25.03.2016 21:00


Ak budeme chcieť, zvládneme to, odkazuje Lucia ženám, ktorých deti sa nemohli narodiť

Autor: Pavlína Chalupková | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Veľký piatok tento rok vyšiel na 25. marca. Pre mnohé ženy sa tak stal dňom, ktorý znášajú bolestivo, trpko, alebo by o ňom najradšej nikdy nepočuli. Dnešok je totiž zároveň Dňom nenarodeného dieťaťa. Niektoré ženy dieťa nechcú, iné ohrozuje na živote a ďalšie oň prídu nedobrovoľne. „Keď to človek chce zvládnuť, nakoniec to zvládne,“ hovorí tridsaťpäťročná Lucia Iskrová zo Skalice, ktorá o svoje dve deti prišla.

Tridsaťpäťročná Lucia Iskrová zo Skalice o sebe hovorí, že je trojnásobnou mamičkou, hoci na rukách môže nosiť len svojho trojročného syna Jakuba. Je jednou zo žien, ktoré sa museli vyrovnať so stratou vlastného dieťaťa. Zároveň o to viac chápe, aké silné puto sa dokáže medzi matkou a dieťaťom vytvoriť. „Mať dieťa je ako vytrhnúť si srdce z tela a nechať ho kráčať vedľa seba. Citát, ktorý ma plne vystihuje,“ usmieva sa Lucka.

Lucia Iskrová so synom Jakubom

Vedeli ste, že 25. marec je Dňom nenarodeného dieťaťa?

Nevedela som o tom. Keďže už mám také deti dve, mám na sebe husiu kožu. Určite im minimálne obom zapálim sviečku. My si ich ale s manželom pripomíname neustále, veď to sa inak ani nedá.

Kedy ste prišli o svoje prvé dieťa?

Bolo to pred piatimi rokmi. Pamätám si, že večer na mňa prišli kontrakcie. Bola som nachystaná rodiť, ale v nemocnici mi bolo povedané, že mám ešte počkať na primára. Netušila som, čo sa deje, a potom mi oznámili, že malému prestalo biť srdce. To bol pre mňa i pre celú rodinu šok, pretože všetci už pomaly išli oslavovať a tešili sa na nový prírastok. Začala som obvolávať najbližších príbuzných, že to je trocha inak a že nám malý zomrel.

Ako potom lekári postupovali?

To bol druhý šok. Začali ma totiž presviedčať, že mám ísť malého normálne porodiť. A to som si vôbec nechcela pripustiť, odmietala som to prijať. Hovorili, že ak si zvolím cisársky rez, budem musieť rok a pol čakať, kým by som chcela znova otehotnieť, ale keď pôjdem rodiť, môžem byť po troch mesiacoch znova tehotná.

Rozhodovali ste sa dlho?

Bolo to pre mňa naozaj náročné, pretože ísť do pôrodnej sály s tým, že keď bude po všetkom, tak svoje dieťa neuvidím a nebudem počuť jeho plač... Skrátka, bolo pre mňa ťažké ísť do toho s vedomím, že moje dieťa bude mŕtve. Rozhodovala som sa asi do polnoci. Ale vďakabohu, že ma presvedčili, pretože som čoskoro mohla znova otehotnieť. 

Bol s vami aj váš manžel? 

Najprv lekári povedali, že musí ísť preč, ale nakoniec mi dovolili mať ho pri sebe. Len pri samotnom pôrode nebol. Inak bol stále pri mne a čakal, až porodím. Vzali ma na vyšetrenie a tam mi povedali, že už môžem ísť rodiť, čiže sme sa s manželom ani nerozlúčili. Vraj si nebol istý, či ten krik bol môj. Tak kričať ma v živote nepočul (smiech). A potom mi bol veľkou oporou. Postavil sa k tomu úplne inak. Nesprával sa tak, že by prišiel ku mne a stále ma stískal a ľutoval. Za každým, keď ma videl plakať, chlácholil ma, že je to za nami, že musíme ísť ďalej a veľmi chcel, aby som už neplakala. To mi strašne pomáhalo, pretože keby ma ľutoval, utápala by som sa v tom stále viac. Takto som vedela, že pred ním nariekať nechcem, a potom som prestala úplne. Síce, plakať som prestala asi po roku. Dovtedy neprešiel deň, kedy by mi slzy netiekli.

Dali ste vášmu synovi aj meno?

Mal to byť Matej, ale tak sme mu nikdy nehovorili. Celá rodina ho voláme Matýsek. Stále ho menujeme, normálne sa o ňom bavíme. Je to súčasť našej rodiny a môj prvorodený syn. Máme ho doma v okrasnej urne spopolneného. Keď má meniny, príbuzní mu prinesú nejakú sochu anjelika. Keď má, v podstate, narodeniny, tak mu zapálime sviečku. Je to jednoducho náš Matýsek... 

Viete, prečo sa to vlastne stalo?

Najpravdepodobnejšia verzia je tá, že sa dva dni pred pôrodom dostala do pupočnej šnúry zrazenina. Prišlo sa na to, že mám vrodenú vadu zrážanlivosti krvi. Počas druhého tehotenstva už som si to ustrážila a pichala som si injekcie na riedenie.

Druhé tehotenstvo bolo teda v poriadku?

