolu, kanvičku držím len vodorovne,“ sype na nás lektor, ale my sa už len smejeme. 

Za capuccino štrúdľu a certifikát

Spenenie mlieka už máme viacmenej všetci natrénované. Baví ma to, a hoci sa mi to nie vždy podarí, aspoň je dôvod sa smiať. Počas hodiny sme spotrebovali minimálne desať litrov, ak nie viac. „Kto urobí capuccino, môže si ísť dať štrúdľu.“ A tak idem na to. Do polovice nádobky nalejem mlieko, otočím kolieskom na stroji a vodorovne držím. Nepropagujem predsa žiadne latté onanovanie. Malíček mám od horúcej nádobky mierne červený a vtedy viem, že už to je. Mierne z nej nalievam mlieko do espressa. Najprv z výšky, potom klesnem, nahnem a kývem. Víťazná štrúdľa je moja a ja sa neviem rozhodnúť, čo mi chutí viac. Alebo sa tak teším z certifikátu? Zrejme to predsa len vyhráva moje prvé vlastné capuccino.  

Moje vlastnoručne našľahané capuccino. Prvé a zatiaľ posledné. Foto: Pavlína Chalupková.

Klíčová slova: baristický kurz, espresso, capuccino

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.