V podstate áno. Ale samozrejme som sa bála toho, aby sa nič podobné neopakovalo. Ku koncu som lekárov stále nabádala k tomu, aby som išla rodiť cisárskym rezom. Jakub už bol dosť veľký a vyvinutý, takže mi ho vzali o tri týždne skôr. A mne sa uľavilo, že sa mi narodil úplne zdravý syn.

Vníma Jakub, že má staršieho súrodenca?

Neviem, či vníma Matýska ako súrodenca. To je u trojročného dieťaťa ťažké určiť. Ale určite o ňom vie. Keď vidí nejakého anjelika, vždy mi hovorí, aby sme ho kúpili Matýskovi. Má pri urne veľa anjelov a mňa neskutočne teší, keď sa s nimi Jakub začne hrať. Príde mi, akoby sa spolu hrali oni dvaja. A už dvakrát sa ma spýtal, prečo tu Matýsek nemôže byť s nami. Ani neviem, čo som mu presne povedala. Uslzená som mu vysvetlila, že Matýsek je šťastný tam, kde je.

Myslíte si, že váš vzťah s Jakubom je vzhľadom k okolnostiam o to silnejší?

Mám s ním veľmi silný vzťah. Keď som bola tehotná s Matýskom, nevedela som, čo od toho mám očakávať. Vždy mi boli smiešne frázy o tom, ako je narodenie dieťaťa najkrajší moment v živote. Myslela som si, že to preháňajú. Vzhľadom na to, čo sa mi stalo v prvom tehotenstve, som tieto frázy nie len pochopila, ale vnímala ich o to viac. Jakub je taký náš postrach, nemôže ani spadnúť. Všetci ho stále obletujeme. V rodine sa nám smejú, že už to niekedy preháňame. Uvedomujem si, že to nie je úplne dobré, ale ja si jednoducho neviem pomôcť. Stále mám pocit, že ho musím strážiť. Uvažovala som nad tým, že keby som mala ďalšie dieťa, možno by som sa od toľkej ustráchanosti trocha odpútala. Žiaľ, náš tretí pokus opäť nevyšiel...

Čo sa stalo tento raz?

Na prehliadke mi potvrdili, že som tehotná. O mesiac som prišla na ďalšiu kontrolu a vtedy mi doktor oznámil, že činnosť srdca znovu skončila. Príčinu mi však nepovedal. Vraj to mohlo byť vekom, slabým plodom alebo hocičím iným. V mojom prípade išlo o zadržaný potrat, lebo normálne by sa malo dieťatko vyplaviť, mne sa však nejako zachytilo. Preto som pred mesiacom podstúpila kyretáž. Vlastne ani nevieme, kedy sa to stalo. V takom skorom období sa žiadne pohyby cítiť nedajú, takže som vôbec netušila, že niečo nie je v poriadku.

Ako ste to prežívali v tomto prípade?

Od začiatku som sa snažila na tehotenstvo nefixovať. Rátala som s tým, že sa môže stať čokoľvek. Samozrejme, že to bolelo, preplakala som asi tri dni. Vďaka Jakubovi to ale bolo oveľa znesiteľnejšie. Pri ňom sa mi plakať nechcelo, a tak sme to postupne zvládli. Chcem teraz nejaký čas vyhradiť sebe, dať sa do poriadku a v budúcnosti by sme s manželom určite ešte jedno dieťa chceli.

Veľa žien si zrejme nič z toho nevie predstaviť, kým sa do podobnej situácie nedostanú. Čo vám pomáhalo vyrovnať sa s tým?

Keď mi zomrel otec, vedela som, že bolesť časom ustupovala a predpokladala som, že tu to bude rovnaké. Ale ono to bolieť neprestávalo, bolo to oveľa silnejšie. Vtedy mi jedna skvelá kamarátka povedala, že to neprestane bolieť nikdy a že sa s tým musím naučiť žiť. Tá veta mi naozaj pomohla. Vedela som, že sa s tým musím a chcem naučiť žiť. V tom istom roku zomrela aj moja druhá veľmi dobrá priateľka, ktorá túžila po synovi. Vnímam to tak, že malý nie je sám a že sa mi oňho stará. Nikto mi ale nedal na výber, či to môžem alebo nemôžem zvládnuť. Nič iné mi nezostávalo. Určite je to aj v sile osobnosti, každý to zvládne inak. Avšak verím, že ak to žena chce zvládnuť, dokáže to.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré idú na potrat dobrovoľne?

Strašne zle sa mi súdi situácia, v ktorej nie som. Myslím, že do značnej miery je to o tom, či ženu niekto podporuje. Ale minimálne ja by som to dieťa určite vynosila. V dnešnej dobe existujú babyboxy a veľa rodín čaká na to, až sa v ňom nejaké bábätko objaví. Ak by som vedela, že nie som schopná ho vychovať, ale som schopná ho vynosiť, urobím to. Podľa mňa je ale problém najmä v tom, že veľa žien dieťa chápe ako nehodu, nie ako dar. Nerozmýšľajú nad tým tak, že keď by ho aspoň donosili, dali by jemu i nejakej rodine príležitosť byť šťastnými. Ale ako hovorím, je to veľmi individuálne a nechcem nikoho súdiť.

Klíčová slova: deň nenarodeného dieťaťa, počatie, potrat, dieťa

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.